V úvodnom slove predchádzajúcej Správy o stave slovenskej audiovízie sme uviedli: „V druhej polovici roku 2021 sme boli svedkom oživenia v celej európskej audiovízii a tak veríme, že dno sme už dosiahli a výsledky v ďalšom roku potvrdia stúpajúce trendy v produkcii i distribúcii.“

Rok 2022 nám dal príležitosť na postpandemické bilancovanie a výsledky sú viac než povzbudivé. Kiná mohli obnoviť premietania – najprv oficiálne od 10. januára za prísnych opatrení (obmedzenie kapacity, vstup pre očkovaných a prekonaných, s respirátorom), pričom prakticky kiná začali premietať v priebehu niekoľkých týždňov. Od 21. apríla sa potom kiná otvorili úplne a mohli začať premietať bez obmedzení. Pozitívom je, že počas pandemických rokov nezaniklo ani jedno kino a to aj napriek ďalšiemu veľkému problému roku 2022, ktorým bola Putinova ruská vojna na Ukrajine a ako jej následok brutálne rozkolísané ceny energií.

Dôležitou otázkou tiež bolo, ako zareagujú diváci, ktorí počas pandémie úplne zmenili svoje návyky a zvykli si, že už nemusia ísť do kina, keďže filmy prichádzajú k nim. Návrat divákov bol spočiatku dosť rozpačitý, ale ich počet postupne rástol a nakoniec sa celková návštevnosť dostala na číslo 4 335 250, čo je síce o 112,73 % viac než v roku 2021, ale stále ide o číslo zhruba na úrovni 2/3 roku 2019 ( 6 529 320 divákov). Pozoruhodný je tiež počet filmov v kinách (861), z toho bolo 291 premiér. Najúspešnejšími boli tradične americké filmy, na prvom mieste Mimoni 2 : Zloduch prichádza, 293 466 divákov a z domácich titulov  – rovnako tradične – romantické komédie, najviac divákov prišlo na Šťastný nový rok 2: Dobro došli, 190 516 divákov.

Pozitívne čísla sme zaznamenali vo filmovej produkcii. V roku 2022 sa počet slovenských filmov vyrobených pre kiná zvýšil na rekordných 50 (v roku 2019 sme zaznamenali 44 ). Z toho 28 filmov bolo hraných (z nich 14 majoritných), 20 dokumentárnych (z nich 11 bolo majoritných) a 2 celovečerné animované filmy. Dôvodom by mohol byť aj fakt, že veľa produkcií čakalo s uvedením svojho filmu na otvorenie kín.

Žánrový rozptyl je na úrovni štandardných európskych kinematografií, od lokálnej gangsterky, cez čoraz obľúbenejšie romantické komédie, adaptácie klasiky, drámy, historické filmy, road movie, mystické drámy až po rozprávky, alebo experimentálne filmy. Rovnako pozoruhodný je rozptyl rozpočtov filmov – najdrahší bol animovaný film Tvojazem (3 854 008 eur) a najlacnejší OUCA–(NE)SKUTOčNÍ PRíBECH ( 2 000 eur).

Mimoriadne úspešné boli slovenské spoločnosti v oboch európskych programoch, Eurimages (5 podporených slovenských projektov, či už majoritných, alebo minoritných) a Kreatívna Európa MEDIA. V rámci MEDIA získali slovenské spoločnosti podporu v rekordnej výške 1 830 472,38 eur.

Na záver, ako vždy, optimistická prognóza : pevne veríme, že nám pozitívne trendy vydržia aj v ďalších rokoch.

Vladimír Štric

Vedúci kancelárie Creative Europe Desk Slovensko

 

LEGISLATÍVA

V súvislosti s treťou vlnou pandémie ochorenia COVID–19 dňa 24. 11. 2021 Národná rada Slovenskej republiky (NR SR) schválila novelu zákona č. 13/1993 Z. z. Národnej rady Slovenskej republiky o umeleckých fondoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o umeleckých fondoch“).

Touto novelou NR SR predĺžila už schválenú zmenu aj na rok 2022, čo znamená, že autori literárnych, hudobných či výtvarných diel ani v roku 2022 nemuseli odvádzať 2 % do príslušných fondov. Táto povinnosť sa znova obnovila od 1. januára 2023.

Koncom roka 2021 a začiatkom roka 2022 NR SR prerokovala a prijala vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon v znení neskorších predpisov. Zákon vyšiel v Zbierke zákonov ako zákon č. 71/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon v znení neskorších predpisov s účinnosťou od 25. marca 2022. Od 1. februára 2023 nadobudla účinnosť aj krátka novela zákona č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon v znení neskorších predpisov (zákon č. 455/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon v znení neskorších predpisov), ktorá upravuje predovšetkým kolektívnu správu práv.

 1. augusta 2022 nadobudol účinnosť zákon č. 264/2022 Z.z o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách). Zákon o mediálnych službách predstavuje novú komplexnú právnu úpravu v oblasti audiovizuálnych mediálnych služieb, ktorá nahradila zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vysielaní a retransmisii“) a zákon č. 220/2007 Z. z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných obsahových služieb prostredníctvom digitálneho prenosu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o digitálnom vysielaní) v znení neskorších predpisov. Zároveň sa ním transponuje do slovenského právneho poriadku smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1808 zo 14. novembra 2018, ktorou sa mení smernica 2010/13/EÚ o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) s ohľadom na meniace sa podmienky na trhu.

Zákon o mediálnych službách upravuje

a) práva a povinnosti poskytovateľa obsahovej služby, ktorým je

1. vysielateľ,

2. poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie,

3. prevádzkovateľ retransmisie,

4. poskytovateľ multiplexu,

5. poskytovateľ platformy na zdieľanie videí,

6. poskytovateľ obsahovej služby, ktorý nie je uvedený v prvom bode až piatom bode,

b) práva a povinnosti distributéra signálu,

c) postavenie a pôsobnosť Rady pre mediálne služby

d) pôsobnosť orgánov štátnej správy pri regulácii činností vykonávaných podľa tohto zákona a

e) samoregulačné mechanizmy a koreguláciu pri poskytovaní obsahových služieb podľa tohto zákona.

Zákon o mediálnych službách novelizuje viacero zákonov, medzi inými aj zákon č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V zmysle uvedenej novely bola zrušená podmienka, že člen rady a člen dozornej komisie musí mať trvalý pobyt v Slovenskej republike a štátne občianstvo Slovenskej republiky.

Novelou zákona bolo do zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov na podporu audiovizuálnej kultúry doplnené vyhlásenie žiadateľa, že bude spravodlivo odmeňovať autorov, spoluautorov a výkonných umelcov zúčastnených na projekte a rešpektovať zásady spravodlivého odmeňovania podľa Autorského zákona.

Rovnaká právna úprava týkajúca sa spravodlivého odmeňovania sa prijala aj vo vzťahu k ďalším verejnoprávnym fondom – Fondu na podporu umenia a Fondu na podporu kultúry národnostných menšín.

V súvislosti s povinnými príspevkami, ktoré sa platia do Audiovizuálneho fondu povinnými osobami sa v nadväznosti na zmeny v zákone o mediálnych službách stanovujú príspevky ako príspevky televízneho vysielateľa oprávneného vysielať na základe autorizácie.

Zákonom o mediálnych službách bol novelizovaný aj zákon č. 40/2015 Z. z. o audiovízii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Novela sa týka predovšetkým úpravy ochrany maloletých pred nevhodnými audiovizuálnymi obsahmi.

Zavádza sa definícia audiovizuálneho diela pre deti, ktorá nahrádza pojem „audiovizuálne dielo určené maloletým“.

Účinným spôsobom ochrany maloletých je najmä uplatňovanie jednotného systému označovania, resp. iného akceptovaného systému označovania. Novelou zákona o audiovízii sa upravujú základné používané pojmy a zavádzajú sa nové pravidlá aj v oblasti označovania vekovej vhodnosti a určovania potenciálne škodlivého obsahu, ktoré okrem súčasného jednotného systému označovania pripúšťajú akceptovanie európskych systémov označovania.

Upravujú a zjednocujú sa pravidlá vo vzťahu k určovaniu a uverejňovaniu vekovej vhodnosti a typu potenciálne škodlivého obsahu.

