Všetci štyria sa - hoci nie bez protestných argumentov - zrazu ocitli v jednom aute na ceste z New Yorku do Washingtonu D. C. Ceste, ktorá by za normálnych okolností bola podstatne kratšia, avšak kvôli zúriacemu občianskemu konfliktu si vyžaduje značnú približne 1380 kilometrovú obchádzku peklom. Ak pôjde všetko, ako má, vysadia najstaršieho z nich – mentorského novinára unaveného z neustálych, čoraz viac sa eskalujúcich bojov Sammyho (skvelý Stephen McKinley Henderson) v Charlottesville, vo Virgínií. Sám uznáva, že je príliš starý, aby utekal dosť rýchlo vo chvíli, keď sa niečo zvrtne. Takisto mladá, začínajúca fotografka Jessie (Cailee Spaeny) by si, ak konečne dostane rozum, mohla v spomínanom mestečku vystúpiť. Ostrieľaná Lee (vynikajúca KirstenDunst) má totiž svoj fotoaparát poriadne nabitý a občas síce „zhuleného“, ale stále verného reportéra Joela (Wagner Moura) po boku, aby urobila rozhovor s autoritatívnym prezidentom (Nick Offerman) vo svojom treťom funkčnom období. Teda, ak za ním stihnú vôbec dôjsť skôr, než ho za rozvrat krajiny niekto nevyhnutne popraví. A žeby ani oni sami mali dostatočné šance to prežiť, sa tiež nedá veľmi povedať...

Snímka Kolaps režiséra Alexa Garlanda (Ex Machina, Vyhladenie) je mrazivou víziou Spojených štátov alternatívnej súčasnosti zmietajúcich sa v druhej občianskej vojne na svojom území. Upozorňuje na niektoré nedostatočne riešené konflikty súčasnej politickej scény a dvíha varovný prst, aby si (najmä americký) divák uvedomil, kam až situácia môže dospieť, pokiaľ sa k riešeniu nepristúpi dostatočne konštruktívne. Problematický prezident má v sebe čosi trumpovského. Prechádzanie sa milícií po chodbách Bieleho domu v záverečnom dejstve jednoznačne pripomenie a ešte viac vygraduje reportáže o útoku na Kapitol z 6. januára 2021. Film však zámerne nekritizuje len jednu stranu, aby „nadržiaval“ politickému oponentovi v prebiehajúcich voľbách. Kritizuje aj v opačnom tábore. V prvom rade však nachádza čisto fiktívny konflikt v centre svojho príbehu v prekvapivo paradoxných vzťahoch, kde sa predstavitelia dnešných názorových oponentov stávajú spojencami a naopak - medzi tzv. západnými silami nepravdepodobne politicky spolupracujúcich štátov Texasu a Kalifornie bojujúcimi proti Floridskej aliancií. V prebiehajúcej prestrelke však nezáleží na tom, ktorá strana je tá dobrá a ktorá zlá. Vystrelený náboj či už z jednej, prípadne z druhej strany má rovnako smrtiace účinky. Dôležité je teda hlavne sa mu vyhnúť.

Vnímajúc súčasné konflikty na medzinárodnej úrovni podstatnú mieru mrazivosti Garlandovej vízií dodáva aj uskutočnenie sa prvého, hoci fiktívneho vojnového stretu domáceho obyvateľstva na území USA od pôvodnej Občianskej vojny z rokov 1861 až 1865 – reálneho historického konfliktu medzi južanskými štátmi Konfederácie a severskou Úniou. Vojna tak nie je „len“ sledom vojnovými reportérmi a fotografmi zaznamenaných drastických a chaotických momentiek z bojového frontu, ktorý mohol domáci divák vzhliadnuť v televíznom spravodajstve a nezúčastnene nad tým mávnuť rukou. Aj keď „neamerické“ publikum si určite od všetkého zobrazeného bude môcť udržať dostatočný odstup s drobnou výpomocou akejsi vlastnej „žánrovej“ pamäte. Svoje miesto v príbehu tak majú aj náladové „reprízy“ kľúčových momentov z predchádzajúceho domáceho konfliktu, prípadne ozveny priam apokalyptických hororových vízií diaľnic preplnených odstavenými, nabúranými, zhorenými automobilmi... Benzínovými pumpami stráženými po zuby ozbrojenými agresívnymi „dezolátmi“ vešajúcimi z mostov odvážlivcov, čo sa zo zúfalstva odhodlali kradnúť pohonné hmoty. Z utečeneckých táborov provizórne založených na spustošených futbalových štadiónoch. V santaclausovských lunaparkoch ohrozovaných ostreľovačmi. Či v scénach bezohľadnej šikany, kedy ozbrojenec neváha zo svojvôle kohokoľvek, čo mu je nesympatický – a zväčša si to nakoniec odnesie jedinec inej ako bielej farby pleti, ako ďalšiu anonymnú položku v počte tiel pridať k vŕšiacej sa hromade v masovom hrobe. Niečo podobné v amerických exteriéroch už „predvádzal“ George A. Romero vo svojej sociálno-kritickej alegorickej sérií o Noci / úsvite / dni živýchmŕtvych (1968-1985) „len“ na pozadí boja s neprirodzeným nepriateľom.

