Blu-ray disk (BD) je nepochybne formát ideálny pre filmy s vysokým rozlíšením obrazu a kvalitným mnohokanálovým zvukom. A hoci rozpačité začiatky tohto formátu sú, zdá sa, nadobro za nami, ba i ceny prehrávačov klesli na prijateľnú úroveň, vojna ešte ani zďaleka nie je vyhraná. Môžete mať skvelé domáce kino, kvalitný televízor s obrovskou uhlopriečkou i najnovší Blu-ray player, bez zaujímavých filmov sú vám nanič.

Presne na Deň Zeme, teda 22. apríla, sa do predaja dostal dlho očakávaný Blu-ray disk s najúspešnejším filmom v celej histórii svetovej kinematografie. Avatar Jamesa Camerona si na účet pripísal tržby za vstupné do kín vo výške 2 miliardy 720 miliónov dolárov – a ešte stále sa premieta. Teraz si ho môžeme vychutnať aj v pohodlí domáceho kina. Pravdaže, zatiaľ len verziu 2D a v podobe, ako ju uvádzali kiná. Na 3D i rôzne zberateľské a špeciálne vydania je do Vianoc času dosť.

Na prvý pohľad môžu Rollerky pôsobiť ako nenápaditý, tuctový film o tŕnistej ceste ku hviezdam, akých sme už videli desiatky či stovky. Druhý pohľad je oveľa zaujímavejší.

To, že prežívame boom 3D filmov neznamená, že trojdimenzionálny plastický filmový obraz je horúca novinka. Stereoskopické fotografie majú bohatú históriu, a tak, len čo sa fotografický obraz rozhýbal, začali sa pokusy o jeho 3D podobu.

Britský priekopník filmu William Friese-Greene si patentoval proces výroby 3D filmu už v 90. rokoch 19. storočia. Jeho metóda spočívala v premietaní dvoch filmov vedľa seba. Diváci ich mali sledovať prostredníctvom stereoskopu, s okulárom pre každý film/každé oko.

Na 11. medzinárodnom filmovom festivale Bratislava usporiadali Diskusné fórum na tému Slovenský film vo svete. Moderátorom diskusie bola Zuzana Mistríková, viceprezidentka Slovenskej filmovej a televíznej akadémie. Medzinárodní hostia si vymenili informácie na problémy prenikania a uplatňovania filmov v európskom kontexte a tiež svoje skúsenosti so slovenským filmom. Všeobecne sa konštatovalo, že všetky krajiny bývalého východného bloku sa ťažko etablujú na medzinárodných fórach, z ktorých Slovensku to trvalo najdlhšie. Našťastie vlani sa ľady pohli a zaznamenali sme úspechy aj na medzinárodných fórach. V tomto roku sa navyše stal malý zázrak založil sa Audiovizuálny fond, ktorý bude samostatne, nezávisle od ministerstva kultúry, rozdeľovať dotácie na jednotlivé projekty, ktoré budú posudzovať odborné komisie. Myslím si, že ani zainteresovaní si nedokážu úplne vysvetliť, ako sa to podarilo. Vďaka však za tento zázrak.

Slovenská televízia prináša každodenné spravodajstvo z Medzinárodného filmového festivalu Bratislava (Banská Bystrica - Košice). Chvályhodné.
„Filmoví fajnšmekri si pochutnávajú na svetových premiérach,“ vraví redaktorka. A mne je jasné, že tá dobroprajná duša vonkoncom netuší, o čom točí. Každý festival regionálneho významu by sa totiž zbláznil od šťastia, ak by sa mu podarilo získať do svojho programu čo i len jedinú svetovú premiéru. Pretože „svetová premiéra“ nie je premiéra svetového filmu v slovenskom kine, ako sa nazdáva pani televízna redaktorka, ale terminus technicus s presným významom, ktorý, zdá sa, v STV nepoznajú všetci. Tak si to radšej vysvetlime.

Každý, kto bol v minulosti v Moskve, sa určite pamätá na mužov so vztýčenými prstami, ktorí sa najčastejšie vyskytovali v parkoch či pri vchodoch do metra. Domáci ich identifikovali celkom spoľahlivo. Boli to milovníci vodky, ktorí hľadali jedného či dvoch kumpánov do partie, pretože pollitrová fľaška pre troch bola akurát...

Neprirodzené, neživotné dialógy bývali kedysi neuralgickou stránkou slovenských filmov. Našťastie, tie časy sú (zväčša) už za nami. Filmové repliky dnes dýchajú reálnym životom, a ak sú štylizované, tak spôsobom, ktorý korešponduje s celkovou koncepciou toho-ktorého filmu. Určite nik netrvá na tom, aby z plátna znela „akademická“ slovenčina; vhodné hovorové či slangové slová, funkčne použité vulgarizmy nevynímajúc, môžu prispievať k autentickosti reči filmových postáv.

Zrejme je u nás nedostatok hercov. K tomuto záveru musí dospieť každý, kto si aspoň občas zapne niektorý z nekonečných domácich televíznych seriálov. Zistí, že herečka, ktorú včera videl v úlohe týranej ženy, hrá dnes s rovnako utrápeným výrazom nešťastnú matku, že dobre stavaný herec, ktorý včera predvádzal svoje svaly v úlohe krčmára, sa dnes – takmer v tom istom tričku – prevtelil do postavy podnikateľa, a tak by sa dalo pokračovať ešte dlho.