Zriaďuje sa Komisia na ochranu maloletých ako osobitný orgán koregulácie pre oblasť ochrany maloletých pri uplatňovaní jednotného systému označovania a iného akceptovaného systému označovania. Komisia má deväť členov nominovaných relevantnými subjektmi v oblasti ochrany maloletých tak, aby v nej boli zastúpení odborníci za príslušné štátne orgány, profesné organizácie (po jednom členovi menuje napr. aj profesná organizácia distributérov audiovizuálnych diel reprezentujúcich väčšinu trhu kinodistribúcie a profesná organizácia prevádzkovateľov audiovizuálneho technického zariadenia reprezentujúca väčšinu trhu) a odborníci v oblasti detskej psychológie alebo vzdelávania a sociálnoprávnej ochrany detí. Zákon upravuje pôsobnosť Komisie na ochranu maloletých, jej zloženie, funkčné obdobie jej členov a náležitosti spojené s členstvom v nej a jej rokovaním.

Zákon tiež upravuje pravidlá pri produkcii audiovizuálnych diel týkajúce sa umiestňovania produktov a sponzorovania.

 

FILMOVÉ ŠKOLSTVO

Možnosť rozvíjať svoj kreatívny potenciál má už najmladšia generácia na viacerých školách: Základnej umeleckej škole Ľudovíta Rajtera (www.zussklenarova.sk), Základnej umeleckej škole Jána Albrechta (www.zusjanaalbrechta.eu), Súkromnej škole umeleckého priemyslu animovanej tvorby (www.uat.sk) v Bratislave – táto ponúka aj vyššie odborné štúdium v odboroch Animovaná tvorba a Filmová a mediálna tvorba, Základnej umeleckej škole na Irkutskej ulici v Košiciach (www.zusirkutska.sk), Súkromnej základnej umeleckej škole DAMA (www.szusdama.sk) v Prešove, Súkromnej škole umeleckého priemyslu filmovej (www.filmovaskola.sk) v Košiciach, či Škole umeleckého priemyslu (www.zsssvba.sk) v Bratislave, ktorá ponúka aj vyššie odborné štúdium v odboroch Filmová a mediálna tvorba a Animovaná tvorba. Škola umeleckého priemyslu v Trenčíne (www.suptn.sk) i Súkromná škola umeleckého priemyslu vo Zvolene (www.ssuszv.sk) ponúkajú odbor animovaná tvorba a Súkromná škola umeleckého priemyslu Bohumila Baču (www.skoladesignu.sk) v Bratislave ponúka trojročné vyššie odborné štúdium odborov Filmová a mediálna tvorba a Animovaná tvorba a štvorročné štúdium s maturitou odborov Animovaná tvorba a Filmová tvorba.

Hoci je v súčasnosti na Slovensku niekoľko vysokých škôl umeleckého smeru, výučba na nich sa audiovizuálnemu umeniu venuje stále len okrajovo – napr. Fakulta masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave (https://fmk.sk), Katedra fotografie a nových médií Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave (www.vsvu.sk), či Katedra výtvarných umení a intermédií Fakulty umení Technickej univerzity (www.fu.tuke.sk) v Košiciach. Akadémia filmovej tvorby a multimédií (http://vsftam.sk) v Bratislave poskytuje neakreditovaný a certifikovaný vzdelávací program, ktorý nenahrádza bakalárske štúdium a nekončí akademickým titulom, ale jeho absolventi sú schopní riešiť praktické animačné, graficko–výtvarné úlohy v oblasti filmového, reklamného a dizajnérskeho priemyslu.

Na Akadémii umení v Banskej Bystrici je možné študovať audiovizuálnu tvorbu na dvoch fakultách. Na Fakulte výtvarných umení (fvu.aku.sk) je katedra Intermédií, digitálnych médií a priestorovej tvorby. Na Fakulte dramatických umení (fdu.aku.sk) sa študujú odbory – Filmová a televízna réžia a scenáristika so zameraním na Dokumentárnu tvorbu a so zameraním na scenáristiku a dramaturgiu a Herectvo. Dekanom Fakulty dramatických umení je doc. Mgr. art. Ľubomír Viluda, ArtD.. Vedúcim Katedry filmovej dokumentárnej tvorby je doc. Mgr. Martin Palúch, PhD.. Vedúcou Katedry filmovej dramaturgie a scenáristiky je PhDr. Kateřina Javorská a vedúcou Katedry herectva je Mgr. art. Barbora Špániková, ArtD..

Filmovú dokumentárnu tvorbu študovalo v akademickom roku 2021/2022 v bakalárskom a magisterskom stupni štúdia 27 študentov a filmovú dramaturgiu a scenáristiku v bakalárskom a magisterskom stupni štúdia 17 študentov. Študenti Katedry dokumentárnej tvorby vytvorili v akademickom roku 2021/2022 27 filmov.

Hlavná časť prípravy nových tvorcov a producentov však i naďalej spočíva na Filmovej a televíznej fakulte Vysokej školy múzických umení (www.vsmu.sk, ďalej len FTF VŠMU) v Bratislave.

FTF VŠMU je členom medzinárodnej organizácie vysokých filmových škôl celého sveta CILECT i jej európskej odnože GEECT. Od júna 2018 je dekankou FTF VŠMU prof. Darina Smržová.

V každom stupni štúdia – dennom bakalárskom, dennom magisterskom a dennom aj externom doktorandskom, prebieha výučba v šiestich študijných programoch:

1. študijný program Scenáristika a réžia hraného a dokumentárneho filmu (Bc., Mgr., ArtD. stupeň) zabezpečujú Ateliér scenáristickej tvorby (vedúca: doc. Alena Bodingerová), Ateliér dokumentárnej tvorby (vedúca: prof. Ingrid Mayerová), Ateliér filmovej a televíznej réžie (vedúci: doc. Róbert Šveda)

2. študijný program Animovaná tvorba (Bc., Mgr., ArtD. stupeň) zabezpečuje Ateliér animovanej tvorby (vedúca: doc. Eva Gubčová)

3. študijný program Kameramanská tvorba a vizuálne efekty (Bc., Mgr., ArtD. stupeň) zabezpečujú Ateliér kameramanskej tvorby (vedúci: prof. Ján Ďuriš) a Ateliér vizuálnych efektov (vedúci: prof. Ľudovít Labík)

4. študijný program Strihová a zvuková skladba (Bc., Mgr., ArtD. stupeň) zabezpečujú Ateliér strihovej skladby (doc. Štefan Švec) a Ateliér zvukovej skladby (prof. Peter Mojžiš)

5. študijný program Produkcia audiovizuálneho umenia (Bc., Mgr., ArtD. stupeň) zabezpečuje Katedra produkcie a distribúcie (vedúci: doc. Ján Oparty)

6. študijný program Audiovizuálne štúdiá (Bc., Mgr., PhD. stupeň) zabezpečuje Katedra audiovizuálnych štúdií (vedúca: Mgr. art. Zuzana Mojžišová, PhD.)

K 31. 12. 2022 študovalo na FTF VŠMU 315 študentov, z toho 23 cudzincov. 192 študovalo na bakalárskom (z toho 22 cudzincov) a 101 na magisterskom (z toho 1 cudzinec). Spolu s 10 internými a 12 externými doktorandmi bol celkový počet všetkých študujúcich na FTF VŠMU 315.

V školskom roku 2021/2022 skončilo štúdium FTF VŠMU 108 absolventov (z toho 7 cudzincov): 59 bakalárov (z toho 0 cudzincov) a 46 magistrov (z toho 7 cudzincov). Okrem nich ukončili štúdium 3 interní a 0 externých doktorandov – všetci Slováci.

FTF VŠMU sa i v roku 2022 spolupodieľala na organizovaní viacerých workshopov, masterclassov a sérií prednášok.

V termíne od 19. do 22. októbra sa v priestoroch FTF VŠMU uskutočnil 26. Festival Áčko – študentský filmový festival (https://festivalacko.sk/). Najlepším filmom sa stal Chlieb náš každodenný (SK, 2021, r. Alica Bednáriková) – obraz stereotypného života na slovenskom vidieku, kde záleží na tom, čo povedia susedia, veci sa robia z princípu a kde dominuje sexizmus a alkoholizmus. Najlepším dokumentárnym filmom sa stala snímka Ivana Koribaniča Čierne na bielom (SK, 2022). Cenu za najlepšiu réžiu hraného filmu získal Kristián Grupač za film Otváram dvere a neviem čo sa s nimi deje pomaly vŕzgajú oči sa dívajú (SK, 2021). Najlepším animovaným filmom sa stal krátky príbeh Romany Candrákovej Ana (SK, 2022), ocenenie za najlepšiu kameru získala Michaela Klanicová za film Zjavenie Jána (SK, 2022, r. Andrej Kolenčík), cenu za najlepší strih si odniesol film Matúša Ďuraňu Da Mihi Animas (SK, 2021 – strih Filip Morjak a Matúš Ďuraňa), za najlepší scenár porota ocenila dokumentárnu reportáž zo slovensko–ukrajinskej hranice tesne po vypuknutí vojny Neďaleko horí (SK, 2022, r. Boris Dubík, Robert Mihály, Sára Prokopová – scenár Boris Dubík). Najlepšími vizuálnymi efektmi zaujal Patrik Szekáč v hranom filme Posledné chvíle pred strachom (SK, 2022, r. Juraj Krén), cenu za najlepší zvuk získal film Otváram dvere a neviem čo sa s nimi deje pomaly vŕzgajú oči sa dívajú – zvukový majster: Marek Mazanec. A Cenu diváka si odniesol film Čierne na bielom.

