Nie je ani prvá, ani posledná. História (nielen) akčného žánru si pamätá zopár hrdinských postáv, ktoré sa po rokoch vrátili do svojho rodného mesta. Prípadne navštívili niektoré americké malomesto úplnou náhodou, či dokonca sem-tam aj neúmyselne priamo na úteku pred zákonom - aby tam zistili, že vo vzťahoch medzi sympatickou polovicou miestneho osadenstva a tou druhou, priam zločinnou nie je niečo v poriadku. Príležitosť trochu to v mestečku Creation v Novom Mexiku „poupratovať“ tento raz získa ostrieľaná členka komanda špeciálnych síl Parker (Jessica Alba) so záľubou v efektívnom oháňaní sa nožmi priamo v kontaktnom boji. Zatiaľ, čo niekde v Sírií aj s kamarátom-hackerom Spiderom (Tone Bell) vydávajúc sa za humanitárnych pracovníkov „kosili“ miestnych záškodníkov a najmä ona protestovala proti spontánnym popravám zajatých protivníkov svojimi vlastnými spoločníkmi, zavolá jej bývalý priateľ a šerif Jesse (Mark Webber) smutnú novinu: protagonistkin milovaný otec Harry (Alejandro De Hoyos) zomrel zavalený v jednom z domácich dolov. Mohla to byť nehoda, dôsledok pozvoľna sa rozvíjajúcej neurologickej choroby, možno dokonca pokus o samovraždu...

Všetko to začalo v roku 2020, keď tvorcovia Tripper Clancy a Derek Kolstad prišli s desaťdielnym seriálom pre mobilnú streamovaciu službu Quibi Die Hart. Kratučkými, asi desaťminútovými epizódkami, v ktorých herecky dominoval svojrázny komik Kevin Hart, hrajúci v podstate fiktívnu verziu samého seba. Ako postava mal už plné zuby toho, že ho diváci majú zafixovaného ako čisto komediálneho herca a prejavil ambíciu pre stvárnenie oveľa serióznejších úloh, najmä v akčných filmoch. Samotný názov seriálu bol odvodený od originálneho názvu populárnej filmovej série Smrtonosná pasca (1988-2013) – „Die Hard“ a v rámci slovnej hračky ozvláštnený priezviskom titulného hereckého predstaviteľa, hoci naratívne s krkolomnými dobrodružstvami Brucea Willisa a jeho večne špinavého tielka seriál nemal absolútne nič spoločné. Kevin Hart – postava sa v ňom spoločne s atraktívnou nádejnou budúcou hviezdičkou Jordan Kingovou (Nathalie Emmanuel) snažili prejsť drsným výcvikom tábora pre hercov s ambíciami zahrať si v akčných snímkach najťažšieho kalibru, ktorý nemilosrdne vedie kaskadér Ron Wilcox (John Travolta)...

Francúzsky režisér Xavier Gens je považovaný za jedného z predstaviteľov filmov takzvaných „new french extremity“, čo sú filmy, ktoré sa vyznačujú explicitným zobrazovaním násilia či odvážnymi sexuálnymi scénami, pričom snahou je, okrem provokácie konzervatívneho diváka, posúvať hranice zobrazovaného na filmovom plátne. Zaradenie do tejto škatuľky prischlo Gensovi najmä vďaka jeho debutu Hranice smrti, ktorý si získal niektorých hororových priaznivcov a oživil povedomie o francúzskom filmovom horore. K hororovému žánru sa Gens niekoľkokrát bez väčšieho úspechu vrátil, pričom takýmto návratom ku koreňom mali byť aj Žraloky v Paríži – titul vábivý pre milovníkov odpočinkových béčkových filmov. My si však v nasledujúcom texte položíme otázku, či má nový film Xaviera Gensa potenciál takíto druh divákov uspokojiť, alebo pre nich bude skôr sklamaním.

Nový film uznávaného tvorcu Richarda Linklatera Vrah naoko si odbil svoju premiéru ešte vlani v rámci Medzinárodného filmového festivalu v Benátkach. Už tam vzbudil mimoriadne pozitívne ohlasy, čím ešte viac umocnil očakávania, no drvivá väčšina divákov si naň musela počkať až do polovice tohto roka. Po limitovaných projekciách v amerických kinách z konca mája sa však konečne dostal aj na streamovaciu platformu Netflix. Je skutočne až tak dobrý ako sa o ňom povrávalo?

