Gerta Schnirch (TV film)

Light

Dark

Gerta Schnirch (TV film)

Detaily: By Viera Langerová; Kategória: Stream 2026

Gerta Schnirch (TV film)

Viera Langerová

Téma, ktorú otvára dvojdielna miniséria uvedená na HBO, sa dotýka odsunu Nemcov po druhej svetovej vojne a spôsobu, akým sa s ním vyrovnávalo české obyvateľstvo. S trochou nadhľadu by sa možno dala nazvať titulom filmu, s ktorým nemá nič spoločné, ale vystihuje vtedajšiu dilemu medzi „obeťami a vrahmi“, pričom sa môže vzťahovať ako na víťazov, tak porazených. Označenie cirkuluje po oboch stranách, z obetí sa stávajú vrahovia a z vrahov často obete. Medzi týmito dvoma tábormi však stoja i zástupy nevinných. Ničím sa neprevinili, neurobili nikomu nič zlé a predsa ich zmietla nekompromisná logika kolektívnej viny porazených Nemcov. Krutá epizóda národnej pomsty voči bývalým okupantom pri nariadenom odsune má spomínaný punc obratu, z obetí sa razom stali brutálne vraždiace komandá. Aj táto fáza vyrovnania je podrobne zachytená a popísaná v análoch. Stojí hneď vedľa tragického opusu zverstiev, páchaných fašistami. Len bola kratšia a dlho sa o nej mlčalo.

Gerta Schnirch (Barbora Váchová) bola z česko-nemeckej rodiny a hlásila sa viac k Čechom než k Nemcom, zastúpených otcom (Johann von Bulow). Ten uveril propagande a stal sa presvedčeným nacistom. Všetko české, vrátane jej milého Karla (Oskar Hes) sa snaží z dcérinho života zlikvidovať. Česká matka (Kristýna Nováková) je v čase politických turbulencií smrteľne chorá a za nejaký čas umiera. Smútok z jej odchodu vyústi v nečakanú tragédiu. Opitý otec Gertu znásilní a ostane tehotná. Je koniec vojny a ona čelí nenávisti, za ktorou je veľmi často len bohapustá chamtivosť. Suseda má zálusk na jej byt a tak privolá „ vykonávateľov spravodlivosti“. Je odsúdená na odsun. Spolu s ďalšími ženami sa dostane na statok ako bezplatná pracovná sila, presne v štýle nútených prác, praktikovaných Nemcami. Má šťastie. Sedliačka (Zuzana Mauréry) sa stará o dcérku a Gerta sa postupne i vďaka Karlovi, ktorý ju nájde, vymaňuje z klepiet trýzniteľov.

Osudová „cirkulácia“ rolí obetí a vrahov naberá novú silu a pod červenou hviezdou komunistického prevratu opäť ničí ľudské životy. Pohltí Karla a milosrdnú sedliačku postihne družstevnícke „rozkulačovanie“, štátna krádež majetku roľníkov. Gertu čaká hrdlačenie v šrotovni, jediná práca, ktorú jej noví komunistickí páni dopriali.

V koncepcii príbehu sa strieda minulosť s prítomnosťou. Stará Gerta (Milena Steinmasslová) na tom nie je zdravotne dobre a ťaží ju i nevyrovnaný vzťah s dcérou. Tá jej nevie odpustiť chlad a rezervovanosť, v ktorej vyrastala a drása matku otázkou. Chce vedieť, čo ju k tomu viedlo.

Dlhé mlčanie je nakoniec prelomené a ťažko povedať, komu pravda prospela, komu sa uľavilo. Do jej osobnej traumy vstupuje i mediálny záujem zverejniť spomienky pamätníkov. Dostane sa z iniciatívy vnučky do rozhlasového štúdia a čelí ďalším otázkam. Historici chcú všetko zachytiť, preveriť a zhodnotiť. Je z rozhovoru znechutená. Akoby boli počty zavraždených Nemcov rozhodujúce. Keď padne otázka o popravách, pýta sa mladého novinára: „Koľko tiel je masový hrob?“ Hrôzy fašizmu i komunizmu, sú prekliatím generácie, ktorá ich najprv zažila a potom na ne musela, či mala spomínať pred mladou generáciou s minimálnou predstavivosťou, čím všetkým museli prejsť. Akékoľvek nároky na hodnotenie a jednoznačné postoje sú i v znamení osudov tohto druhu prinajmenšom naivné.