Kolekcia víťazných filmov bola dostupná na portáli DAFilms.

Po dvoch rokoch pandemických opatrení sa rok 2022 niesol v znamení návratu k fyzickým festivalom a premietaniam v kinosálach s divákmi. Filmy študentov FTF VŠMU sa premietali na 135 festivaloch, prehliadkach a projekciách v 42 krajinách, prevažne v Európe, ale aj rovnako aj v USA, Austrálii, Kanade, Ázii či krajinách Južnej Ameriky.

Filmy študentov FTF získali v roku 2022 dovedna 16 ocenení – 9 v zahraničí a 7 na domácich festivaloch. V prehľade nie je započítaný festival Áčko, keďže v posledných rokoch na ňom súťažia len filmy vyrobené na FTF VŠMU.

Nôž (SK, 2021, r. Timotej Lukovič) získal na 22. Filmovom festivale Fakulty informatiky Masarykovej univerzity v Brne (Česko) 3. miesto v hlasovaní o divácku cenu, Da Mihi Animas získal na 14. ročníku medzinárodného študentského filmového festivalu v Tbilisi (Gruzínsko) ocenenie za najlepší dokumentárny film, Chlieb náš každodenný si odniesol Cenu Wolfganga Längsfelda za najunikátnejší študentský film v medzinárodnej súťaži zo 41. Festivalu filmových škôl v Mníchove (Nemecko) a cenu Saint Andrews za najlepší film zo 4. St. Andrews Film Festivalu, Michela Klanicová získala Cenu za najlepšiu kameru na MFF Spicy Indie v Aténach (Grécko) za film Zjavenie Jána, Dominika Kováčová získala za film Awohali na 29. MFF Etiuda & Anima v Krakowe (Poľsko) cenu študentskej poroty a cenu umeleckého riaditeľa Bugoslawa Zmudzinskeho a Peter Hoferica si z toho istého festivalu odniesol Cenu divákov za film Samorast (O sliepkach a ľuďoch) (SK, 2021). Na 19. ročníku medzinárodného festivalu filmu a televízie SIMFEST v rumunskom Sângeorgiu de Mureș získal za Nech žije smrť (SK, 2021) Cenu za najlepší dokument.

Študenti filmovej vedy FTF VŠMU pripravujú časopis Frame, ktorý bol od roku 2003 do roku 2020 vrátane súčasťou odborného recenzovaného časopisu pre vedu o filme a pohyblivom obraze Kino–Ikon. Od roku 2021 vychádza len v elektronickej podobe na webe (https://kas.vsmu.sk/projekty/frame/). V roku 2021 vyšli dve čísla, v roku 2022 nevyšlo žiadne, ale pripravuje sa na rok 2023.

FTF VŠMU prevádzkovala i kino KLAP, ktoré je digitalizované technológiou D–cinema s projektorom 4K a zvukovým procesorom DD 7.1 z vlastných zdrojov, ale v roku 2022 už v ňom neboli komerčné projekcie pre verejnosť.

Pre zabezpečovanie filmovej produkcie a odborných podujatí pedagógovia fakulty úspešne využívajú rôzne grantové schémy, ktoré každoročne umožnia realizovať projekty vo výške niekoľko desiatok až stoviek tisíc eur. Projekty smerujú k podpore umeleckého a umenovedného vzdelávania.

Z domácich podporných schém FTF VŠMU získala spolu 104 643 €.

Najviac prostriedkov fakulta získala zo schém Audiovizuálneho fondu (AVF), ktorý podporil 22 projektov celkovou sumou 83 900 eur. Nasleduje účelová dotácia 28 879 eur z MŠVVaŠ SR pre činnosť špičkových vedeckých tímov pod vedením profesorov Martina Šulíka a Ľudovíta Labíka a Nadácia Tatra banky, ktorá podporila výrobu 9 študentských filmov v sekcii Umenie sumou 16 062 eur. FTF VŠMU získala aj 11 861 eur z Kultúrnej a edukačnej grantovej agentúry Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (KEGA) – doc. Mgr. art. Katarína Moláková, ArtD: „Na začiatku cesty“ – príprava študentských animovaných projektov pre profesionálnu medzinárodnú prezentáciu v zmysle napĺňania internacionalizácie výučby na FTF VŠMU (7 410 eur) a prof. Mgr. Ľudovít Labík, ArtD.: 360° realita v mediálnom priestore (4 451,00 eur).

Šesť projektov bolo podporených zo zahraničných grantových schém celkovou sumou 21 454,26 eur.

V roku 2022 sa VŠMU rozhodla vytvoriť schému tzv. Interného grantu (nie z vonkajších zdrojov). V roku 2022 za FTF boli podporené tri projekty: Akademické kompetentnosti – riešiteľ doc. Mgr. Katarína Mišíková, PhD., projekt bol podporený vo výške 3 370,– eur, Sny – riešiteľ Mgr. art. Richard Chomo, projekt bol podporený vo výške 3 900,– eur a Výstava z dejín slovenskej kinematografie – kostýmy a scénografické prvky – riešiteľ prof. Václav Macek, CSc., projekt bol podporený vo výške 1 500,– eur.

V roku 2022 pokračovala aj publikačná činnosť FTF VŠMU. Boli vydané publikácie Ľudovít Labík: IVGC 2022 – Premeny vizuálnych efektov III a Marek Leščák a Martin Šulík: Rozhovory o filme (spoluvydavateľ Slovenský filmový ústav).

1. miesto na 17. ročníku Medzinárodného festivalu animovaných filmov stredných škôl Animofest 2022 získal film Zadig (SK, 2021, r. Andrea Pátková), 2. miesto Zrkadlo (SK, 2022, r. Janka Petková) a 3. miesto Mixed (SK, 2022, r. Veronika Valentová). Všetky tri zo Súkromnej školy umeleckého priemyslu animovanej tvorby v Bratislave (SŠUP). Táto škola usporiadala v roku 2022 i 7. UAT FILM, Medzinárodný festival hraných filmov stredných škôl. 1. miesto získal film Decrescando (SK, r. Adam Kadera) zo SŠUP, 2. miesto Preč (Gone, TN, r. Adam Saadaoui) z Pioneer Prepschool Sfax a 3.  miesto Slučka (SK, 2022, r.  Tatiana Sleziaková) zo SŠUP.

Film Zadig získal v roku 2022 na 33. výročných cenách Slovenského filmového zväzu, Únie slovenských televíznych tvorcov a Literárneho fondu SR – Igric za audiovizuálnu tvorbu roku 2021 tvorivú prémiu za animovanú tvorbu.

Základná umelecká škola Jána Albrechta je organizátorom celoslovenskej súťaže v audiovizuálnej a multimediálnej tvorbe detí a mládeže Zlatá klapka, v ktorej v roku 2022 už po desiaty raz udeľovali ocenenia. Hlavnú cenu Cenu ministra školstva, vedy, výskumu a športu získal hraný film Judita (SK, 2021) od autorov Emy Michelčíkovej a Martina Rázusa zo súkromnej základnej umeleckej školy DAMA Prešov.

 

.FILMOVÁ PRODUKCIA

Stúpajúci počet vyrobených slovenských celovečerných filmoch pre kiná kulminoval v roku 2019 na čísle 44. Počas pandémie poklesol – 28 v roku 2020 a 26 v roku 2021 – no v roku 2022 sa dostal na rekordných 50. Bolo medzi nimi 28 hraných, 20 dokumentárnych a 2 animované filmy. 42 % filmov (57 % v roku 2021) vzniklo v minoritnej koprodukcii. Štrnásť celovečerných filmov režírovali debutanti alebo debutantky (pozri tabuľku na s. 12 – 18).

