Vraj to súviselo s nejakou leteckou poruchou. Majiteľa ranča rodiny Haywoodovcov Otisa Seniora (Keith David) zasiahla priamo do oka minca. Len tak spadla z oblohy práve vo chvíli, keď cválal povedľa svojho syna OJ (Daniel Kaluuya) na koni. Kôň to tiež schytal kľúčenkou do zadku a ďalších pár vecí, čo zvyčajne ľudia nosievajú po vreckách, vrážalo do rôznych miest ich pozemku ako nebezpečné z nebies vystrelené projektily. Otec cestou do nemocnice zomrel – a to sa tesne pred tým, ako si vyšiel trochu zajazdiť, tešil, že sa kvôli nejakej show s rančom opäť dostali na titulné stránky magazínov. Už podpísané zmluvy s hollywoodskými štúdiami preto „dedí“ tichý Otis Junior, aj jeho temperamentná sestra Emerald (Keke Palmer). Tá by sa však s rovnakou tvrdohlavosťou, s akou sa otec pokúšal udržať v brandži, radšej v živote vydala vlastnou cestou.

Každý znalec dejín kinematografie si, podľa jej slov, pamätá sériu rozpohybovaných statických fotografií, ktorými Eadweard Muybridge v roku 1878 zaznamenal prostredníctvom dvanástich fotoaparátov rozmiestnených od seba v asi polsekundových intervaloch, svoju štúdiu pohybu koní. Nie ešte film, no mal k nemu už pomerne blízko... Černošský jazdec zachytený na obrázkoch zostáva dodnes anonymným a akosi zvláštne zabudnutým. Údajne to bol OJ a Emin praprapredok. Prvý projekt, do ktorého starší Otis prizval jedného zo svojich potomkov, bol „béčkový“ Kráľ Škorpión režiséra Chucka Russella z roku 2002. Aktuálne sú však mladí Haywoodovci pri pokusoch o nakrútenie reklamy uznávaným kameramanom Antlersom Holstom (Michael Wincott) a po splašení jedného z ich koní úplne bezradní. Producenti odstupujú od projektu a pokiaľ sa budú vôbec dať vykryť všetky finančné straty ranču, bude to možné zrejme len s pomocou Rickyho 'Jupe' Parka (Steven Yeun). Bývalej detskej hviezdy seriálu Gordy's Home, momentálne majiteľa zábavného parku, ktorý má z minulosti veľmi traumatický zážitok s poplašeným šimpanzom. Čo je chvályhodné, vôbec sa preto neľutuje. Uvedomuje si, o čo má záujem bulvár, prípadne po každej senzácií vyhladovaní diváci a z asi najväčšej tragédie svojho života ryžuje, čo to dá. Pôvodný plán OJ bol predať mu zopár koní. Ricky si ale robí zálusk na viac...

A potom si súrodenci začnú všímať podivné javy. Elektrika sa im v dome občas striedavo zapína a vypína, vo vetre sa ozývajú akési zvláštne zavýjajúce hlasy. Dokonca koní v stajni je deň odo dňa menej... Ten „súkromný“ mrak nad rodinným pozemkom akoby sa ostatného pol roka vôbec nepohol a ak v sebe neskrýva práve lietajúci tanier, rozhodne je tam niekde lietajúci objekt, ktorý nie je vôbec ľahké identifikovať. Čo takto si skúsiť zarobiť nejaké peniaze tým, že to nakrútia a odprezentujú ako jednoznačný dôkaz mimozemskej existencie? Nadšenec pre konšpirácie Angel Torres (Brandon Perea), ktorý to sem-tam svojím nadšením až preháňa, by im mohol vypomôcť s bezpečnostnými kamerami. Samozrejme, ak im tajomná Jean Jacket vôbec dovolí uvidieť ju. A ako asi zareaguje, keď bude videnou?

Nie, nie režiséra a scenáristu Jordana Peelea (Get Out, My), majstra tajuplných hororových, či thrillerových snímok s nefalšovanou dávkou sociálneho komentáru, je opäť nevšedným zážitkom. Je to rafinovaná pocta kinematografií a jej spôsobom komunikácie s divákom v minulosti a dnes. Nejeden divák si pri pohľade na ranč a zidealizované, či prehodnocované kovbojské mýty, štáby s filmármi počas dialogických scén narážajúce na známu aj očividne prehliadanú históriu kinematografie, spomenie na Tarantinovu snímku Vtedy v Hollywoode (2019). Zároveň je však z Peeleovho filmu cítiť aj nemilosrdná kritika filmového priemyslu, diváckych túžob a očakávaní – stávajú sa preňho akýmsi lačným, divokým zvieraťom, ktoré je možné čiastočne „skrotiť“ pre potrebu spolupráce. Stačí  však málo – možno neopatrné narušenie teritoriality, nevhodný očný kontakt, prípadne nešťastné prasknutie balónu na narodeninovej oslave a všetko sa to môže osudovo zvrtnúť. A konflikt, ktorý vždy vystupňuje dramatický potenciál akéhokoľvek prerozprávaného, nielen filmového príbehu, či životná tragédia úzkostlivo skrývaná postavami pod povrchom – to všetko sú vhodné návnady, ako si získať pozornosť spomínaného zvieraťa.

