Rozhodnutie sfilmovať sci-fi román čínskeho autora Liou Cch´- sina vysvetľovali tvorcovia Hry o tróny David Benioff a D.B. Weiss nasledovne: „je to najambicióznejšia séria sci-fi akú sme kedy čítali, zoberie čitateľov na cestu, začínajúcu v 60. rokoch, od života na našom bledomodrom bode až po vzdialené hranice vesmíru“. Ich spolupracovník, spisovateľ Alexander Woo ho nazval „ elegantnou a hlboko ľudskou alegóriou“. Nemali to jednoduché, protestovali čínski oficiálni predstavitelia kvôli úvodnej scéne z obdobia „kultúrnej revolúcie“, kde je na masovom mítingu ubitý na pódiu profesor fyziky Ye Zhentai a všetko sleduje jeho dcéra Ye Wenjie. Z opačného tábora, od piatich republikánskych senátorov prišiel do Netflixu list, upozorňujúci na fakt, že Liou Cch´- sin v rozhovore pre New Yorker podporil existenciu internačných táborov pre ujgurských moslimov v čínskej provincii Sin-ťiang s tým, že bezpečnosť a obrana voči islamským teroristickým aktom je dôležitá.

Ústredným konfliktom seriálu Problém troch telies je „vojna svetov“. Zem ohrozuje vzdialená technologicky vyspelá civilizácia z planéty Trisolaris, kde sa existenčné podmienky zhoršili a tak hľadá alternatívu. Využíva k tomu superpočítače, prostredníctvom sofonov sleduje pozemskú aktivitu a buduje armádu svojich prívržencov. Túto sieť odhaľuje a snaží sa likvidovať dobre konšpirovaná organizácia, ktorá sa pripravuje na protiútok. Ani jedna zo strán nevyberá prostriedky, lebo obe civilizácie vedia, že ten, kto ovláda technológie, ovláda budúcnosť.

V úvode sa nadaná vedkyňa Ye Wenjie ( Zine Tseng v mladej verzii) po traume z otcovej smrti a matkinej zrady, keď  priamo na revolučnom javisku obviňuje svojho muža z propagácie západnej vedy, dostáva na utajené pracovisko, ktoré prijíma signály zo vzdialených planét. Príde s ním aj upozornenie, aby obyvatelia Zeme neodpovedali v žiadnom prípade na zachytenú výzvu, lebo im hrozí invázia. Wenjie, plná hnevu, sa ohlási a pozve mimozemšťanov vo viere, že pomôžu zničiť starý svet a vytvoriť nový svet a nový poriadok. „V tom som sa s červenými gardami zhodla“... skonštatovala po rokoch.

Paralelne sledujeme dianie v roku 2024. Svet je svedkom zvláštnych javov. Nočné nebo začne žmurkať a nikto nevie, čo to znamená. Dochádza k záhadným úmrtiam vedcov v Teheráne, vo švajčiarskom Cerne a život si vezme aj dcéra Ye Wenjie (Rosalind Chao) Vera skokom do Čerenkovovej nádrže v oxfordskom urýchľovači častíc. Spája ich prilba, súčasť počítačovej hry, cez ktorú dochádza k mimozemskej infiltrácii. Dostávajú sa do prostredia, kde s nimi komunikuje sofon (Sea Shimooka) a pohybujú sa v najrôznejších svetoch, vždy v súvislosti s tým, kto si prilbu nasadí. Nahradenie počítača jeho ľudskou podobou už je dnes s existenciou AI a všetkým, čo zatiaľ dokáže, vlastne všetkým známyproces. Majú však slúžiť aj na to, aby pomáhali zabiť pozemskú vedu a jej nositeľov. San-tchivedia, že vesmír má viac dimenzií než tie tri, ktoré obývame. Sú však zabalené, neviditeľní a oni ich vedia „odbaliť“.

S nevysvetliteľnými vidinami zápasí Ogie Salazarová (mexická herečka Eiza Gonzales), vedkyňa, ktorá si založila firmu na výskum nanovlákien. Vidí číselný odpočet a tajomná žena jej vysvetlí, že keď zruší výskum, odpočet prestane. Má kruh priateľov, spolužiakov z Oxfordu, Jing Cheng (Jess Hong), členku skupiny teoretických fyzikov, Willa Downinga (Alex Sharp), ten sa venuje prednáškam na škole a Jack Rooney (John Bradley), ktorý využíva svoje znalosti pri zarábaní peňazí. Saul Durand bol Veriným spolupracovníkom.

V pozadí sa odohráva vyšetrovanie, vedené Thomasom Wadom (Liam Cunningham). Jeho výkonnou zložkou je Da shi (Benedict Wong) so skúsenosťami z tajných služieb. Dáva dohromady všetky dôkazy, vedúce k istému Michaelovi Evansovi (Jonathan Pryce). Sídli na lodi Judgement, centre podozrivých aktivít. Majú spojenie a komunikujú so san-tchi. Tí sú na ceste a na Zem majú doraziť za 400 rokov. Wade nechce strácať čas a tvrdí, že je na čase prejsť do protiofenzívy. Spolupráca s jeho skupinou je kvôli jeho bezohľadnosti a vojenskému nasadeniu aj otázkou morálky. Rozdelí preto i oxfordskú päťku.