Najdrahším projektom bol animovaný film Tvojazem (SK/BE/CZ, 2022, r. Peter Budinský) s rozpočtom 3 854 008 eur a najlacnejším hraný dokument OUCA – (NE)SKUTOčNí PRíBECH (SK, 2022, r. Peter Pavlík) s rozpočtom 2 000 eur.

Z 28 hraných filmov (14 v roku 2021) bolo štrnásť  100 % slovenských alebo majoritných koprodukcií: romantická gangsterka z južného Slovenska Čierne na bielom koni (SK, 2022, r. Rastislav Boroš), Indián (SK/CZ, 2022, r. Tomáš Svoboda) – komédia o zaneprázdnenom finančníkovi, do ktorého vstúpi duch zomierajúceho starého indiánskeho náčelníka, Kôň (SK/CZ, 2022, r. Martin Šulík) – film o vnútornej slobode, o jej rôznych podobách i hraniciach, romantická komédia Láska hory prenáša (SK/CZ, 2022, r. Jakub Machala), OUCA – (NE)SKUTOčNí PRíBECH (SK, 2022, r. Peter Pavlík) – fiktívny denník muža, ktorý má vlastný názor na pandémiu a neverí médiám, filmová adaptácia novely Františka Švantnera Piargy (SK/CZ/MK, 2022, r. Ivo Trajkov), Plastic Symphony (SK/PL/CZ, 2022, r. Juraj Lehotský) – dráma zaoberajúca sa témami autentických hodnôt života a zmyslu umenia, Slúžka (SK/CZ, 2022, r. Mariana Čengel Solčanská) – príbeh dvoch dievčat zmietaných citovou neistotou v období prvej svetovej vojny, road movie Stand up (SK, 2022, r. Juraj Bohuš), Superžena (SK, 2022, r. Karol Vosátko) – poviedkový film o videní ženského sveta cez mužskú optiku, Svetlonoc (SK/CZ, 2022, r. Tereza Nvotová) – mysteriózna dráma s prvkami hororu, ktorá sa odohráva v divokých slovenských horách, tretia evitovka tentoraz mapujúca osudy štyroch manželských párov V lete ti poviem, ako sa mám (SK, 2022, r. Marta Ferencová), letná komédia o Slovákoch na Balkáne Vitaj doma, brate! (SK/CZ/RS, 2022, r. Peter Serge Butko) a rozprávka Zakliata jaskyňa (SK/CZ, 2022, r. Mariana Čengel Solčanská).

A štrnásť hraných filmov (10 v roku 2021) vzniklo v minoritnej koprodukcii:

Ako som sa naučila lietať (Leto kada sam naučila da letim, RS/HR/BG/SK, 2022, r. Radivoje Andrić) – rodinný film odohrávajúci sa počas prázdnin na chorvátskom ostrove, Arvéd (CZ/SK, 2022, r. Vojtěch Mašek) – psychologicko–mystický triler o skutočnej postave českých dejín, doktorovi Jiřím Arvédovi Smíchovskom, ktorý bol konfidentom najprv nacistického, neskôr i komunistického režimu, Banditi pre Baladu (Bandité pro Baladu, CZ/SK, 2022, r. Vladimír Morávek) – hraná báseň na tému slávnej divadelnej inscenácie Balada pre banditu, Běžná selhání (CZ/HU/IT/SK, 2022, r. Cristina Grosan) – jeden deň v živote troch žien z rôznych generácií, ktoré čelia osobnej kríze práve vo chvíli, keď svet zasiahne tajomný prírodný úkaz sprevádzaný výbuchmi, Buko (CZ/SK, 2022, r. Alice Nellis) – príbeh 60-ročnej ženy, ktorá chce po smrti manžela nájsť stratenú životnú rovnováhu, Cirkus Maximus (CZ/SK, 2022, r. Artur Kaiser) – komédia o cirkusovej rodine, do ktorej prichádza nová doba, Čiapka (Kapa, SI/LU/SK/HR, 2022, r. Slobodan Maksimović) – krehký príbeh o detských túžbach a bolestiach, komédia s prvkami road movie, crazy komédie, sociálnej drámy i mafiánskej gangsterky Grand Prix (CZ/SK, 2022, r. Jan Prušinovský), historická hudobná dráma o skladateľovi Josefovi Myslivečkovi Il Boemo (CZ/IT/SK, 2022, r. Petr Václav), Obeť (CZ/SK/DE, 2022, r. Michal Blaško) – príbeh slobodnej matky z Ukrajiny, ktorá sa domáha spravodlivosti, no čelí diskriminácii, nacionalizmu a predsudkom, Po čom muži túžia 2 (Po čem muži touží 2, CZ/SK, 2022, r. Rudolf Havlík) – komédia o žene, ktorej sa splní želanie a ráno sa zobudí v mužskom tele, Slovo (CZ/SK/PL, 2022, r. Beata Parkanová) – intímna rodinná dráma odohrávajúca sa počas leta 1968, Tieňohra (Stínohra, CZ/SK, 2022, r. Peter Bebjak) – triler o záchranárovi, ktorý chce odčiniť svoju vinu a dosiahnuť spravodlivosť na vlastnú päsť a hraný debut Zuzany Piussi Zošalieť (CZ/SK, 2022) – tragikomický príbeh matky–samoživiteľky.

V roku 2022 vzniklo i dvadsať celovečerných dokumentov pre kiná (10 v roku 2021). Jedenásť z nich boli 100 % slovenské alebo majoritné koprodukcie: ± 90 (SK, 2022, r. Marek Kuboš) – dokumentárny film o dokumentaristoch; pohľad nielen na Generáciu 90 – skupinu slovenských filmárov, ktorí študovali a tvorili v 90. rokoch – ale i na históriu slovenskej dokumentárnej tvorby od 60. rokov až po súčasnosť, Dežo Hoffmann – fotograf Beatles (SK/CZ, 2022, r. Patrik Lančarič) – film o legendárnom fotografovi nielen Beatles, ale aj The Rolling Stones, Marilyn Monroe a ďalších svetoznámych kapiel a osobností, ktorý pochádzal zo Slovenska, Drsne a nežne (SK/CZ, 2022, r. Ľubomír Štecko) – pohľad do vnútorného sveta psychicky chorých ľudí, Horský vodca (SK, 2022, r. Pavol Barabáš) – film k stopäťdesiatemu výročiu organizovaného vodcovstva vo Vysokých Tatrách, Katedrála (SK, 2022, r. Denis Dobrovoda) – biografický dokument o bývalom mníchovi, ktorý strávi 60 rokov stavbou kostola takmer bez pomoci a bez akejkoľvek znalosti architektúry, Odchádzania (SK/GB/CZ, 2022, r. Mira Erdevicki) – protagonistami tohto filmu sú tri rómske deti, ktoré emigrovali do Spojeného kráľovstva v 90. rokoch a začiatkom nového milénia, Odpočítavanie – posledný film Ivana Palúcha (SK, 2022, r. Martin Palúch) – film o jednej z najvýznamnejších osobností slovenského herectva Ivanovi Palúchovi, ktorý hral v troch filmoch uvedených na MFF Cannes 1969, portrét operného speváka Peter Dvorský (SK, 2022, r. Iveta Malachovská), Slobodní (SK, 2022, r. Slavomír Zrebný) – príbeh kresťanského disentu na Slovensku na pozadí dejín 20. storočia, Turnus (SK, 2022, r. Jaro Vojtek) – film rozprávajúci cez osudy vodiča kamiónu, opatrovateľky v Rakúsku a partie robotníkov o živote ľudí, ktorí musia cestovať za ťažkou prácou na takzvané týždňovky a dokument Zavýjať po svojom (Magunk módjára üvölten, SK/HU, 2022, r. Asia Dér) zobrazujúci životnú púť maliara, básnika a rebela Lajosa Kassáka (1887 – 1967).

