Film Malá ríša je prvou koprodukciu Slovenskej republiky s Islandom. Ešte bizarnejšie znie, že ide o príbeh z konca druhej svetovej vojny, konkrétne zasadený do obdobia existencie Slovenského štátu a reflektujúceho na pozadí aj Slovenské národné pozadie.

Prečo taký príbeh nakrúcať s islandskými spolupracovníkmi a najmä s medzinárodným hereckým ansámblom, kde je slovenská herecká elita obsadená do vedľajších, respektíve štatistických úloh? Pokiaľ necháme takéto úvahy stranou, na výsledku sa neortodoxnosť takéhoto projektu prejavuje negatívnejšie iba v jednom smere. No a to je fakt, že všetky dialógy na plátne počúvame v slovenskom jazyku, ale k tejto problematike sa dostaneme ešte neskôr, v texte, našťastie, dostanú prednosť skôr pochvalné slová.

Malá ríša je prezentovaná ako romantická dráma z vojnového obdobia, čo v divákovi evokuje najmä melodramatické scény dvoch milencov, kde ich láska prekonáva aj tie najťažšie prekážky. Snímka však melodrámou rozhodne nie je a taktiež ani vzťahy medzi jednotlivými postavami nemôžeme polarizovať čisto na tie úprimné a vykalkulované. Pravdou však je skôr druhá alternatíva. Príbeh nám predstavuje postavy pracujúce, respektíve vedúce chod istej zbrojovky na slovenskom vidieku. Firme šéfuje Bar, muž v stredných rokoch a ten aj zamestnáva dve hlavné postavy deja, mladý manželský pár, Evu a „Jacka“ Kováčovcov. Muž sa stal vojenským zbehom a vracia sa domov k rodine, pričom môže pracovať po boku manželky v továrni. Nesie si však so sebou isté kompromitujúce tajomstvo a taktiež musí postupne zisťovať, čo sa v jeho neprítomnosti v mestečku odohralo a aký to bude mať vplyv na ďalší život jeho rodiny. Spoločne s Evou sa totiž začnú snažiť aj o svojho prvého potomka.

Do hry vstupuje viacero osôb so značným vplyvom, určite treba spomenúť významného politika v podaní Jána Jackuliaka, ten snáď ešte nikdy nehral tak slizkú postavu. Ten navrhne továrnikovi Barovi, aby si vzal za manželku jeho milenku a zároveň prostitútku s prezývkou Cat, ono sa to totiž bude v týchto ťažkých časoch a biznise hodiť. Veci sa postupne zamotávajú, medziľudské vzťahy sa komplikujú, nové informácie a vývoj vo vojne robí občas z pešiakov významnejšie figúrky a naopak. Dej je tak celkom príjemne nepredvídateľný a asi najväčšou devízou Malej ríše je fakt, že aj napriek veľkému množstvu československých snímok reflektujúcich druhú svetovú vojnu a Slovenské národné povstanie z obdobia 60 -70 rokov, sa iba máloktorá venovala viac pracujúcim ženám čakajúcich na svojich manželov. Režisér Peter Magát a scenárista Ewen Glass nemajú potrebu zaplňovať sujet odbočkami na vojnovú frontu a rozhodne išlo o múdre rozhodnutie, divák sa totiž dostane k postavám skutočne blízko a bude pociťovať istú empatiu aj k tým menej charakterným postavám. Ono totiž film nám po celý čas prízvukuje, že ľudia počas hraničných situácií nemajú príliš na výber a prežite skrátka dostáva prednosť pred morálkou.

Znalec viacerých tematicky príbuzných filmov zo spomínaného obdobia socializmu bude pociťovať, že sa v nich inšpiroval po vizuálnej stránke najmä kameraman Juraj Chlpík. Môže ísť o náhodu, každopádne atmosféra je po väčšinu času skutočne temná a film rozhodne nehýri farbami. Podtrhuje to, samozrejme, situáciu v akej sa postavy nachádzajú a celospoločenskú klímu. Nekompromisný vzťah scenáristu k postavám je zvýraznený napríklad aj absenciou akýchkoľvek sympatií voči partizánom. Tí sú tu síce iba anonymnými postavami, ale ich vklad do deja je významný a vlastne spúšťa celú zápletku.

Malá ríša spočiatku budí značné rozpaky, divák si nie je istý, či sa film poriadne rozbehne a či bude sledovať ten správny dramaturgický smer. Našťastie, sa však pribúdajúcimi minútami postupne zlepšuje a zlepšuje a záver by sa dal nazvať perfektným európskym remeslom. To sa týka, tak vystupňovania deja, uzavretia jednotlivých dejových línií, ako aj technického spracovania. Vráťme sa však ešte na začiatok a k problematike hovoreného slova. V Malej ríši prehovárajú slovenské postavy v anglickom jazyku. Ide o veľmi rozporuplnú záležitosť zrejme reflektujúcu fakt, že tvorcovia by sa chceli so snímkou presadiť na zahraničnom trhu. Pre domáceho diváka však budú Slováci na plátne pôsobiť trochu neprirodzene až mätúco a skutočne sa natíska správna otázka, prečo neboli herci dabovaní do slovenčiny.

Malá ríša (Little Kingdom), SR, Island, 2019
Dĺžka: 108 minút
Réžia: Peter Magát
Scenár: Ewen Glass
Kamera: Juraj Chlpík
Strih: Tóno Dabian
Hudba: Valgeir Sigur?sson
Hrajú: Alicia Agneson, Lachlan Nieboer, Klara Mucci, Brian Caspe, Abigail Rice, Mark Fleischmann, Ján Jackuliak, Lucia Vráblicová, Lucia Hurajová, Katarína Šafaříková, Juraj Hrčka, Kristína Kanátová, Atila Végh, Marián Labuda ml., David Hartl, Ondrej Kaprálik, Gregor Hološka, Mark Parsons, Amy Laughton a ďalší
Distribúcia: Itafilm
Premiéra v SR: 21. novembra 2019
Foto: Itafilm