Vikingovia: Valhalla (Vikings: Valhalla, TV seriál)
Z filmov a seriálov o Vikingoch si môžme zostaviť už celkom reprezentatívny zoznam, mapujúci ich dejiny a vlastne i históriu britských ostrovov, kam tak často od 8. storočia mierili a nakoniec sa tam aj postupne usádzali. S írsko-austrálskym seriálom Vikingovia (2013-2020) sa pohybujeme v období vlády Ragnara Lothbroka a jeho synov, s Posledným kráľovstvom (2015-2020) je to posun do 9. storočia a obdobia panovania Alfréda Veľkého. S kráľovnou Margrete –královnou severu (2021) sme až v 15. storočí, keď vzniká jej zásluhou Kalmarská únia, spojenie Dánska, Nórska a Švédska.
Rieka (River)
Život na Zemi vznikol, kedysi dávno, vďaka vode. Implicitne z toho jednoducho vyvodíme, že vďaka vode sme na našej planéte aj my. S privilegovanou možnosťou byť najinteligentnejším druhom, riadiacim vo svete úplne všetko, vrátane prírody. Ak budeme dokument Rieka sledovať pozornejšie, začneme si pokladať otázky typu, či by si to tá voda ešte predtým, ako v nej vznikli jednobunkové organizmy, radšej nerozmyslela. Podobne kriticky voči ľudstvu vyznieva Rieka v momentoch, keď sa jej sujet venuje priehradám. Ale nielen im, rôznorodých záberov mapujúcich ľudskú devastačnú činnosť je tu viacero.
Nie, nie (Nope)
Vraj to súviselo s nejakou leteckou poruchou. Majiteľa ranča rodiny Haywoodovcov Otisa Seniora (Keith David) zasiahla priamo do oka minca. Len tak spadla z oblohy práve vo chvíli, keď cválal povedľa svojho syna OJ (Daniel Kaluuya) na koni. Kôň to tiež schytal kľúčenkou do zadku a ďalších pár vecí, čo zvyčajne ľudia nosievajú po vreckách, vrážalo do rôznych miest ich pozemku ako nebezpečné z nebies vystrelené projektily. Otec cestou do nemocnice zomrel – a to sa tesne pred tým, ako si vyšiel trochu zajazdiť, tešil, že sa kvôli nejakej show s rančom opäť dostali na titulné stránky magazínov. Už podpísané zmluvy s hollywoodskými štúdiami preto „dedí“ tichý Otis Junior, aj jeho temperamentná sestra Emerald (Keke Palmer). Tá by sa však s rovnakou tvrdohlavosťou, s akou sa otec pokúšal udržať v brandži, radšej v živote vydala vlastnou cestou.
Zase nepoužiteľní (Loin du périph / The Takedown)
Už je to nejaký ten rok od ich prvej nedobrovoľnej spolupráce. Bolo to pátranie po vrahovi ženy z vyššej vrstvy, čo Ousmanea Diakhitého (Omar Sy), snaživého síce, no nadriadenými dosť prehliadaného černošského policajta z predmestia, spojilo s Françoisom Mongeom (Laurent Lafitte), pomerne elitárskym parížskym vyšetrovateľom snažiacim sa nie po prvý raz, no zatiaľ neúspešne, vyšplhať priamo k vedeniu polície. Najmä spoločenské rozdiely, pár unavených stereotypov a už na prvý pohľad nezdravých predsudkov sa vtedy zdali byť pre oboch neprekonateľnou prekážkou k tomu, aby ich spolupráca priniesla aj nejaké výsledky. Vraždu nakoniec vyriešili a s ňou odhalili aj zopár nekalých praktík medzi významnými podnikateľmi a odborármi. A pokiaľ išlo o ich škrípuce vzájomné vzťahy, stačilo občasné naliehanie Ousmaneovho malého syna a bolo vyriešené...
Vitaj doma, brate!
Najvhodnejšiu metaforu na pomenovanie šancí a zlyhaní tohto nového diela z čisto slovenskej dielne Vitaj doma, brate! režiséra Petra Serga Butka by sme asi mohli hľadať v oblasti vojenskej artilérie. Znelo by asi takto: slušne nabité, ale strely sa rozleteli kade - tade. Ambiciózny rozstrel bez jasnej predstavy stratégie i cieľa dopadol do poľa, medzi slnečnice malebnej Vojvodiny. Hľadať stratenú muníciu má v popise práce nanajvýš zamyslený kritik, lebo všetko mohlo dopadnúť inak a, samozrejme, lepšie.