Knihu Diptych Štefana Uhra – Organ a Tri dcéry sme na návrh vydavateľa Václava Maceka zaniesli aj Uhrovým príbuzným, manželke Angele a dcére Jane. Možnosť hovoriť s tak blízkymi osobami režiséra ma podnietila opýtať sa na niektoré dostatočne neujasnené skutočnosti okolo jeho tvorby. Chcela som si overiť, či som sa v texte knihy nemýlila pri otvorení problému veľkých rozdielov medzi Bednárovým literárnym scenárom a Uhrovým technickým (režijným) čo sa týka Organa a Troch dcér.
Na blogu katedry audiovizuálnych štúdií FTF VŠMU (kas.vsmu) si možno prečítať hlasy odborníkov poukazujúcich na neetické východiská a spôsoby filmu Exponáty alebo príbehy z kaštieľa (2013, r. Paľo Korec). Tento celovečerný dokument vošiel do prostredia sociálne, zdravotne a mentálne odkázaných ľudí a nemohol odtiaľ priniesť iné väčšinové zábery ako tiesnivé, neúprosné aj chúlostivé. Závažné obvinenie, či film prekročil etické hranice pri snímaní veľkých „detí“, sa nedá obísť.
Projekt poviedkového filmu Intrigy podporili aj krajiny V4, konkrétne Vyšehradský fond a partneri z Poľska, Maďarska, Česka a Slovenska. Ich ústrednou témou je spoločenská intriga v krajinách a prostredí Vyšehradskej štvorky. Scenáristka Uršuľa Kovalyk spracovala svoju predlohu Filipovna, Annu Kiliánovú inšpirovala k napísaniu poviedky Moja dcéra tvorba Tadeussza Różewicza a zo spojenia diel Antona Pavloviča Čechova a Ivana Alexejeviča Bunina vznikla poviedka Guvernantka od Jany Borsukovej. Film sa nakrúcal tri roky a jeho režisérom je debutant Juraj Kilián.
Panel kritikov na tému Filmová kritika a filmová tvorba v strednej a východnej Európe považujem za jedno z najzmysluplnejších diskusných podujatí na 14. medzinárodnom filmovom festivale v Bratislave. Sympatický bol tým, že sa uskutočnil za okrúhlym stolom, hoci paradoxne bez jediného slovenského zástupcu. No ani v publiku nebolo až tak veľa domácich i zahraničných kritikov a publicistov!
Už po návrate z tohtoročného Art Film Festu v Trenčianskych Tepliciach a Trenčíne sa ma pýtali: Čo bolo také zaujímavé na festivale? Pomyslela som si, že sa asi nezaujímajú o film, a len aby reč nestála mi položilo niekoľko ľudí túto otázku. No, keď mi neter vynadala, že prečo sa o tom festivale nič nevie a o karlovarskom sú plné české noviny, som začala o tom uvažovať. A to bola podľa mojej mienky publicita na slovenské pomery celkom slušná. Aj to sa mládeži málilo.
Kdeže sú tie časy, keď sa účastníci prvého Gay Film Festivalu išli „schovať“ na odľahlú chatu na stredné Slovensko. A kdeže sú tie časy, keď sa na tlačovku prvého bratislavského GFF dovalilo niekoľko desiatok novinárov, azda v nádeji, že sa dozvedia niečo škandalózne či pikantné, a niektorí z organizátorov sa z „bezpečnostných“ dôvodov predstavovali len krstnými menami. Dnes príde na tlačovku Filmového festivalu inakosti, ktorý na GFF nadväzuje, novinárov len zopár a väčšinou sa tvária znudene. Koniec koncov, chodia aj na tlačovky festivalu horských filmov, filmov s tematikou životného prostredia i ľudských práv, tak aké vzrušenie? A vlastne majú pravdu.
Film Parada (2011, 115 min.) vznikol v koprodukcii Srbsko, Nemecko, Maďarsko, Slovinsko a Chorvátsko. V slovenských kinách ho uvádza od 13.09.2012 spoločnosť Film Europe. Na Slovensku sa premieta s českými titulkami, ale zatiaľ nemá určený dátum premiéry v českých kinách.
Kroky, vedúce k formovaniu jasného a čitateľného postoja voči zložitým stránkam našej spoločnej minulosti, sú vo filme opatrné a váhavé. Akoby sa v mladom tržnom prostredí nikomu nechcelo riskovať premýšľaním o tom, kto sa ako zachoval, prečo ľudia udávali kamarátov, čoho sme sa tak báli, aký bol priebeh a okolnosti morálneho zlyhania, či cena za hrdinstvo.
Hollywood vyrába vo svojich štúdiách každoročne takmer tristo filmov. Po dokončení sa veľa z nich do kín ani nedostane a majú premiéru na DVD a v televízii. Nízkorozpočtové filmy nakrúcajú v Hollywoode ani nie za dvadsať miliónov dolárov. Pre našinca je to suma neskutočná a vystačila by na realizáciu niekoľkých filmov a mladí slovenskí režiséri by za ne na video techniku - takto väčšinou filmy realizujú - nakrútili aj vyše desať.