Deväť dokumentov (3 v roku 2021) vzniklo ako minoritné koprodukcie: Fragile Memory (Krychka pamiať, UA/SK, 2022, Igor Ivanko) – film, v ktorom režisér porovnáva krehkú pamäť fotografického a filmového materiálu s rozpadajúcou sa pamäťou ich autora, kameramana Leonida Burlaku, trpiaceho Alzheimerovou chorobou, Identita ES (CZ/CA/SK, 2022, r. Alena Činčerová) – životný príbeh jedného z najuznávanejších svetových imunológov a genetikov, Čechokanaďana profesora Emila Skamene, KaprKód (CZ/SK, 2022, r. Lucie Králová) – film o hudobnom skladateľovi, inovátorovi a experimentátorovi Janovi Kaprovi (1914 – 1988), Let domov (Good Old Czechs, CZ/SK, 2022, r. Tomáš Bojar) – príbeh dvoch československých letcov RAF a ich cesta z okupovaného Československa cez Francúzsko, bitku o Britániu a východný front späť do oslobodenej Prahy, Michael Kocáb – rocker verzus politik (Michael Kocáb – rocker versus politik, CZ/SK, 2022, r. Olga Sommerová) – portrét známej postavy českej kultúry, politiky a občianskej spoločnosti, Návštevníci (CZ/NO/SK, 2022, r. Veronika Lišková) – film mapujúci dopady globalizácie na komunitu žijúcu v najsevernejšie položenom meste planéty  – v Longyearbyene, Planéta Praha (Planeta Praha, CZ/SK, 2022, r. Jan Hošek) – dokument dokazujúci, že príroda veľkomesta je omnoho bohatšia, než si vie človek predstaviť, Pongo Calling (CZ/SK/GB, 2022, r. Tomáš Kratochvíl) – portrét rómskeho občianskeho aktivistu, vlogera, ale aj kamionistu Štefana Ponga a amatérske futbalové mužstvo z Rumunska je hrdinom dokumentu Turnaj snov (Vulturii din Taga, RO/SK, 2022, r. Adina Popescu, Iulian Manuel Ghervas).

Podobne ako v roku 2021 i v roku 2022 vznikli až dva celovečerné animované filmy. Po prvý raz v histórii Slovenska však boli oba z pohľadu Slovenska majoritné koprodukcie: Tvojazem (SK/BE/CZ, 2022, r. Peter Budinský) pozýva divákov do čarovného sveta detskej fantázie, plného úžasných vecí, ale aj prekážok a nástrah a Websterovci vo filme (SK/CZ, 2022, r. Katarína Kerekesová) sú tretím celovečerným príbehom členov pavúčej rodiny.

V koprodukcii spoločnosti Reminiscencie a RTVS vznikol aj jeden celovečerný dokumentárny film neuvedený v distribúcii – Žena novej doby (SK, 2022, r. Anna Grusková) s podtitulom Byť demokratkou nie je ľahká vec, ktorý približuje priekopníčku demokracie na Slovensku a hrdinku Slovenského národného povstania Dr. Alžbetu Gwerkovú–Göllnerovú.

Okrem spomínaných titulov vzniklo i niekoľko desiatok krátkych filmov. Napríklad hrané Close (SK, 2022, r. Gregor Valentovič), Večera pre 2 – Raňajky pre 1 (SK, 2022, r. Kristína Žilinčárová), Ticho na poli (SK, 2022, r. Štefánia Lovasová), Sídlisková spojka (r. Kristián Grupač), O mŕtvych len v dobrom (SK, 2022, r. Vladimír Horník), Zjavenie Jána (SK, 2022, r. Andrej Kolenčík), či Nablízku (SK, 2022, r. Monika Mahútová)

dokumenty Asterión (CZ/SK, 2022, r. Francesco Montager), Lesy a pobrežia pri zingste (SK/CZ, 2022, r. Peter Podolský), Kambium 1492 (SK, 2022, r. Peter Kašpar, Denis Kozerawski), Musíme prežiť: Fukušima! (SK, 2022, r. Tomáš Krupa), Prázdna množina (SK, 2022, r. Barbara Vojtašáková), či Strigov (SK, 2022, r. Barbora Berezňáková). Šesť krátkych dokumentárnych filmov – 23 (SK, 2022, r. Eva Gabrižová), Čarodějnice z Gorolie (SK, 2022, r. Petr Turoň), Kousky (SK, 2022, r. Matej Mikloš), Prikrása (SK, 2022, r. Eliška Urminová, Marek Haring), Symbol (SK, 2022, r. Kristína Žilinčárová), V riadkoch (SK, 2022, r. Pavla Rachelová, Peter Takács) – bolo výsledkom projektu My Street Films SK 2022. Jeho účastníci a účastníčky v priebehu ôsmich mesiacov pod lektorským vedením Barbory Sliepkovej, Dominika Jursu a Mareka Kuboša rozvíjali pôvodné námety až do podoby filmov.

A z animovaných filmov môžeme spomenúť napríklad: Ana (SK, 2022, r. Romana Candráková), Aj kameň tečie (SK/CZ, 2022, r. Ové Pictures), Ja ešte nechcem odísť (SK, 2022, r. Klára Fedora Homzová), Milosť (SK, 2022, r. Ivana Laučíková), Mimi & Líza: Záhrada (SK/CZ, 2022, r. Ivana Šebestová, Katarína Kerekesová), Peniaze a šťastie (Money and Happiness, RS/SI/SK, 2022, r. Ana Nedjelković, Nikola Majdak), či Zuza v záhradách (Zuza v zahradách, CZ/SK, 2022, r. Lucie Sunková).

V roku 2022 vznikli aj 16. a 17. diel zo seriálu Drobci (SK, 2016 – 2022) – Zmrzlina (SK, 2022, r. Vanda Raýmanová, Michal Struss) a Piknik (SK, 2022, r. Vanda Raýmanová, Michal Struss). A tiež 20. diel seriálu Websterovci (SK/CZ, 2017 – 2022, r. Katarína Kerekesová) s názvom Bábätko (SK, 2022, r. Katarína Kerekesová)

Na výrobe 25 celovečerných filmov pre kiná, teda presnej polovice produkcie v roku 2022 – 10 hraných (Buko, Čiapka, Čierne na bielom koni, Indián, Kôň, Piargy, Plastic Symphony, Svetlonoc, Tieňohra, Zakliata jaskyňa), 13 dokumentárnych (± 90, Dežo Hoffmann – fotograf Beatles, Horský vodca, Let domov, Michael Kocáb – rocker verzus politik, Odchádzania, Odpočítavanie – posledný film Ivana Palúcha, Peter Dvorský, Pongo Calling, Slobodní, Turnaj snov, Turnus, Zavýjať po svojom) a 2 animovaných (Tvojazem, Websterovci vo filme) – sa podieľal i Rozhlas a televízia Slovenska, ktorý je i naďalej najväčším producentom v oblasti dokumentárnej tvorby, či už vlastnej, alebo v spolupráci s nezávislými producentmi.

 

AUDIOVIZUÁLNY FOND

Audiovizuálny fond (AVF, www.avf.sk) vykonáva podpornú činnosť od roku 2010. Ako samostatná verejnoprávna inštitúcia zriadená osobitným zákonom je hlavným zdrojom finančnej podpory v audiovízii v Slovenskej republike. Jeho cieľom je podporovať všetky súčasti procesu filmovej tvorby, produkcie aj distribúcie, filmové festivaly, vzdelávanie, odborný výskum, edičné aktivity a technologický rozvoj najmä v oblasti digitalizácie kín. Finančné zdroje fondu tvorí príspevok zo štátneho rozpočtu a príspevky od subjektov, ktoré vo svojej podnikateľskej činnosti používajú audiovizuálne diela: vysielateľ televíznej programovej služby vo verejnom záujme (5 % príjmov z reklamy), súkromní televízni vysielatelia (2 % príjmov z reklamy), kiná (1 % z ceny každej predanej vstupenky), distributéri audiovizuálnych diel (1 % príjmov z distribúcie mimo kín), prevádzkovatelia retransmisie (1 % príjmov z retransmisie) a prevádzkovatelia audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie (0,5 % príjmov za poskytovanie služby).

Podporná činnosť AVF je podľa zákona rozdelená na dve samostatné oblasti – podpora audiovizuálnej kultúry (dotácie, štipendiá a pôžičky) a podpora audiovizuálneho priemyslu (od 1. januára 2020 dotácie vo výške 33 % preinvestovaných neštátnych prostriedkov v Slovenskej republike na produkciu filmových projektov a diel pre TV vysielanie). Podpora audiovizuálnej kultúry funguje v AVF od jeho vzniku, v oblasti podpory audiovizuálneho priemyslu AVF podporil prvý projekt v roku 2016.

Základný zdroj príjmu v rozpočte fondu na rok 2022 tvoril príspevok zo štátneho rozpočtu, ktorý bol rozpočtovaný vo výške 12 010 000 eur, t. j. v sume zodpovedajúcej uzatvorenej zmluve medzi Audiovizuálnym fondom a Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky. V zmysle zmluvy bola suma 6 000 000 eur určená na podporu audiovizuálnej kultúry a suma 6 010 000 eur bola účelovo určená na podporu audiovizuálneho priemyslu.