Nie, nie je na prvý, veľmi povrchný pohľad filmový blockbuster, od ktorého divák netuší, čo mu prinesie. V jeho srdci je nepopísateľné tajomstvo odkrývajúce sa len v náznakoch, aby nechalo publiku priestor interpretovať si ho po svojom – presne v duchu Znamení M. Nighta Shyamalana z roku 2002. Tajuplné monštrum sa pohybuje po oblohe ako žralok zo Spielbergových Čeľustí (1975). Netreba ho vždy vidieť, ale sprostredkovane o jeho prítomnosti vieme. A čo nepoznáme, prípadne nevidíme, ale domýšľame si s prispením vlastnej predstavivosti, toho sa bojíme o čosi viac. Ako barel pripevnený lanom a šípkou vystrelenou z harpúny priamo do tela veľkého bieleho, sa prítomnosť Jean Jacket prejaví stlmením elektrospotrebičov. Nafukovací panáci vlniaci sa vo vetre pred skoro každou predajňou ojazdených áut v USA, si líhajú k zemi... Kone už poučené pozerajú inam. Kamera Hoyte Van Hoytema vie, kedy využiť obmedzený priestor obrazového rámu tak, aby cez náznaky rozdráždil divácku zvedavosť. Vie, čo ukázať, a čo ponechať v rozmazaných kontúrach mračnej oblohy. Vie, kedy zaostriť aj rozostriť objektív, a kedy upriamiť pozornosť na výraz tajomstvo pozvoľna odhaľujúcich postáv. Nechať namiesto tej svojej zaostriť na cieľ objektívy kamier v rukách samotných protagonistov.

Tam, kde bežný thriller v hitchcockovskej „tradícií“ dráždi divácku zvedavosť kladením správnych otázok v dramaturgicky najpríhodnejšom momente, Nie, nie sleduje postavy, ako si položia spomínané otázky o niečo skôr, než sa nimi divák vôbec začne zaoberať. Vo chvíli, keď si myslíme, že už asi vieme, s čím majú jednotlivé charaktery do činenia, podobne ako vo Votrelcovi (1979) Ridleyho Scotta, tajomný úkaz na oblohe zmení tvar a jeho nebezpečnosť je nutné opäť prehodnotiť. Je to film o zvedavosti, o strachu – skúma tieto témy, premýšľa nad nimi. Obohacuje štandardnú hororovú, či thrillerovú schému príbehu o jednu významovú, mnohými spôsobmi interpretovateľnú myšlienkovú vrstvu navyše. Necháva postavy interpretovať si zažité udalosti po svojom, čo zväčša priamo korešponduje s ich charakterom a prirodzenou ľudskou povahou. Dominuje strach z neznáma. Dôležitá je však aj snaha pripisovať neznámu svoje vlastné presvedčenie a závery. Postavy vidia často to, čo vidieť chcú. Snažia sa čeliť vlastnej hrôze zoči-voči alebo naopak inštinktívne pozerať iným smerom, keď je už hrozba takmer na dosah. Peeleov film je skladačka žánrových motívov a tém skĺbených dohromady netradičným spôsobom. Nič divákovi nezaručuje, či mu náhodou nebude v závere predsa len chýbať nejaký jej potrebný kúsok, aby to všetko dospelo k jednoznačne zrozumiteľnej pointe. Snímka dáva namiesto priamych odpovedí viacero možností, ako jej porozumieť. To je v dnešnej dobe veľmi odvážny tvorivý prístup a rozhodne ho treba oceniť.

Nie, nie (Nope), USA, 2022
Dĺžka: 131 minút
Réžia: Jordan Peele
Scenár: Jordan Peele
Kamera: Hoyte van Hoytema
Hudba: Michael Abels
Produkcia: Ian Cooper, Jordan Peele
Hrajú: Daniel Kaluuya, Keke Palmer, Steven Yeun, Brandon Perea, Michael Wincott, Barbie Ferreira, Terry Notary, Jennifer Lafleur, Andrew Patrick Ralston, Ryan W. Garcia, Donna Mills, Wrenn Schmidt, Keith David, Devon Graye, Oz Perkins, Sophia Coto, Eddie Jemison, Alex Hyde-White
Distribúcia: CinemArt Sk
Premiéra v SR: 18. augusta 2022
Foto: CinemArt SK