Hoci má Dračí bojovník s mohutnými proporciami mlsnej pandy Po (v pôvodnom znení Jack Black) stále čo robiť, aby ochránil obyvateľov Údolia mieru pred zákernými nepriateľmi, jeho mentor majster Shifu (Dustin Hoffman) mu naznačí, žeby urobil najlepšie, keby si v blízkej dobe našiel nástupcu a sám v učení postúpil na úroveň Duchovného vodcu. Je jasné, že Po sa svojej hrdinskej identity len tak ľahko nevzdá – veď prečo by aj, keďže sa cíti byť práve na vrchole vlastných síl. Spomedzi študentov najvyššej úrovne Kung Fu si akosi nedokáže vybrať. Ani meditatívne snahy o dosiahnutie duchovného pokoja mu neprinášajú potrebné odpovede, pokým ho z nich nevytrhne líška Zhen (Awkwafina) potulujúca sa po miestnom chráme s dôkladnosťou veľmi tichého, prešibaného zlodeja. Konfrontácia s ňou by mohla Poa popostrčiť k ešte jednému vytúženému dobrodružstvu. Pokiaľ teda Zhenine zlodejské kúsky nie sú predzvesťou príchodu nového nebezpečného antagonistu – tajomnej Chameleónky (skvelá Viola Davis), výrazne sa inšpirujúcej „ťahmi“ predchádzajúcich Poových protivníkov...

Animovaná snímka Kung Fu Panda 4 režisérov Mikea Mitchella a Stephanie Stine na prvý pohľad budí dojem nevyžiadaného pokračovania, rozvíjajúceho dlhých osem rokov po svojom predchodcovi a zdanlivom konci série, nové príbehové peripetie svojho titulného, skrz-naskrz nemotorného protagonistu. Stačí však pár minút v jeho blízkosti, nejaké to slávnostné otvorenie novej reštaurácie na varenie čínskych rezancov v Údolí mieru a divák (obzvlášť detský) je nakoniec rád, že môže opäť stráviť pár nových chvíľ v prítomnosti starých, počítačovou grafikou nádherne vygenerovaných známych. Koniec koncov, pôvodná Kung Fu Panda z roku 2008 v réžií Johna Stevensona a Marka Osbornea bola asi kriticky najoceňovanejším animovaným titulom štúdia DreamWorks od rozprávkovo-parodického Shreka (2001). A keďže koncom roka 2022 v kinách triumfoval Kocúr v čižmách: Posledné želanie Joela Crawforda a Januela Mercada, neodolateľný spin off jednej z kľúčových postáv shrekovského univerza, vracajúci sa prakticky jedenásť rokov od svojho prvého vlastného filmu, producenti by boli hlúpi, keby sa nepokúsili o znovuoživenie ďalšej svojej osvedčenej značky.

Prvý film bol viac-menej o sebapoznaní a nechával pod mentorským vplyvom skúsených majstrov Kung Fu nemotornú a obéznu pandu, veľkého fanúšika bojových umení a legendárnych bojovníkov známych ako Zúrivá päťka, pozvoľna spoznávať svoje skryté talenty a nakoniec sa stať obávaným Dračím bojovníkom, ohlasovaným z proroctiev. Podobne, ako sa Shrek pohrával s tradičnými rozprávkovými motívmi, vtipne a s osviežujúcou dávkou prekvapení ich staval na hlavu, pôvodná Kung Fu Panda odkazovala na slávne hrané filmy (americkej aj hongkonskej produkcie) o bojových umeniach zo70. a 80. rokov, či exhibície hercov ako Bruce Lee, Jackie Chan, prípadne Jet Li, ktorí ich spopularizovali. Animácia určitej odľahčenej formy akcie s neraz krkolomnou choreografiou robila z Poovho vtipného dobrodružstva v dobových ázijských kulisách sympatickú poctu citovaných titulov, no zároveň tiež ich inteligentnú jemnú paródiu, z ktorej mohol mať radosť nielen detský divák, ale aj dospelý žánrový nostalgik. Pokračovanie z roku 2011 a réžií Jennifer Yuh Nelson následne preverilo okrem Poových fyzických schopností tiež jeho duchovnú stránku a doposiaľ nespoznané pozadie pokrvných rodinných vzťahov – keďže jeho husí otec Ping bol zjavne „iba“ adoptívnym otcom. Aby sa nakoniec Po stretol so svojím biologickým otcom, bojazlivým Li Shanom v tretej časti z roku 2016 režírovanej Jennifer Yuh Nelson a Alessandrom Carlonim. Z doposiaľ „dotváraného“ Dračieho bojovníka sa v rámci zápletky tento raz mal stať nový majster, schopný všetky nadobudnuté životné skúsenosti zdieľať s novou generáciou talentov Kung Fu.