Fond v decembri 2022 uzavrel k zmluve s ministerstvom jeden dodatok, ktorým sa príspevok určený na podporu audiovizuálneho priemyslu zvýšil o sumu 6 200 000 eur.

Celková prijatá suma príspevku zo štátneho rozpočtu na rok 2022 určená na podporu audiovizuálnej kultúry bola 6 000 000 eur a celková suma určená na podporu audiovizuálneho priemyslu bola 12 210 000 eur. Spolu tak príspevok zo štátneho rozpočtu do fondu dosiahol v roku 2022 sumu celkom 18 210 000 eur.

Podrobné členenie skutočne uhradených príjmov od jednotlivých okruhov prispievateľov, ktoré nie sú subjektami verejnej správy (t. j. okrem príspevku zo štátneho rozpočtu a príspevku od organizácie verejnej správy – RTVS) podľa príslušných ustanovení zákona je v porovnaní rokov 2021 a 2022 nasledovné:

V nasledujúcich rokoch však bude pre pozitívny vývoj tejto kategórie príjmov fondu nevyhnutné, aby sa povinnosť platiť príspevky podľa § 28a (prevádzkovatelia AVMS) viazala aj na prevádzkovateľov týchto služieb zo zahraničia a na ich príjmy generované na území Slovenskej republiky. Súčasný legislatívny stav totiž diskriminuje prevádzkovateľov registrovaných v SR oproti iným konkurentom na trhu a spôsobuje tak ich nerovnaké právne postavenie.

V roku 2022 fond dosiahol historicky najvyššiu celkovú sumu vyúčtovaných príspevkov podľa zákona, ktorá predstavuje 52,6 % príspevku zo štátneho rozpočtu určeného na podporu audiovizuálnej kultúry. Tento podiel vlastných príspevkov fondu a štátneho rozpočtu je výnimočný aj v medzinárodnom kontexte krajín s porovnateľným audiovizuálnym priestorom, aký je v Slovenskej republike.

Celkové výdavky Audiovizuálneho fondu podľa interného rozpisu rozpočtu na rok 2022 fond rozpočtoval v sume 14 952 764 eur, skutočnosť ku koncu účtovného obdobia bola v sume 18 061 911 eur.

Prvú hlavnú skupinu bežných výdavkov za sledované obdobie tvorili výdavky súvisiace s prevádzkovými činnosťami fondu a s komplexným zabezpečením jeho podpornej činnosti.

Druhú hlavnú skupinu rozpočtovaných bežných výdavkov tvorili bežné transfery, ktoré fond rozpočtoval v celkovej sume 13 775 000 eur, skutočnosť čerpania k vykazovanému obdobiu je 16 849 977 eur, pričom z toho bola suma 9 253 725 eur vyplatená na podporu audiovizuálnej kultúry (dotácie a štipendiá poskytnuté žiadateľom na realizáciu podporených projektov), suma 7 577 872 eur bola vyplatená na podporu audiovizuálneho priemyslu a suma 18 380 eur bola uhradená ako transfery do zahraničia (zákonné odvody za členov odborných komisií do zahraničia a poplatok za členstvo fondu v medzinárodných organizáciách).

Medziročné porovnanie poskytnutých bežných transferov v rámci výkonu podpornej činnosti

Výsledky aktivít fondu a jeho podpornej činnosti v štandardných štatistických ukazovateľoch aj v roku 2022 ovplyvnila situácia z predchádzajúceho obdobia v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID–19 a fond v roku 2022 túto situáciu riešil okrem iného aj mimoriadnou podporou určenou pre distribučné spoločnosti dlhodobo pôsobiace na slovenskom trhu (v súčinnosti s Úniou filmových distributérov SR)

V oblasti nezávislej filmovej produkcie protipandemické opatrenia znamenali aj zvýšenie nákladov na produkciu audiovizuálnych diel, presun termínov ich realizácie a napokon aj odkladanie uvedenia dokončených projektov a ich možného ekonomického zhodnotenia. Táto situácia z predchádzajúceho obdobia sa prejavila okrem iného aj v medziročnom náraste počtu premiérovo uvedených slovenských filmov v kinách na území SR, keď viaceré diela presunuli svoje verejné uvedenie do roku 2022 (medziročný nárast počtu premiér slovenských filmov predstavuje 60 %).

Po mimoriadnej podpore určenej prevádzkovateľom kín (2020 a 2021) fond v  roku 2022 zabezpečil výrazne zvýšenú podporu distribúcie audiovizuálnych diel. V podprograme 2.1 určenom na podporu distribúcie a prezentácie audiovizuálnych diel fond rozdelil v roku 2022 historicky najvyššiu celkovú sumu 1 045 900 eur, ktorou podporil spolu 122 žiadostí (z toho mimoriadna podpora distributérov tvorila sumu 198 000 eur).

Opätovný nárast v roku 2022 zaznamenala aj podpora audiovizuálneho priemyslu v programe 5. V ňom fond vyplatil podporu celkom 39 projektom v sume 7 577 872 eur, čo je historicky najvyššia suma od začiatku existencie tohto programu (2016).

V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že s účinnosťou od 1. 1. 2020 sa legislatívne upravili podmienky podpory audiovizuálneho priemyslu a pôvodná sadzba dotácie vo výške 20 % oprávnených výdavkov sa zmenila na 33 %. V dôsledku toho došlo v priebehu rokov 2020 až 2022 k výraznému nárastu počtu zaregistrovaných filmových projektov, ako aj k medziročnému zvýšeniu celkovej vyplatenej sumy na podporu audiovizuálneho priemyslu. Fond v roku 2022 zaregistroval 91 nových filmových projektov, ktoré sa priebežne realizujú alebo sa budú realizovať v rokoch 2022 až 2025.

Audiovizuálny fond v roku 2022 poskytoval finančné prostriedky vo všetkých oblastiach svojej podpornej činnosti – tvorba, výroba a distribúcia audiovizuálnych diel, festivaly a iné kultúrne podujatia v audiovízii, prezentácia a propagácia slovenskej audiovizuálnej kultúry v zahraničí a účasť slovenských audiovizuálnych diel na medzinárodných podujatiach, podpora výskumu, vzdelávania, audiovizuálnej výchovy a edičnej činnosti.

Osobitnú finančnú podporu v krízovom období pandémie COVID–19 fond orientoval na oblasť prevádzkovania kín a filmovej distribúcie. Zvýšenú pozornosť v tomto období venoval fond aj poskytovaniu tvorivých štipendií a producentskému vývoju audiovizuálnych diel.

Členenie na základné programy určuje štruktúra podpornej činnosti fondu na príslušné obdobie schválená radou fondu. Najväčším z hľadiska objemu finančných prostriedkov aj počtu doručených žiadostí a podporených projektov je program 1, ktorý je zameraný na podporu tvorby a výroby audiovizuálnych diel (podprogramy pre hrané, dokumentárne, animované, školské a vzdelávacie audiovizuálne diela, ako aj audiovizuálne diela, v ktorých má slovenský koproducent menšinový koprodukčný podiel).

Program 2 je zameraný na podporu verejného šírenia a uvádzania audiovizuálnych diel, vrátane podpory filmových festivalov a iných verejných kultúrnych podujatí v audiovízii a tiež vrátane podpory prezentácie slovenských audiovizuálnych diel na podujatiach doma i v zahraničí. V roku 2022 fond po podrobnej diskusii s distributérmi a s prevádzkovateľmi kín upravil podmienky pre podporu návštevnosti na slovenské kinematografické diela aj pre podporu distribúcie audiovizuálnych diel.

Program 3 je orientovaný na podporu edičných aktivít, odborného výskumu, vzdelávania a audiovizuálnej výchovy.

Program 4 je dominantne zameraný na dôležitú oblasť, ktorou je digitalizácia a modernizácia kín v Slovenskej republike a od roku 2016 fond poskytuje podporu aj v novom podprograme zameranom na rozvoj technológií určených na realizáciu audiovizuálnych diel v Slovenskej republike a tiež na projekty zamerané na marketing kina a na rozvoj publika.

Program 5 je zameraný na podporu audiovizuálneho priemyslu v súlade so zákonom a nadväzujúcou Vyhláškou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. 165/2014 o filmovom projekte.

Osobitnou aktivitou fondu v roku 2022 bola iniciatíva na pomoc ukrajinským filmárom, v rámci ktorej sa fond jednak zapojil do medzinárodného projektu „Ukrainian Films Now“ a zároveň vyhlásil osobitnú prioritu vo výzve 7/2022 na podporu spolupráce slovenských a ukrajinských filmárov pri realizácii koprodukčných filmových projektov, ktoré sa z dôvodu vojnového konfliktu nemohli dokončiť na Ukrajine. S touto prioritou fond podporil tri koprodukčné projekty celkovou sumou 215 000 eur.

