Dvadsiaty tretí ročník Medzinárodného festivalu filmových klubov Febiofest uvádza v sekcii Osobnosti klubového filmu retrospektívu ôsmych filmov kultového českého režiséra Petra Zelenku. Festivaloví diváci  si budú môcť pozrieť aj tragikomédiu Knoflikáří (1997), ktorá získala štyroch Českých levov a hlavnú cenu Tigra na festivale v Rotterdame, dočkajú sa aj legendárneho filmu Samotáři (1997), ku ktorému Petr Zelenka napísal scenár a stal sa najúspešnejším filmom roka. V kolekcii nebudú chýbať ani Rok ďábla (2002), Příběhy obyčejného šílenství (2005), Karamazovci (2008), všetky ocenené Českými levmi, ako aj jeho staršie hudobné dokumenty Visací zámek 1982-2007 (1993) a Mňága – Happy End (1996).

Na slávnostnom otvorení 23.ročníka Medzinárodného festivalu filmových klubov Febiofest v piatok večer udelili výročné ceny Asociácie slovenských filmových klubov. Za prínos slovenskej kinematografii ocenenie získal  režisér Dušan Trančík, ktorý v novembri oslávi 70-tiny.  Jeho študentské filmy z konca 60. rokov - Fotografovanieobyvateľov domu, Šibenica a Tryzna uvedie festival v nedeľu 20.3. v rámci sekcie Slovenská filmová krajina. Hana Beranová sa pri tejto príležitosti porozprávala s laureátom aj o spomienkach na študentské časy.

Režisér, scenárista, zakladateľ a dlhoročný prezident Medzinárodného filmového festivalu Artfilm, viceprezident Hercovej misie a Zlatej kamery, Peter Hledík , oslávi dnes (28. januára) okrúhle jubileum – 70-tiny.

V prvú septembrovú nedeľu sa v Benátkach tradične konali preteky historických plavidiel Regata Storica. Na Citrónovej terase hotela Excelsior, kde vo veľkých črepníkoch skutočne živorilo zopár plodmi ovešaných citrusov, sme sa pod slnečníkmi, tieniacimi popoludňajší úpek, stretli s ruským filmovým majstrom Alexandrom Sokurovom, aby nám porozprával o svojom novom filme Francofonia. Záznam rozhovoru trpezlivo čakal, kým slovenský distributér uvedie film do kín, aspoň na tradičnej prehliadke snímok zo špičkových festivalov. Dodnes sa tak nestalo. A tak, aby sme rok zakončili s čistým stolom, prinášame vám interview s Alexandrom Sokurovom teraz.

Medzinárodná akadémia televíznych umení a vied v New Yorku udelí  23. novembra prestížne výročné ceny EmmyAwards v oblasti televíznej tvorby (obdoba filmových Oscarov). V kategórii dokumentárneho filmu jedna z nominácií patrí susednému Rakúsku za film Africký divoký západ – Žrebce namíbijskej púšte, režiséra a scenáristu Franza Leopolda Schmelzera. (V roku 2002 získal cenu Emmy slovenský režisér Matej Mináč za film Nicholas Winton: Sila ľudskosti). Vzdialenosť medzi Bratislavou a Viedňou už nie je taká veľká, ako pred dvadsiatimi šiestimi rokmi, a tak sme sa mohli porozprávať s režisérom nominovaného filmu.

Je mladá, talentovaná a úspešná. Napriek útlej, dievčenskej postave, neprehliadnuteľná na javisku aj pred filmovou kamerou. Začínala v detskej rozhlasovej družine. Na prvej divadelnej scéne bola Manon, Roxana aj Goetheho  Margaréta, bezdomovkyňa, feťáčka aj pani Bovaryová, ruská femme fatale, Elektra, Maryša, ale aj Myška Chocholúška. Účinkovala v bezmála  40-tich filmoch, (osobitne v snímkach  režiséra Juraja Nvotu -  Muzika, Kruté radosti, eŠteBák ). V detstve chcela byť patologičkou, niekoľko rokov trénovala karate. V roku 2007 ju európska sieť organizácií na propagáciu filmov zaradila do zoznamu Shooting Stars  medzi nádejné európske talenty v hereckej profesii. Laureátka Krištáľového krídla, najpopulárnejšia herečka Činohry SND v sezóne 2014/2015 -  Táňa Pauhofová.

Zdeněk Troška je v Česku nejpopulárnější, ale také kritiky asi nejsledovanější režisér. On si však z kritiků nic nedělá a vždy říká, že ještě než vůbec začne točit, kritici mají své „elaboráty“ už dávno napsané. Zdeněk je pohodář, a proto s ním herci i členové štábu vždy rádi spolupracují. A protože v loňském roce při natáčení Babovřesek byla skvělá nálada, už se hned všichni ptali, zda se na place sejdou i za rok.

Matúš Vizár (1985) je slovenský filmár, výtvarník a ilustrátor denníku SME. Študoval na katedre animovanej tvorby na pražskej FAMU. Film Pandy je jeho absolventskou prácou a debutovým filmom.

Ako filmový herec je Miroslav Krobot zvláštny úkaz. Absolvent brnenskej JAMU (nar. 1951 v Šumperku) je kultúrnej obci známy ako uznávaný a cenený divadelný režisér (Realistické divadlo, Národní divadlo). Od roku 1990 pôsobí ako pedagóg na katedre alternatívneho a bábkového divadla pražskej DAMU. V roku 1996 so svojimi žiakmi odišiel do Dejvického divadla a vybudovali tu nový súbor. Jeho členmi sú aj Ivan Trojan, Tatiana Vilhelmová a Jiří Macháček. Pre Dejvické divadlo napísal hru Sirup. Na domovskej scéne debutoval ako divadelný herec v inscenácii Petra Zelenku Příběhy obyčejného šílenství a za svoj výkon v roku 2001 získal Cenu Alfréda Radoka ako „Talent roku“. Rolu si zopakoval aj v rovnomennej filmovej adaptácii. Výsledkom bol Český lev 2005 za najlepšiu vedľajšiu mužskú rolu.

Dramatik, scenárista, textár, herec, jeden z otcov Járu Cimrmana, Zdeněk Svěrák, bol po Jánosovi Bánovi druhý, ktorý si prevzal cenu Hercova misia a pripevnil svoju tabuľku s menom na Most slávy v Trenčianskych Tepliciach na 19. Art Film Feste. Písal scenáre a tiež hral v dnes už kultových filmoch ako Marečku, podejte mi pero, Vrchní prchni, Vesničko má středisková. Filmy, ktoré režíroval jeho syn Jan, mu však priniesli najväčšie ocenenie. Boli to Obecná škola, Kolja (Oscar), Vratné lahve, Tmavomodrý svět, Kuky se vrací. Tohto roku si prevzal Českého leva za mimoriadny prínos českej kinematografii. Tlačová beseda so Zdeňkom Svěrákom bola jednou z najuvoľnenejších a nakoniec sa k nemu pridali a podiskutovali si ním aj János Bán a Marián Labuda.