V utorok 29. októbra 2019 sa v bratislavskom Kine Lumière začne retrospektíva filmov Andreja Tarkovského, jedného z najvýznamnejších režisérov svetovej kinematografie. Prehliadku slávnostne o 18.30 hod. otvorí jeho debutový film Ivanovo detstvo z roku 1962, v deň otvorenia prehliadky budú uvedené aj jeho študentské filmy. Ostatných šesť Tarkovského dlhometrážnych hraných filmov sa premietne počas novembra.

„Tarkovského dlhometrážny debut pre kiná Ivanovo detstvo v čase svojho vzniku výrazne zarezonoval na medzinárodnej scéne,“ hovorí Michal Michalovič, kurátor Filmotéky – študijnej sály Slovenského filmového ústavu (SFÚ) v Kine Lumière. Film prostredníctvom pozoruhodnej subjektívnej kamery, asociatívnej montáže a sústredenia sa na výtvarnú stránku rozpráva príbeh jedenásťročného „dieťaťa vojny“, ktorého údelom sa stala neprístupná samota v utrpení a horkosti, úplné privlastnenie svetom nenávisti, pomsty, rizika a smrti, odcudzenie sa všetkému a všetkým bez náznaku túžby žiť a prežiť.

„Film vyvolal polemické reakcie. V talianskom denníku L’Unita vyšiel na film značne kritický článok, no v medzinárodnej diskusii sa ho zastal napríklad vplyvný francúzsky filozof Jean-Paul Sartre. V roku 1962 získal na 23. medzinárodnom filmovom festivale v Benátkach Zlatého leva sv. Marka (ex aequo s filmom Rodinná kronika Valeria Zurliniho) a k jeho odkazu a jeho vplyvu na vlastnú tvorbu sa prihlásili režiséri ako Ingmar Bergman, Sergej Paradžanov a Krzysztof Kieślowski,“ predstavuje Tarkovského debut Michalovič.

V úvode prehliadky sa premietne aj pásmo Tarkovského školských filmov z obdobia jeho štúdia v ročníku významného sovietskeho režiséra Michaila Romma na moskovskej filmovej škole VGIK. Okrem ročníkových prác Zabijaci (1956) a Dnes sa nikam nejde (1958) diváci uvidia aj Tarkovského absolventský film Valec a husle (1960), ktorý nakrútil už samostatne. „Týmto dojímavým príbehom malého chlapca – huslistu a robotníka – vodiča valca sa začala jeho scenáristická spolupráca s Andrejom Michalkovom-Končalovským a tiež spolupráca s kameramanom Vadimom Jusovom. Film získal prvú cenu na festivale študentských filmov v New Yorku a otvoril Tarkovskému bránu do sveta veľkého filmu,“ hovorí literárny vedec, prekladateľ, básnik a rusista Valerij Kupka, ktorý bude mať počas retrospektívnej prehliadky 12. novembra o 18.20 hod. prednášku s názvom Návrat času strateného v pamäti zrkadla (Andrej Tarkovskij: Zrkadlo).

Počas novembra retrospektíva ponúkne ostatných šesť Tarkovského filmov. Historická freska Andrej Rubľov (1966) otvára tému vzťahu umelca a jeho tvorby, ale i kontaktu s Bohom. Jeho sci-fi filmy Solaris (1972), nakrútený podľa rovnomennej predlohy Stanisława Lema, a Stalker (1979), ktorý vznikol na motívy novely Piknik pri ceste bratov Arkadija a Borisa Strugackovcov, sa zaoberajú otázkou zmyslu ľudskej existencie. Premietne sa aj Tarkovského najautobiografickejšie dielo Zrkadlo (1974), kde spomína na detstvo a na matku ako na určujúcu osobu svojho života. Súčasťou prehliadky budú aj dva režisérove posledné filmy Nostalgia (1983) a Obeť (1986), ktoré nakrútil už mimo Sovietskeho zväzu a spolupracoval na nich so západnými producentmi a filmármi. V oboch filmoch sa Tarkovskij dotýka témy blížiaceho sa konca sveta a postoja človeka k nemu.

Podľa Michaloviča „na ploche siedmich dlhometrážnych hraných filmov pre kiná dokázal Andrej Tarkovskij nielen klásť otázky o najhlbších veciach v živote človeka – zmysel života a umenia, vzťah človeka k tomu, čo ho presahuje, miesto človeka v predmetnom svete a aj za ním –  a uvažovať o nich prostredníctvom filmových postáv, ale aj vytvoriť jedinečný štýl filmového výrazu.“

V súvislosti s retrospektívou vyjde v Slovenskom filmovom ústave (SFÚ) aj publikácia nazvaná Andrej Tarkovskij, ktorú editorsky pripravil Michal Michalovič. Na Tarkovského tvorbu sa autori publikovaných štúdií pozerajú z rôznych perspektív. Anglický spisovateľ a režisér Sean Martin prechádza základnými biografickými súvislosťami Tarkovského života, český spisovateľ, esejista a prekladateľ Petr Král vo svojom texte ponúka vyhranenú filozoficko-poetickú interpretáciu režisérových filmov a slovenský estetik a teoretik filmu Juraj Oniščenko sa venuje uchopeniu fenoménu času a tematizuje dualitu skutočnosti a sna v Tarkovského filmovej tvorbe. Publikáciu dopĺňajú informácie o Tarkovského živote a filmoch od Valerija Kupku. „Práve rôznorodosť prístupov autorov predkladaných textov môže čitateľovi poodkryť mohutnosť a rozľahlosť Tarkovského diela a pootvoriť cestu k nemu,“ charakterizuje publikáciu Michalovič.