Od roku 2018 je osobitnou organizačnou zložkou AVF Slovenská filmová agentúra (SFA) (www.filmcommission.sk). Hlavnými úlohami SFA sú najmä intenzívna propagácia a marketing Slovenska ako konkurencieschopnej filmovej krajiny s vhodnými podmienkami pre audiovizuálnu produkciu, prezentácia a sprostredkovanie tvorivých, pracovných aj podnikateľských príležitostí pre slovenských profesionálov pôsobiacich v audiovizuálnej kultúre a priemysle s dôrazom na všetky fázy vzniku a realizácie audiovizuálnych diel, prezentácia súvisiacich služieb aj jednotlivých regiónov Slovenska s cieľom zvyšovania zamestnanosti obyvateľov a profesionálov v audiovízii, ako aj posilnenie dopytu po dodávateľoch služieb súvisiacich s výrobou filmov (prenájom techniky, produkčné a postprodukčné služby, animácia, výroba dekorácií, zvuková výroba, ubytovanie, doprava, catering a pod.).

Primárnym zameraním SFA je prilákať na Slovensko a do jeho regiónov producentov hraných, dokumentárnych a animovaných audiovizuálnych diel a progresívnym spôsobom zefektívniť prínosy audiovizuálnej produkcie pre regióny Slovenska aj pre zahraničných i domácich producentov alebo investorov. Sekundárnym cieľom je aj podpora turizmu v jednotlivých regiónoch.

Na webovom sídle SFA funguje databáza lokácií a produkčná databáza, ktorá slúži ako základný informačný portál pri komunikácii so záujemcami o nakrúcanie filmov na Slovensku. Zároveň bol vytvorený zoznam „Made in Slovakia“ – sumár zahraničných filmov, ktoré sa realizovali na území Slovenska.

Slovenská republika sa prostredníctvom SFA stala jednou z partnerských krajín medzinárodného projektu Green Screen (www.interregeurope.eu/greenscreen) zameraného na ekologizáciu filmového priemyslu.

SFA v roku 2022 svoje ciele úspešne dosahovala prostredníctvom aktívnej prezentácie tak na Slovensku, ako aj na medzinárodnom filmovom trhu.

SFA funguje ako prvý kontakt pre otázky o filmovej infraštruktúre na Slovensku, kde zahraniční filmári dostanú ucelené informácie na jednom mieste a intenzívne pracuje aj na zriadení regionálnych filmových kancelárií na Slovensku.

 

 LITERÁRNY FOND

Poslaním Literárneho fondu (LF, www.litfond.sk) je podporovať rozvoj umeleckej, vedeckej a odbornej literatúry, publicistiky a tvorivej činnosti v oblasti divadla, filmu, rozhlasu a televízie. Tomuto svojmu poslaniu sa nespreneveril ani v roku 2022, keď vzhľadom na finančnú situácium súvisiacu s dočasným zrušením povinných 2 % príspevkov do umeleckých fondov, bol nútený pozastaviť alebo obmedziť niektoré formy podpornej činnosti. Základom pre tvorbu rozpočtu priamej podpornej činnosti sú totiž 2 % príspevky z autorských odmien a odmien výkonných umelcov, ktoré sa vo forme podpôr vracajú späť tvorcom a umelcom. Práve tvorcovia a umelci prostredníctvom 2 % príspevkov výrazne ovplyvňujú finančné možnosti jednotlivých výborov sekcií LF. Výbor Sekcie pre tvorivú činnosť v oblasti televízie, filmu a videotvorby LF podporil v roku 2022 prostredníctvom Programu ALFA vznik nových pôvodných literárnych predlôh pre hrané, dokumentárne a animované filmy a prostredníctvom Programu ALFA PLUS kameramanskú a režisérsku prácu čiastkou 24 760 eur. Pracoval aj na vyhodnotení filmovej a televíznej produkcie za rok 2022 a v rámci cien Igric, cien Jána Fajnora a prémií Literárneho fondu ocenil 14 úspešných tvorcov sumou 6 300 eur a 5 slovenských tvorcov sumou 2 100 eur na medzinárodných festivaloch, ako napr. MFF Hory a mesto – Cena Literárneho fondu udelená Pavlovi Barabášovi za film Daulághirí je môj Everest (SK, 2021), MFF Cinematik Piešťany – cena Cinematik.doc  – Cena Literárneho fondu udelená Martinovi Palúchovi za film Odpočítavanie – posledný film Ivana Palúcha (SK, 2022), festival študentských filmov ÁČKO – ceny LF udelené Romane Candrákovej za najlepší animovaný film Ana (SK, 2022) a Borisovi Dubíkovi za najlepší scenár filmu Neďaleko horí (SK, 2022, r. Boris Dubík, Robert Mihály, Sára Prokopová), Bienále animácie Bratislava BAB – Prémia za tvorivý prínos v animovanej tvorbe pre deti slovenskému tvorcovi bola udelená Vande Raýmanovej za epizódu Záhrada (SK, 2022, r. Vanda Raýmanová, Michal Struss), zo seriálu Drobci (SK, 2016 – 2022), MFF Etnofilm Čadca – Cena Martina Slivku bola udelená Ľubomírovi Viludovi a Ivanovi Kršiakovi za film Ovčiarskou cestou (SK, 2020). V rámci cien Igric udelil ceny a prémie v sume 2 950 eur aj výbor Sekcie pre rozhlas, divadlo a zábavné umenie.

Výbor Sekcie pre tvorivú činnosť v oblasti televízie, filmu a videotvorby Literárneho fondu pracoval aj v roku 2022 s výrazne nižším rozpočtom ako v rokoch pred pandémiou. Na starostlivosť o tvorivých pracovníkov a umelcov poskytol sumu 39 760 eur pričom vyše polovice tejto sumy, a to 24 760 eur bolo vyplatenej 34 tvorcom vo forme tvorivého štipendia.

 

MEDIA

Rok 2022 bol sčasti ešte rokom pandémie, ale v druhej polovici sme už zaznamenali postupné uvoľňovanie a rušenie pandemických opatrení. Odzrkadlilo sa to aj v postupnom oživení kultúrnej scény. Otvorili sa divadlá, galérie, koncertné sály, konali sa kultúrne podujatia, koncerty a zaznamenali sme výrazný návrat divákov, ktorý sa dostáva postupne do čísiel roku 2019. Nastalo aj oživenie filmovej výroby, distribúcie a v kinách narastajú počty divákov, hoci ich návrat bol spočiatku opatrný, čo pripisujeme okrem iného i zmenám v správaní sa počas pandémie, diváci si jednoducho navykli, že môžu filmy pozerať v pohodlí domova.

V rámci programu Kreatívna Európa šlo o rok, kedy program začal fungovať v stabilnom režime, výzvy boli publikované a projekty boli hodnotené v pravidelnom rytme.

Administrácia programu sa definitívne presunula do online priestoru a stabilizoval sa i systém projektového manažmentu, v ktorom sa všetky žiadosti podávajú, hodnotia a úspešné projekty v ňom uzatvárajú zmluvy a posielajú záverečné správy. Je nutné uviesť, že tento systém je v zásade dizajnovaný pre veľké spoločnosti, ktoré majú paralelne viacero projektov, pre malé podniky a mikrospoločnosti, ktoré sú v kultúrnom sektore v drvivej väčšine, je stále veľmi komplikovaný. Tak či onak, je zrejmé, že sa tento systém meniť nebude a spoločnosti sa musia s týmto faktom vyrovnať.

Čo sa týka výsledkov slovenských spoločností v rámci programu Kreatívna Európa, rok 2022 bol pre slovenské spoločnosti mimoriadne úspešný. Získali celkom podporu vo výške 2 595 885,28 eur, čo predstavuje najvyššiu sumu, odkedy je Slovensko členským štátom programu. Z toho v rámci podprogramu MEDIA získali slovenské spoločnosti podporu vo výške 1 830 472,38 eur a veľmi úspešné boli aj slovenské spoločnosti v rámci podprogramu Kultúra, trinásť spoločností získalo v rámci výzvy Projekty európskej spolupráce podporu vo výške 765 412,90 eur.