Román Jamesa Clavella (1924-1994) vyšiel v roku 1975 a bol považovaný za populárnu enycklopédiu japonskej histórie a kultúry. Je situovaný do 16. storočia, kedy sa Japonsko zmietalo v neustálych mocenských zápasoch. Víťazne z nich vyšiel Ieyasu Tokugawa, stal sa vládcom - šógunom a dal názov celej epoche, ktorá trvala až do druhej polovice 19. storočia, keď sa krajina zbavila dvestoročnej izolácie a otvorila sa západnému vplyvu v ére Meidži. V nej sa odohráva i americký film Posledný samuraj a predstaviteľa hlavného oponenta rady regentov Yoshi Toranagu, Hirojuki Sanadu, tu môžeme vidieť ako Uija, člena družiny samuraja Kacumota.

Projekty inšpirované knižnými predlohami tvoria nezanedbateľnú časť filmovej či seriálovej produkcie a do tejto kategórie možno zaradiť aj novú minisériu Shardlake. Historická detektívna séria C. J. Sansoma sa celkovo dočkala siedmich dielov a nebyť len nedávneho úmrtia tohto britského spisovateľa by sa nepochybne dočkala i ďalších prírastkov. Ten sa navyše nedožil ani premiéry seriálu v réžii Justina Chadwicka a určite je to škoda – mal by z neho totiž zrejme radosť.

Som rád, že si spoločnosť Disney spomenula na slávnu kalifornskú kapelu Beach Boys a venovala týmto talentovaným „plážovým chlapcom“ vlastný dokument. Beach Boys síce v našich končinách nie sú známi ako Beatles, i keď ich piesne hrajú aj slovenské „oldies“ rádiá, no vplyv tejto kapely na vývoj populárnej hudby je mimoriadny. Vlastne boli Beach Boys jedni z mála, ktorí dokázali v plodných 60. rokoch konkurovať liverpoolskym chrobákom, a čo sa týka hudobnej vyspelosti, Beatles mali čo robiť, aby sa vyrovnali progresívnym melódiám ich amerických konkurentov.

Po tom, ako sa Harlan (Simu Liu) úplne vymkol spod kontroly a vyvolal na Zemi vzburu umelej inteligencie, ktorá si vyžiadala 3 milióny ľudských životov, úspešne unikol niekam do vesmíru. Spolu s Atlas (v detstve Briella Guiza, neskôr Jennifer Lopez v protivnom móde) boli niečo ako súrodenci. Dokonca by sa dalo povedať, že naňho trochu žiarlila, pretože jej matka a jeho „stvoriteľka“ Dr. Val Shepherdová (Lana Parrilla) nevenovala svoju pozornosť obom rovnomerne. Aktuálne, o 28 rokov neskôr, ako popredná dátová analytička Medzinárodnej koalície národov, dostane príležitosť pri vypočúvaní prejsť cez rozum jednému z Harlanových najnebezpečnejších agentov Casca Decia (Abraham Popoola). Nenávidený protivník sa podľa všetkého nachádza na planéte niekde v galaxií Andromeda. A tak generál Boothe (Mark Strong) povoláva Atlas na spoluprácu priamo v teréne: Čo takto si tam aj s armádou zaletieť a pokúsiť sa prvého UI teroristu sveta zajať skôr, než ľudstvu predvedie ďalšiu zo svojich premyslených „šachových“ stratégií...

Američan v Japonsku je témou s dlhou históriou, ktorá sa začala písať kedysi v 19. storočí, keď pri brehoch Tokijského zálivu pristál so svojou námornou eskadrou komodor Matthew Perry a donútil šogunát k otvoreniu prístavov takzvanou „politikou delových člnov“. Viedla k uzavretiu obchodnej zmluvy s USA. Písal sa rok 1854 a skončila sa tak dvesto ročná izolácia Japonska. Američanom je v príbehu seriálu Tokyo Vice, odohrávajúcom sa o pár storočí neskôr, novinár Jake Adelstein. V roku 1993 začal pracovať v denníku Yomiuri Shimbun ako prvý cudzinec. Po dvanástich rokoch sa vrátil do USA a napísal knihu Tokio Vice: An American Reporter on the Police Beat in Japan. Vyšla v roku 2009.

Seriálová tvorba už dávno dohnala tú filmovú a stala sa sa druhým domovom i mnohých známych celebrít. Zriedkavé nie sú ani názory, že ju aktuálne prevyšuje a či už s tým súhlasíte, alebo nie, jedno sa jej skutočne upierať nedá. A tým je fakt, že v tom množstve kvalitných projektov rôznej žánrovej všehochuti si nájde to svoje úplne každý. Zaujímavo sa javil i neo noirový seriál spoločnosti Apple s názvom Sugar, ktorému sa upísal charizmatický írsky herec Colin Farell. Výsledok však môže viacerých prekvapiť.