Predchádzajúca misia vo Švajčiarsku im dopadla len tak-tak. Profesionálna zlodejka Carole (Mélanie Laurent) zdolala problematický trezor, úspešne sa vyhla ochranke v milionárskej vile, snáď bez čo i len najdrobnejšieho náznaku spozorovania, aby následne s ukradnutými diamantmi vo vrecku trochu poblúdila v hmle a medzi stromami miestnych lesov. Navigovať k sebe by ju mala odstreľovačka Alex (Adèle Exarchopoulos), aktuálne svoju najlepšiu kamarátku čakajúca na už naštartovanej štvorkolke. Tá si so zbraňami rozumie viac než s mužmi a sem-tam prichádza domov s modrinami na tvári, čo podľa jej slov až tak nevadí, pretože ten, s kým sa medzi časom stihla pobiť, buď teraz vyzerá ešte horšie alebo pekne zabalený vo vaku odpočíva s rybami niekde na morskom dne. Frajer jej práve dal kopačky cez správu na mobile, čo kvôli zachytenému signálu na ňu aj jej partnerku nešťastne privolá drony...

„Prečo mi nikto nechce vyznať lásku? Som predsa úplne normálny človek,“ pýta sa Alex Carole chvíľku po tom, čo konečne v teréne nájdu jedna druhú, zatiaľ čo presne mierenými výstrelmi likviduje dotieravých lietajúcich prenasledovateľov. Carole má pre jej pocity pochopenie, hoci nemuseli by na ňu doliehať práve uprostred rozrobenej akcie. V tajnej skrýši má prútený košík so všetkým, o čom vie, že to v prípadoch krízy dokáže Alex povzbudiť – čokoládovú tyčinku, jej obľúbenú deväť milimetrovú starú pištoľ a krabičku cigariet. Mať tam pre ňu ešte skrytého nejakého chlapa, bolo by to vraj úplne ideálne... Carole sa však po tejto misií cíti akási vyhorená. Už ju nebaví riešiť jednu zmluvu za druhou, po lúpežiach jednať s upotenými, prvoplánovo agresívnymi a ješitnými priekupníkmi v pochybných uličkách, kde na každom kroku smrdí moč. O to viac, keď jej gynekologička oznámi, že je už šiestym týždňom tehotná. Úmysel zavesiť remeslo na klinec asi nebude veľmi po chuti „krstnej mame“ Marraine (lahôdkovo protivná Isabelle Adjani striedajúca jednu parochňu za druhou). Tá dokonca počas filmovej projekcie starej francúzskej snímky La Verite sur Bebe Donge s Danielle Darrieux a Jeanom Gabinom z roku 1952 dá povel, aby kino zastavilo jej obľúbenú scénu len preto, aby protagonistkám zdôraznila, že pre jej bývalých zamestnancov existuje vyhradená časť na miestnom cintoríne. Carole s Alex veľmi rýchlo pochopia, že šance na vytúženú zmenu života sú pre ne priam klaustrofobicky obmedzené na priestor medzi múrmi ich lesnej zrkadlovej skrýše. Možno bude treba predsa len pristúpiť na ďalší šéfkou navrhnutý kšeft – krádež obrazu La Grande Odalisque od Jean-Auguste-Dominiquea Ingresa. Všetko potrebné do akcie by im mohol zaobstarať osvedčený Abner (nenútene vtipný Philippe Katerine), ktorý nemá problém občas si zaflirtovať aj s odmeranou a náležite ozbrojenou postaršou Korzičankou. A pre ten najrýchlejší spôsob úniku z miesta činu by stálo za to trochu si vycvičiť vynikajúcu automobilovú a motocyklovú pretekárku Sam (Manon Bresch), ktorej pred pár mesiacmi zomrela zrejme životná láska...

