Dátum: 3. marca 1994. Miesto: Krčma v čase obeda. Niekto si objednáva segedínsky guláš, niekto pije pivo a z televíznej obrazovky k tomu spieva Karel Gott. Nespokojný  návštevník prepne stanicu a zrazu počujeme správu o tom, že zomrel Karel Kryl.

Potom už mimo obraz zaznieva hlas ženy, ktorá hovorí, že práve takto sa dozvedela o jeho smrti. Vraj ešte niekoľko dní pred ňou jej požičal peniaze, aby mohla doštudovať semester. Povedal jej, že mu ich vráti vtedy, keď začne zarábať. K tomu už nedošlo. Viac ako dvadsať rokov pociťuje svoj predovšetkým morálny dlh, a preto sa rozhodla nakrútiť tento film...

Takto začína svoj rozprávanie o Karlovi Krylovi (1944-1994)  autorka česko-poľského dokumentu Bratříček Karel poľská režisérka a scenáristka Krystyna Krauze (1967). Postupne potom prelína archívne zábery a fotografie s výpoveďami Kryla samého (napríklad neznáme zábery z rozhovoru v Slobodnej Európe, citácie z jeho listov a podobne), s rozprávaním jeho brata Jana, kamarátov, kolegov, osobností z Čiech i z Poľska, s ktorými sa stretol, prípadne s nimi spolupracoval. Je medzi nimi i režisérka Agniezska Holland, (režisérka Krauze o nej v roku 2013 nakrútila dokument Návrat), ktorá spomína na to, ako Kryl prišiel v roku 1968 koncertovať medzi stávkujúcich  pražskej FAMU a magnetofónový záznam sa jej podarilo priniesť do Poľska.

Krystyna Krauze sa pridŕža chronológie. Karel Kryl sa narodil v roku 1944 v Kroměríži v rodine kníhtlačiara. Ako dieťa zažil šok, keď komunistická politická moc rozhodla, že treba zničiť  ich rodinnú firmu a stroje rozbíjali pred očami troch detí, ktoré sa držali za ruky a plakali. Následne mu dovolili skončiť iba keramickú priemyslovku a pracovať vo fabrike na výrobu sanity, teda v podstate záchodových mís. Nasledovala základná vojenská služba, ktorú si odkrúcal dva aj pol roka. Ale to už písal verše a prvé piesne, s ktorými vystupoval v šesťdesiatych rokoch v kluboch i v rozhlase. Pôsobivé sú archívne zábery z nakrúcania rozhlasovej „Houpačky“, kde ho zaraďoval jeho objaviteľ, hudobný publicista Jiří Černý s manželkou a kde zaznela po prvý raz aj  kultová pieseň Bratříčku, zavírej vrátka, ktorá sa stala akousi hymnou odporu proti okupácii Československa v roku 1968. O niekoľko mesiacov neskôr, týždeň predtým, než uzavreli hranice, sa Krylovi podarí dostať na Západ - do Nemecka, kde zostane žiť v emigrácii a pôsobí v rádiu Slobodná Európa. Jeho vysielanie počúva starý otec Krystyny Krauze a ona ako dieťa prvý raz počuje neopakovateľný Krylov hlas a zistí, že dotyčný reaguje citlivo na to, čo sa deje i v jej  vlasti, napríklad udalosti okolo stanného práva v Gdaňsku a spieva o nich aj po poľsky. Netuší, že po rokoch sa  stretnú a spriatelia.

O malom veľkom mužovi (meral iba 157 cm), legende Pražskej jari, básnikovi s gitarou, Karlovi Krylovi, vzniklo niekoľko dokumentov. (Jeden z nich Karel Kryl -  Kdo jsem? nakrútil aj slovenský režisér Dušan Rapoš v roku 1993.) Najnovší  Bratříček Karel od Krystyny Kauze je zaujímavý už skutočnosťou, že sa na  českého protagonistu pozeráme  poľským uhlom pohľadu, uvedomujeme si, že spieval aj po poľsky a poľské preklady jeho piesní spievali aj poľskí speváci. Nevraviac o tom, že možno ho Poliaci dokázali viac oceniť. Veď, ako sa vraví, doma nie je nikto prorokom. Navyše, zdá sa že je najkomplexnejším Krylovym portrétom. Zaoberá sa totiž nielen všeobecne známym príbehom osobnosti našej kultúry, ale zamýšľa sa aj nad jeho filozofiou, postojmi i démonmi, ktoré chtiac-nechtiac divák konfrontuje s tými vlastnými.

Napríklad Karel Kryl bol  silne veriaci človek a jedným z jeho základných rysov bola túžba po spravodlivosti. Nebol ochotný pristúpiť na kompromisy a na politikárčenie. Idealisticky veril, že ak niekto kradne alebo pácha zlo, treba ho odsúdiť bez ohľadu na to, či patrí k ľavici alebo pravici. Bol znechutený prevracaním kabátov, pokrytectvom a zatrpknutý, že zrazu akoby ľuďom, ktorí mu dovtedy tlieskali, prekážal. Človek má zrazu pachuť na jazyku a znepokojujúci pocit, lebo sa menia letopočty, nie však ľudia.

Celovečerný filmový dokument Bratříček Karel prichádza do našich kín dva roky od svojho vzniku, ale je tu silný aktualizačný moment: prichádza v marci, keď si pripomíname Krylovo predčasné úmrtie vo veku nedožitej päťdesiatky, navyše v roku výročia Pražskej jari a augustovej invázie sovietskych a spojeneckých vojsk. Nuž a do tretice – piesne Karla Kryla (škoda, že ich vo filme nemohlo byť viac) nezostarli a stále nám majú čo povedať.  

Bratříček Karel (Braciszek Karel), ČR, Poľsko, 2016
Dĺžka: 79 minút
Réžia: Krystyna Krauze
Námet a scenár: Krystyna Krauze
Kamera:Jacek Petrycki, Daniel Šperl, Braňo Pažitka
Hudba: Karel Kryl,  Petr Haas,
Strih: Matouš Outrata, Evženie Brabcová
Zvuk: Daniel Němec, Martin Roškaňuk
Účinkujú: Karel Kryl, Jan Kryl, Agneszka Holland, Jiří Černý, Andrzej Zajaczewski, Vladimír Kovařík a ďalší
Distribúcia: ASFK
Premiéra v SR: 1. marca 2018
Foto: ASFK