Scenár Alexa Garlanda má literárne veľmi vhodnú štruktúru akejsi melancholickej, blue grassovými riffmi ozvláštnenej road movie americkou krajinou – nadčasovej, filozofujúcej príbehovej schémy cesty s epickým, epizodickým štruktúrovaním realisticky uveriteľných zážitkov štvorlístka charakterovo rôznorodých protagonistov pri prechode z miesta A do miesta B. Je jasné, že na svojej púti narazia na množstvo životu nebezpečných prekážok schopných, či chcú alebo nechcú, preveriť ich životné postoje, skresať z nich posledné zúfalo udržiavané známky ľudskosti alebo paradoxne opäť ich v sebe nájsť. Každá zo štyroch kľúčových postáv reprezentuje inú fázu skúseností žurnalistického remesla a mávplyv na inú ďalšiu, s ktorou je porovnávaná. Hoci má na „palube“ prítomného svojho vlastného mentora, srdcom celého filmu je nespochybniteľne drsná profesionálka Lee Kirsten Dunst, ktorej meno je zámernou referenciou naslávneho fotoreportéra z druhej svetovej vojny Lee Millera. V tom, ako vstupuje do práve prebiehajúcej násilnej potýčky, prekračuje torzá mŕtvych, znetvorených tiel, aby zachytila surový, neprikrášlený moment je až niečo surrealistické. Je to prejav životného poslania v zaznamenávaní pravdy? Je to hľadanie senzácie s úmyslom lacno šokovať? Je to šialenstvo a výraz sebadeštruktívnosti? Či len pokorné uznanie, že aj takýto je svet, v ktorom žijeme a bolo by pokrytecké zakrývať si pred tým oči... Za smutne zvesenými viečkami je pohľad takmer mŕtvych očí, ktoré už videli až príliš. Tvár sa stáva maskou kŕčovito zvrásnenou do neutrálnej grimasy. A až v interakcií s jejspoločníkmi cez opatrne utajované trhliny preniká navonok v náznakoch skrytá, priam živelne zničujúca ľudskosť.

Prítomnosť mladučkej Jessie Cailee Spaeny je v príbehu v existenčnom, aj existenciálnom zmysle nutná. Je to postava s najväčším potenciálom pre charakterovú zmenu zvrat od zvratu, s priebežným riešením prekonávaných prekážok na symbolicky duchovnej púti za (možno) nedosiahnuteľným cieľom. V zásade sa z nej stáva Lee, zatiaľ, čo Lee si v Jassie pripomína vlastné začiatky a to všetko, čo zo svojej ľudskosti vinou profesie stratila. Kým radí dievčine ako prežiť a využiť svoje nádejné fotografické schopnosti v prvej línií, jej vlastný starnúci mentor Sammy Stephena McKinlehoy Hendersona robívšetko preto, aby pomohol udržať v Lee aspoň posledné známky ako-tak ešte zachovanej„človečiny“. Zatiaľ, čo Joel Wagnera Mouru je niekde na pol ceste medzi naivitou a profesionalitou, pozná problematiku, no vzrušuje ho adrenalín. Keď je tonaňho príliš, drogy pomáhajú skresľovať jeho pohľad na realitu. Skôr, či neskôr aj naňho doľahne surová emócia z nevyhnutnej straty – hoci si myslí, že je s vlastnou smrteľnosťou viac-menej vyrovnaný.

Garlandov Kolaps je prakticky vystavaný na veľmi intímnej súkromnej perspektíve ústredných postáv rútiacich sa čoraz bližšie do srdca vojnového konfliktu. Nezáleží mu veľmi na tom, čo ku konfliktu viedlo, či sa mu dalo zabrániť. Podľa slov protagonistkinej mentorky Lee by totiž každá položená otázka bezcieľne viedla „len“ k ďalšej nevyhnutne položenej otázke. Dôležité je len prežiť, jednať a zachytiť prebiehajúce udalosti – v rafinovanej, hoci ambivalentnej a neraz aj kritickej pocte vojnovémuspravodajstvu. Politika, posudzovanie nepriateľských strán ide vo filme bokom tak, ako si svojho času, keď vo vojnovej dráme Smrť čaká všade režisérky Kathryn Bigelow z roku 2008, moholdovoliť jej problematický protagonista zabudnúť na celý názorový kontext, keďže mal akopyrotechnik pri každej riešenej situácií len dve možnosti – buď bombu zlikviduje a prežije alebo... Napodobne existenciálne chúlostivú cestu sa vydávajú aj Lee s Jesie, Sammym a Joelom, aj keď v záverečnom dejstve sa s menšou stratou na oltári dôveryhodnosti z protivojnovej mystifikačnej melodrámy premení na nefalšovaný bojový thriller. Na pozadí sa však s tragickou naliehavosťou aj tak naďalej vynára premýšľavá dilema, ktoré výjavy ešte stojí za to fotiť, aké fotky už radšej zahodiť do digitálneho koša. Prípadne otázka po všetkých tých drastických scénach ľudskej bezohľadnosti: „Keď sa mi stane niečo podobné, budeš potom takto fotiť aj mňa?“

Kolaps (Civil War), USA, Veľká Británia, 2024
Dĺžka: 108 minút
Réžia: Alex Garland
Scenár: Alex Garland
Kamera: Rob Hardy
Hudba: Geoff Barrow, Ben Salisbury
Casting: Francine Maisler
Strih: Jake Roberts
Zvuk: Glenn Freemantle
Scénografia: Caty Maxey
Kostýmy: Meghan Kasperlik
Produkcia: Gregory Goodman, Andrew Macdonald, Allon Reich
Hrajú: Kirsten Dunst, Cailee Spaeny, Wagner Moura, Stephen McKinley Henderson, Nick Offerman, Jesse Plemons, Karl Glusman, Sonoja Mizuno, Jojo T. Gibbs, Jefferson White, Alexa Mansour, Melissa Saint-Amand, Nelson Lee, Jeff Bosley, James Yaegashi, Greg Hill, Jin Ha, Juani Feliz, Evan Lai, Edmund Donovan
Distribúcia: Forum Film
Premiéra v SR: 18. apríla 2024
Foto: Forum Film