Viac z: Recenzie 2009

Pixar bola pôvodne súčasť počítačovej divízie špecialistu na tvorbu digitálnych efektov – Industrial Light and Magic Georga Lucasa. Roku 1986 sa Pixaru ujal obchodný génius Steve Jobs po svojom dočasnom nedobrovoľnom odchode z firmy Apple. Pixar pod jeho vedením vyrábal drahé špecializované počítače. Aby dokázali silu svojho hardvéru, rozhodli sa vo firme vyrábať počítačmi animované demonštračné filmíky. Ich tvorbou poverili zamestnanca Johna Lassetera, ktorý roku 1995 predstavil prvý celovečerný digitálne animovaný film Toy Story. Táto rozprávka má šťastný koniec: Jobs sa vrátil do Apple a predal Pixar spoločnosti Walt Disney Company tak výhodne, že získal u disneyovcov rozhodujúce právomoci, takže dnes nie je jasné, či to nebolo naopak - či si Jobs nekúpil Disneyho.

Z piatich kapitol len prvá má náznak spaghetti westernu, čo sa v rôznych názoroch na film dosť zneužívalo. Nehanební bastardi nie je spaghetti western. V prvej kapitole tejto snímky sa blíži k osamelému statku lovec Židov plukovník Hans Landa, aby všetkých vyvraždil, len Shosanna Dreyfusová mu utečie, čo mu neprekáža veď kričí za ňou:“ Dovidenia“. A to si píšte, že bude. Na druhej strane zasa americký poručík Aldo Raine dá dohromady jednotku zo samých Židov (hovoria si Bastardi), ktorých úlohou je vraždiť Nemcov a zbierať ich skalpy. Norma je sto kusov. Medzitým Shosanna zmení identitu, stane sa majiteľkou kina a kuje pomstu. Čo čert nechce zamiluje sa do nej nemecký hrdina, ktorý jej odmietnutie neakceptuje, a tak všetko skomplikuje. Všetci plánujú pomstu, nemecká herečka Bridget Von Hammersmark, teraz špiónka pre Američanov, Shosanna, Raine, Landa, prosto všetci, a tak ide o život Josephovi Goebbelsovi, ba aj samotnému Adolfovi Hitlerovi. Chcú zmeniť dejiny a čuduj sa svete pomocou filmu. Ako ? – to je prekvapenie, ktoré by nebolo múdre prezradiť.

Kritici už neraz konštatovali, že sa hollywoodskym tvorcom míňajú nápady. Je teda pochopiteľné, že inšpiráciu hľadajú aj za hranicami štúdia, ba i štátu. Problémom však je, že akýkoľvek námet často prepracujú do takej typicky americkej podoby, že sa filmy jedného žánru, v danom prípade romantické komédie, začnú podobať ako vajce vajcu. Nerobím si ilúzie o kvalite bestselleru Sophie Kinsellovej, keďže som čítala jej román Bohyňa v domácnosti a navyše viem, aké tituly dominujú v slovenských čitateľských rebríčkoch, aké literárne „hodnoty“ vychádzajú v masových nákladoch, koľko grafomaniek sa stalo spisovateľkami. Myslím si však, že prenesenie deja z Anglicka do Ameriky námetu neprospelo, že komediálnosť nahradila fraška a suchý anglický humor americká hystéria.

Scenár sa nielen inšpiroval, ale pomerne dôsledne držal Groganovej knihy, ktorý zasa zrejme vychádzal z vlastných životných zážitkov a skúseností, o čom svedčí aj ponechanie reálnych mien hlavných hrdinov. John a Jenny Groganovci sú novinári, ktorí sa venujú rozdielnym žurnalistickým žánrom. Kým ona je analytičkou skúmajúcou veľké „svetové“ problémy, on píše každodenné, čitateľsky obľúbené stĺpčeky. Kúpa šteňaťa je nielen nevyčerpateľnou studnicou námetov, ale vďaka Marleyho nekonvenčnej náture aj zdrojom malých rodinných katastrof, škriepok a nedorozumení. Kým asi tretina filmu sa sústreďuje predovšetkým na Marleyho výčiny, ktoré prinášajú do príbehu humor, pri opakovaní týchto situácií pes ustupuje trochu do úzadia a dopredu sa dostáva vzťah mladej dvojice, ktorý sa postupne s pribúdajúcim potomstvom mení. Riešiť treba otázky bežnej prevádzky domácnosti, ale aj problémy súvisiace s kariérou, výchovou detí, vzťahom k priateľom. Práve tu spočíva najväčší klad tohto sympatického filmu, ktorý sa snaží nič nezakrývať, nič nepredstierať, ale ukazovať normálny život normálnej rodiny. Samozrejme, že partnerom na tejto ceste je aj Marley, vraj „najhlúpejší pes na svete“, ktorý prejavuje nezvyčajnú dávku empatie k svojim pánom a miluje ich naozaj bez výhrad.