Snímka Parťačky predstaviteľky jednej z hlavných úloh, spoluscenáristky a režisérky Mélanie Laurent sa efektne pohráva s tradičnými naratívnymi klišé akčného dobrodružstva, kombinovaného s elegantnou lupičskou krimi a lyrickej, poetickej, skrz-naskrz pocitovej komédie o priateľstve, s občas vhodne odmeranými, osudovo melodramatickými „odbočkami“. Svojou štylizáciou môže niekomu pripomenúť francúzske neobarokistické tituly z prelomu 80. a 90. rokov - obzvlášť to, aké emocionálne spodné prúdy dokázal dodať bežným kriminálnym, možno aj trochu absurdným zápletkám Luc Besson (Magická hlbočina, Leon) v počiatkoch vlastnej tvorby. Akcia nehrá v príbehu primárnu zložku, to skôr interakcia medzi mimoriadne sympaticky predstavenými postavami Carole a Alex – akéhosi moderného ekvivalentu Thelmy a Louise režiséra Ridleyho Scotta z roku 1991, ktoré s pribratím do tímu „novicky“ Sam napĺňajú divácke predstavy o tom, akí príjemní by mohli byť napríklad Charlieho anjeli či už v seriálovej alebo filmovej podobe a v prípade, žeby sa ich dobrodružstvá nesnažili realizovať „len“ remeselní žánroví rutinéri, prípadne tvorcovia s čisto parodickými úmyslami (konkrétne McG).

Kamere Antoina Rocha sa darí zachytiť priam vražednú chémiu spájajúcu herecký trojlístok Mélanie Laurent - Adèle Exarchopoulos - Manon Bresch, ktorému sa darí pútavo kombinovať presne scenárom inscenované scény s osviežujúcou, akoby náhodne zaznamenanou improvizáciou. Kde obrazové kompozície sem-tam pripomenú aj niečo z francúzskeho poetického realizmu a náladový strih Audrey Simonaud dnes toľko chýbajúcu formálnu nespútanosť Novej vlny. Samozrejme, bez hudby od Archive a piesní hrdinkami milovanej speváčky Mylène Farmer (z ktorých jedna vhodne poslúži aj pre potreby napätie adekvátne gradujúceho komického gagu) by to určite nebolo ono. Veď kombinácia hudby, tanca a akcie sa dokonca postará o asi najpamätnejšiu scénu z celého filmu. Scenár režisérky v spolupráci s Christopheom Deslandesom a Cédricom Angerom si je veľmi dobre vedomý absurdnejších, za vlasy pritiahnutých dejovým momentov. V záverečnom dejstve asi aj trochu vypadne zo zavedeného tempa, pričom k finálnej akcií pristúpi o niečo ľahkovážnejšie, než by bolo spočiatku vhodné. No vďaka prirodzeným, hravo zábavným dialógom medzi titulnými hrdinkami naplno si vychutnávajúcich každú chvíľku, kedy im život umožní zbaviť sa „bremena“ zlodejských povinností, dokáže publiku vsugerovať dojem, že je všetko tak, ako to má byť. A spoločne s nimi má, samozrejme, možnosť na moment uniknúť pred problémami vlastnej každodennosti aj samotný divák.

Predlohou k úmyselne takto štylizovanému žánrovému „experimentu“ tvorcom bol kriticky oceňovaný komiks La Grande Odalisque z pera Florenta Rupperta, Bastiena Vivèsa a Jérômea Mulota z roku 2012, v niektorých svojich recenziách označovaný za Houellebecquianský manifest o umení. Podobne, ako ich predloha, aj filmové Parťačky reprezentujú vkusnú „únikovú“ zábavu prvotriednej remeselnej kvality. Nie sú žiadnym umeleckým veľdielom – hoci na umeleckejšiu sféru kinematografie neraz príjemne narážajú. Človečina, ktorá je však cítiť z každej scény v rámci zápletky, no hlavne mimo ňu, je úplným pohladením po duši, už unavenej z toho, ako obvykle dopadajú podobne rozohrané zápletky, zvraty a prekvapivé pointy v iných filmoch, často s mužskými protagonistami na čele.

Parťačky (Voleuses/Wingwomen), Francúzsko, 2023
Dĺžka: 114 minút
Réžia: Mélanie Laurent
Predloha: Jérôme Mulot (komiks), Florent Ruppert (komiks), Bastien Vivès (komiks) (méně)
Scenár: Cédric Anger, Christophe Deslandes
Kamera: Antoine Roch
Strih: Audrey Simonaud
Zvuk: Cyril Moisson
Producent: Sidonie Dumas
Hrajú: Mélanie Laurent, Adèle Exarchopoulos, Manon Bresch, Isabelle Adjani, Félix Moati, Philippe Katerine, Olivier Kissita, Meriem Serbah, Damien Zanoli, Théo Kailer, Foued Nabba, Myriam Azencot, Alphonse Bourbeillon, Micaëla Etcheverry
Distribúcia: Netflix
Foto: ČSFD cz.