Český film má k zápasu národnej česko-nemeckej duality i ďalšie výstižné a rovnako umelecky vydarené filmy ako Slámova Krajina v tieni (2020) , alebo Herzov Habermanov mlyn (2014). Príbeh Gerty Schnirch, inšpirovanej románom Kateřiny Tučkovej Vyhnanie Gerty Schnirch (2009), za ktorú dostala Cenu Magnesia Litera v roku 2010, sa na rozdiel od spomenutých filmov zaoberá i súčasnosťou a rozširuje tématický priestor o možnosti nielen vyrovnania sa s minulosťou, ale i zápasu o jeho interpretáciu. Generuje otázku odplaty, reakcie na všetko, čo zločinecké režimy spôsobili. Aké je právo obetí na dostatočnú satisfakciu za zničené životy a aký je vôbec status obete za nejednoznačných a komplikovaných okolností ? A je správne hodnotiť individuálne osudy na pozadí kolektívnej viny, alebo v tomto obore rozhoduje vôľa a miera priznania a pokánia?

Nedávno jeden z televíznych kanálov odvysielal taliansky dokumentárny film Duchovia Tretej ríše (2012) , kde hovoria potomkovia jej pohlavárov i tých, čo mu slúžili v armáde i v koncentračných táboroch. Vnučka veliteľa Osvienčimu tam hovorí o tom, ako sa po prvý krát dozvedela v škole o holocauste a potom si prečítala knihu, kde sa popisuje ako jej dedko brutálne mučil väzňov. Neter Goringa hovorí o predstave, že ten netvor sa skrýva i kdesi v nej a trpí psychickými traumami. Vnuk jedného z generálov dokonca prestúpil k judaizmu a presťahoval sa do Izraela a slúžil v izraelskej armáde ako letec.

My sme sa k potomkom komunistických zločincov nedopracovali, a čo je horšie ani k potrestaniu samotných zločincov, aj keď sa na Slovensku i v Čechách právne označil komunistický režim za zločinecký. Obete umierajú, príbehy ostávajú i vďaka takému, akým bol ten, ktorý zažila Greta Schnirch. Aj keď ostane len literárnou postavou, jej život inšpirovali výpovede tisícov reálnych žien. Bývalí komunisti aj ich deti dnes mlčia. Nemajú potrebu zverovať sa svojimi pochybnosťami, či nedajbože nejakým pokáním. Dúfajme, že na ich triumfálne spomienky, dokazujúce ideologickú vernosť, nikdy nedôjde.

Gerta Schnirch (TV film), Česko, Nemecko 2026

Dĺžka : 84+86 minút

Réžia: Tomáš Mašín

Predloha: Kateřina Tučková (kniha)

Scenár: Alice Nellis, Ondřej Gabriel, Tomáš Mašín

Kamera: Tomáš Frkal

Hudba: Adrián Čermák

Hrajú: Barbora Váchová, Milena Steinmasslová, Oskar Hes, Zuzana Mauréry, Kristýna Badinková Nováková, Alena Mihulová, Johann von Bülow, Lucie Štěpánková, Carl Grübel, Martina Czyžová, Juliana Tricoli, Georg Bütow, Hubert Ludwig, Radim Madeja, Attila Mokos, Jan Grundman, Henrike von Kuick, Philippa Fee Rupperti, Jitka Antošíková, Matěj Havelka, Jiří Perůtka, Terezie Holá, Michal Škach, Michal Dalecký, Alena Hladká