Najväčším nedostatkom scenára Jonathana Aibela, Glenna Bergera a Darrena Lemkeho v prípade Kung Fu Pandy 4 je zámienka pre rozohranie nového príbehu vo filmovej sérií, ktorej protagonista naposledy prakticky posúval „štafetu“ svojím možným nástupcom. Po sa učí zmieriť s nemilosrdne plynúcim časom, zavesiť hrdinskú identitu Dračieho bojovníka na klinec a prijať úlohu Duchovného vodcu, ktorým zatiaľ ešte nie je. Čo samo o sebe ešte môže byť zaujímavé... V akejsi jeho „neurotickej“ snahe užiť si ešte posledné dobrodružstvo, hoci tak riskuje, že bude po prvý raz pokorne porazený, je ale skrátka poznať, že tvorcovia si vynucujú zámienku, prečo sa vôbec k remeselne adekvátne „ukončenej“ sérií vrátiť a znovu vytiahnuť lístky na vstupné z divácky peňaženiek. Humor je o niečo priamočiarejší a zameraný najmä na detského diváka. Nový antagonista nedisponuje triumfálnymi znalosťami Kung Fu, no je nebezpečný pre schopnosť zmeny vlastnej identity. Dospelý sprievodca detského diváka v kine si tento raz pár krát zívne, pretože ho snímka sotva dokáže zabaviť intertextovými odkazmi na klasické filmy o bojových umeniach. Namiesto tých prevládajú skôr referencie na to najpamätnejšie z predchádzajúcich dielov. Postava obávanej Chameleónky totiž vracia späť do hry väčšinu Poových predchádzajúcich súperov s ich nebezpečnými znalosťami. V rámci štvrtej časti tento motív funguje, no ako pri iných, nielen animovaných filmových sériách, nostalgické spomínanie na začiatky, kľúčové okamihy predchodcov, býva zväčša znamením, že sérií nepríjemne dochádza dych.

Zamrzí tiež absencia Zúrivej päťky, ktorá Poa sprevádzala minulými dobrodružstvami a zároveň rozveseľovala publikum hlasovými talentami Angeliny Jolie, Jackieho Chana, Setha Rogena, Lucy Liu a Davida Crossa. Namiesto nich však získavajú väčší priestor v dobrodružnom putovaní aj na akcií vychádzajúcej skôr z nápadov, ako predísť úderom, chvatom a inej krkolomnej choreografií, Poov adoptívny otec stvárnený Jamesom Hongom s tým biologickým Bryana Cranstona, snažiaci sa ho vystopovať a prípadne mu pomôcť, ak by sa nešťastnou náhodou dostal do nejakej pasce. Poova interakcia s novou líščou parťačkou Zhen v podaní Awkwafiny síce má v sebe určité čaro vzájomného hašterenia sa charakterovo nerovnorodého páru ako vystrihnutého z Buddy Movies, no pohybuje sa v až príliš ohraných a nijako zvlášť prekvapivých mantineloch žánrových klišé.

Asi najväčší remeselným lákadlom Kung Fu Pandy 4 je nádherná CGI animácia, kombinujúca v niektorých scénach nielen 3D, ale aj 2D prvky. Zábery sú mimoriadne dynamické a náročné na realizáciu. S výnimkou komicky napätej bitky v krčme postavenej na hrane vysokého útesu, keď sa prevažuje raz na jednu, raz na druhú stranu podľa hmotnosti v nej s pohybujúceho návštevníka, sa však akcia niekedy zdá byť pocitovo dlhá. A vo chvíľach nostalgického pripomínania niektorých bojových chvatov od minula, môže byť sem-tam aj únavná. Hudba Stevea Mazzara a Hansa Zimmera má výpravné dobrodružstvo „v malíčku“, dodáva čaro aj scénam, ktorým by prospelo menšie skrátenie. Pracuje s motívmi známymi z predchádzajúcich častí bez zaváhania a dopĺňa ich, samozrejme, aj o motívy nové, čo určite potešia nejedného zberateľa soundtrackov. Kung Fu Panda 4 je príjemne zrealizovaným žánrovým remeslom, pokračovaním, ktoré so zvyšujúcou sa číslovkou v názve síce pozvoľna stráca na originalite, no detského diváka určite osloví, uštedrí mu pár vhodne formulovaných ponaučení. Zatiaľ, čo dospelý divák určite ocení podobu animácie, chvíľku voľna od vymýšľania programu pre neposedných potomkov a ani ten cover piesne "Baby One More Time" od Britney Spears v závere nie je úplne márny.

Kung Fu Panda 4, USA, Čína, 2024
Dĺžka: 93 minút
Réžia: Mike Mitchell, Stephanie Stine
Scenár: Jonathan Aibel, Glenn Berger, Darren Lemke
Hudba: Steve Mazzaro, Hans Zimmer
Strih: Christopher Knights
Zvuk: Erik Aadahl, Paul Massey, Greg P. Russell, Julian Slater, Ethan Van der Ryn
Scénografia: Raymond Zibach
Produkcia: Rebecca Huntley
Hrajú: Jack Black, Awkwafina, Viola Davis, Dustin Hoffman, James Hong, Bryan Cranston, Ian McShane, Ke Huy Quan, Ronny Chieng, Lori Tan Chinn
Distribúcia: CinemArt SK
Premiéra v SR: 7. marca 2024
Foto: CinemArt SK