Úvahy a myšlienkové koncepcie autora románu a nápady vyvolávajú záujem nevšednou vedeckou imagináciou. Nabúrava zažité streotypy predstáv o technologickej vyspelosti mimozemských civilizácií. Sofon konštatuje, že ľudský druh žije približne 100 tisíc rokov. Po väčšinu doby ako ľudoopi. „90 tisíc rokov vám trvalo, než ste sa dostali od zberu k poľnohospodárstvu, k priemyslu 10 tisíc rokov, k jadrovej energii 200 rokov a k informatike za 50 rokov… Kým sa k vám dostaneme, budeme prekonaní a potomsa vy vydáte k nášmu svetu, aby ste ho zničili.“ Veliteľ Wade má rafinovanú stratégiu, treba sa učiť od zdroja, postaviť obrovský teleskop a san-tchi jednoducho špehovať, tak ako to robili oni.

Spôsob, akým Liu, počítačový inžinier a odborník na hydrosystémy, konštruuje svoj koncept budúcnosti, vyvolal pozornosť nielen medzi jeho čitateľmi. V rozhovore, ktorý poskytol časopisu New Yorker sa uvádza, že ho oslovila aj China Aerospace Agency, aby sa stretol s jej technikmi a inžiniermi a porozprával sa s nimi o „sci-fi thinking“, originálnom spôsobe myslenia, ktorý by mohol vniesť nové prístupy k vedeckému riešeniu problémov. Nedávno ho dokonca prizvali, aby sa vyjadril k obrovskej rádiovej vysielačke, určenej na zachytávanie a zaznamenávanie mimozemskej komunikácie.

Prijať myšlienku, že súčasťou vedy majú byť i umelci, spisovatelia, ale aj výtvarníci a filmári, je vzrušujúca. Pestovanie a kultivovanie predstavivosti, imaginatívnych schopností, relevantných aj pre vedcov, vyvíjajúcich nové technológie a plánujúcich ich využitie, posúva rolu umenia tam, kam vlastne vždy patrila. Romány Julesa Verna s jeho fantáziou o ceste na Mesiac, alebo putovaním pod morom, sa stali realitou. Saul to zhŕňa zaujímavo, hovorí o tom, že pripravovať sa na zápas s san-tchi je nezmysel, lebo nemáme o budúcom svete žiadne predstavy, tak ako ho nemali ani jeho rodičia v Afrike.

Bezchybný prenos literatúry do filmu s nasadením silnej vizuality, je pútavý a myšlienkovo inšpiratívny. Za mňa to bola veta, adresovaná pozemšťanom: „Prinútime vás vidieť, čo chceme.“ Pokojne môžeme s našou stredoeurópskou totalitnou i autoritatívnou skúsenosťou dodať, že diktát sa nemusí týkať len videnia, ale aj myslenia. Niekedy sa naozaj zdá, že manipulácia ľudského vnímania má neviditeľné parametre, prichádzajúce odniekiaľ zo štvrtého rozmeru.

Problém troch telies (3 Body Problem, TV seriál), USA, 2024
Dĺžka: 7 h 24 min (Minutáž: 44–64 min)
Manažéri peojektu: David Benioff, D.B. Weiss, Alexander Woo
Réžia: Minkie Spiro, Derek Tsang, Jeremy Podeswa, Andrew Stanton
Predloha: Cch'-sin Liou (kniha)
Scenár: David Benioff, D.B. Weiss, Alexander Woo, Rose Cartwright
Kamera: Martin Ahlgren, Jonathan Freeman, P.J. Dillon
Hudba: Ramin Djawadi
Casting: Nina Gold, Robert Sterne
Strih: Simon Smith, Katie Weiland, Michael Ruscio, Anna Hauger
Zvuk: Danielle Dupre
Scénografia: Deborah Riley
Masky: Emma Scott, Holly Caddy
Kostýmy: Michael Wilkinson
Producenti: Steve Kullback, Hameed Shaukat
Hrajú: Jovan Adepo, Jess Hong, Eiza González, Benedict Wong, Liam Cunningham, Marlo Kelly, Alex Sharp, Rosalind Chao, Zine Tseng, Saamer Usmani, John Bradley, Gerard Monaco, John Dagleish, Adrian Edmondson, Hélène Viviès, Stephen Rahman Hughes, Bilal Hasna, Ben Schnetzer, Stacy Abalogun, Tsai Chin, Vedette Lim, Perry Yung, Fengxu Li, Guy Burnet, Emily Kimball, Tao Guo, Tom Wu
Distribúcia: Netflix
Foto: ČSFD cz.: