Víťazom Českého leva sa stal film Bratři
Nebol to nudný večer, ale skôr plný prekvapení. V pražskom Rudolfíne dnes totiž odovzdali ceny 31. ročníka Českého leva. Najväčším prekvapením bolo, že favoriti vyšli naprázdno. Preferovaný film Bratři Tomáša Mašína s 15 nomináciami získal len jednu, síce tú najdôležitejšiu – najlepší celovečerný hraný film, ale nič viac. Úsvit s 12 nomináciami vôbec nič. Triumfovali filmy Volha (5 cien) a Bod obnovy (5 cien). A takisto bola úspešná aj snímka Příšla v noci Tomáša Pavlíčka a Jana Vejnara s 2 cenami – najlepšia réžia a cena za herecký výkon v hlavnej úlohe pre neopakovateľnú Simonu Pekovú. Vzácna zhoda s cenou českej filmovej kritiky, ktorá dala tomuto filmu svoju cenu.
Kung Fu Panda 4
Hoci má Dračí bojovník s mohutnými proporciami mlsnej pandy Po (v pôvodnom znení Jack Black) stále čo robiť, aby ochránil obyvateľov Údolia mieru pred zákernými nepriateľmi, jeho mentor majster Shifu (Dustin Hoffman) mu naznačí, žeby urobil najlepšie, keby si v blízkej dobe našiel nástupcu a sám v učení postúpil na úroveň Duchovného vodcu. Je jasné, že Po sa svojej hrdinskej identity len tak ľahko nevzdá – veď prečo by aj, keďže sa cíti byť práve na vrchole vlastných síl. Spomedzi študentov najvyššej úrovne Kung Fu si akosi nedokáže vybrať. Ani meditatívne snahy o dosiahnutie duchovného pokoja mu neprinášajú potrebné odpovede, pokým ho z nich nevytrhne líška Zhen (Awkwafina) potulujúca sa po miestnom chráme s dôkladnosťou veľmi tichého, prešibaného zlodeja. Konfrontácia s ňou by mohla Poa popostrčiť k ešte jednému vytúženému dobrodružstvu. Pokiaľ teda Zhenine zlodejské kúsky nie sú predzvesťou príchodu nového nebezpečného antagonistu – tajomnej Chameleónky (skvelá Viola Davis), výrazne sa inšpirujúcej „ťahmi“ predchádzajúcich Poových protivníkov...
Iron Claw
Životopisné filmy mieria nielen do našich kín pravidelne, no v tej záplave, ktorá sa na nás neustále valí, treba taktiež kvalitu ručne vyhľadávať. Je totiž až príliš ľahké zlákať sa vidinou skutočného príbehu, no to ešte samo o sebe nezaručuje v tom množstve uniformných a zákazkových biografií skutočne kvalitný zážitok. Iron Claw však patrí medzi tie, ktoré dokazujú, že najlepšie príbehy píše občas skutočne samotný život. Dôvodov, prečo by mu tak mal dať divák šancu je, našťastie, viac a dokonca nemusí ani prekážať, ak náhodou neholdujete športu.
Protivné baby (Mean Girls)
Protivné baby je jedným z tých filmov, kde je možné čo-to vyvodiť už len zo samotného názvu. Kto by už len čakal od niečoho podobne znejúceho oscarového diela? Reálne asi nikto a je viac než zjavné, že jeho zameranie leží niekde úplne inde. Konkrétne v témach určených primárne mladistvým, no nie je až tak zlé, ako sa môže na prvý pohľad zdať. Síce ani vyložene výborné, no istý relatívne slušný základ sa úplne nezaprie.
Dokonalé dni (Perfect Days)
Slávny nemecký režisér Wim Wenders prichádza po šiestich rokoch s novým hraným filmom Dokonalé dni, kvôli ktorému sa vyberá až do vzdialeného Tokia, aby tu sledoval život obyčajného Japonca strateného v ruchoch veľkomesta. Do hlavnej úlohy umiestňuje obľúbeného japonského herca Kódžiho Jakuša a so scenárom mu pomáha japonský scenárista Takuma Takasaki, azda aby ešte posilnil pocit, že sledujeme film väčšmi japonský ako európsky, čo takisto umocňuje rýdzo japonské obsadenie. Wendersovu rodnú nemčinu vo filme teda určite nezapočujeme.