V rámci podprogramu MEDIA sme zaznamenali podporu vo výške 1 830 472,38 eur, z toho v rámci dvoch výziev Talenty a zručnosti (tréning) získali dve spoločnosti v pozícii partnerov projektov celkom 180 782 eur, tri slovenské produkčné spoločnosti získali v rámci výzvy Vývoj minibalíkov európskych projektov celkom 330 000 eur, jedna spoločnosť ako partner v rámci schémy Trhy 4 500 eur, v rámci schémy Vývoj publika a filmová výchova jedna spoločnosť ako partner 29 814 eur, osem slovenských distribučných spoločností v rámci výberovej podpory kinodistribúcie Filmy v pohybe 72 520 eur, jedna produkčná spoločnosť ako partner v rámci podpory Vývoj koprodukčných európskych projektov 31 619 eur, sedem distribučných spoločností v rámci automatickej podpory Európska filmová distribúcia 934 171 eur, jedna spoločnosť získala podporu vo výške 93 398 eur ako partner v rámci schémy Európske VOD siete a operátori a v rámci nepriamej podpory v sieti Europa Cinemas získalo 26 slovenských kín v sieti celkom 153 667 eur.

v réžii Kristíny Dufkovej bol predstavený v koprodukčnej schéme: 34,11 % patrí českej spoločnosti Barletta Productions s.r.o. (delegovaný producent Matěj Chlupáček), 30,61 % patrí slovenskej spoločnosti NOVINSKI s.r.o., koproducent Michal Novinski & MAGICLAB s.r.o., Michal Křeček, 24,22 % belgickej spoločnosti Entre Chien et Loup scrl. (koproducent Sébastien Delloye) a 11,06 % francúzskej spoločnosti Novanima Productions S.A.R.L., (koproducent Marc Faye). Projekt s celkovým rozpočtom 2 621 340 € získal podporu vo výške 393 000 €.

Z hľadiska Slovenska minoritný animovaný projekt Krištáľová planéta (SK/CZ/HR) v réžii Arsena Antona Ostojiča, bol predstavený v schéme: 10,23 % patrí slovenskej spoločnosti BFILM s.r.o. (delegovaný producent Peter Badač), 60,48 % českej spoločnosti Alkay Animation Prague s.r.o. (koproducent Petr Horák) a 29,28 % chorvátskej spoločnosti Filmosaurus Rex (koproducent Arsen Anton Ostojič). Projekt s celkovým rozpočtom 3 174 104 € bol podporený zníženou sumou len vo výške 149 000 € vzhľadom na dostupný rozpočet hodnotiacej skupiny expertov.

Paritný srbsko–slovenský hraný projekt Na bicykli so Zolim Turkom v réžii Szabolcsa Tolnaia, jedného z najvýznamnejších srbských režisérov pochádzajúceho z maďarskej menšiny v Srbsku. Projekt s celkovým rozpočtom 1 050 000 € a koprodukčnou schémou: 51,71 % patrí srbskej spoločnosti Atalanta (delegovaná producentka Piroska Varga Tolnai) a 48,29 % slovenskej spoločnosti MPhilms s.r.o. (koproducent Mátyás Prikler) bol podporený sumou vo výške 175 000 €.

Vklad Slovenska do fondu v roku 2022 bol 246 564,57 €..

V roku 2022 získali slovenské koprodukčné projekty spolu 1 253 000 €.

Od nášho vstupu do Eurimages do 31. decembra 2022 získalo podporu 70 projektov, v ktorých boli slovenské produkčné spoločnosti v pozícii majoritného alebo minoritného koproducenta.

 

KINODISTRIBÚCIA

Vzhľadom na nepriaznivú pandemickú situáciu bola prevádzka všetkých kín na Slovensku pozastavená od 25. 11. 2021. Kiná mohli sprístupniť svoje kinosály až od 10. januára 2022 ale za prísnych epidemiologických opatrení – obmedzenie kapacity kinosál, vstup v režime OP (očkovaní a prekonaní) a s nasadeným respirátorom počas predstavenia. Tieto opatrenia boli zrušené k 21. 4. 2022 a kiná sa tak po dlhom období dostali do plnohodnotnej prevádzky bez výraznejších obmedzení. To sa muselo prejaviť aj na dátach. V roku 2022 malo Slovensko štvrtý najvyšší medziročný nárast počtu divákov v Európskej únii (EÚ).

Vyplýva to z predbežných výsledkov Európskeho audiovizuálneho observatória za rok 2022 zverejnených vo februári 2023. Podľa nich v roku 2022 prišlo do kín v EÚ a v Spojenom kráľovstve 648,4 milióna divákov. Je to medziročný nárast o 65 % a 254,32 miliónov vstupeniek v porovnaní s rokom 2021. Je potrebné si uvedomiť, že v roku 2021 boli kiná v Európe mnoho týždňov zatvorené. Ale aj tak sa nárast počtu divákov v EÚ a Spojenom kráľovstve v roku 2022 pohybuje 34 % pod priemerom z rokov 2017 – 2019. Audiovizuálny sektor sa ešte stále nezotavil z krízy. Môže za to váhavosť divákov s návštevou kina a iné vedľajšie dopady pandémie.

Najväčší medziročný nárast zaznamenali v Lotyšsku (+241 %, + 1,2 milióna divákov), Slovinsku (+143 %, +1 milión), Litve (+124 %, +1,7 milióna) a na Slovensku (+112 %, +2,3 milióna).

V EÚ sa najrýchlejšie spamätávajú Dánsko a Česko. V roku 2022 tam návštevnosť dosiahla 82 %, resp. 81 %, z priemernej návštevnosti v rokoch 2017 – 2019.

Ale darilo sa aj domácim filmom. Ich podiel na celkovej návštevnosti vzrástol v polovici z 24 krajín EÚ, za ktoré boli dostupné predbežné výsledky. A v 16–tich krajinách bol dokonca vyšší než priemerná hodnota za roky 2017 – 2019. Najvyšší v EÚ bol vo Francúzsku (41 %), nasledovanom Českom (37 %) a Dánskom (30 %).

V roku 2022 prišlo do slovenských kín na všetky premietané filmy 4 335 250 návštevníkov, teda o 112,73 % viac než v roku 2021. Prvých desať divácky najúspešnejších filmov sa podieľalo na celkovej návštevnosti 39,3 percentami a prvých 20 dokonca až 58,50 percentami.

Celkové hrubé tržby vzrástli medziročne o 116,57 % na 27 985 001 eur. Počet predstavení vzrástol o 94,22 % na 190 261 čo je štvrtý najvyšší v ére samostatnosti. Priemerná návštevnosť na predstavenie síce stúpla z 20,80 divákov v roku 2021 na 22,79 ale aj tak je druhá najnižšia od roku 1993. Vzrástla aj priemerná cena vstupenky (o 6,51 %) na 6,46 eur.

Slovenské kiná v roku 2022 uviedli 861 filmov (648 v roku 2021), z toho 291 premiér (171 v roku 2021) z ponuky 17 distribučných spoločností. Tento nárast bol spôsobený tým, že medzi distribútorov sú započítané i české spoločnosti, ktoré mali práva na premietanie v Čechách aj na Slovensku – napr. Aerofilms a Pannonia Entertainment CZ.

Divácky najúspešnejším titulom roku 2022 sa stali animovaní Mimoni 2: Zloduch prichádza (Minions: The Rise of Gru, US, 2022, r. Kyle Balda, Brad Ableson), ktorých videlo 293 466 divákov. Druhá priečka patrila filmu Avatar: Cesta vody (Avatar: The Way of Water, US, 2022, r. James Cameron) s 220 783 divákmi a tretia domácemu titulu, romantickej komédii Šťastný nový rok 2: Dobro došli (SK, 2021, r. Jakub Kroner), so 190 516 divákmi. Do Top 10 sa dostala i ďalšia slovenská romantická komédia V lete ti poviem, ako sa mám (SK, 2021, r. Marta Ferencová). So 125 478 divákmi obsadila deviatu priečku. Najúspešnejším európskym titulom bola animovaná Princezná rebelka (Pil, FR, 2021, r. Julien Fournet) so 77 715 divákmi.

Najúspešnejším dokumentom roku 2022 v slovenských kinách boli Slobodní (SK, 2022, r. Slavomír Zrebný) – príbeh kresťanského disentu na pozadí dejín 20. storočia na Slovensku, ktorých videlo 4 222 divákov.

Podobne ako v roku 2021 i v roku 2022 dominovali v slovenských kinách americké filmy. Prišlo na ne 71,19 % všetkých divákov. Podiel európskych filmov bez slovenských klesol z 19,49 % v roku 2021 na 17,50 % v roku 2022. Podiel domácich filmov na návštevnosti (vrátane nepremiérových titulov a minoritných koprodukcií) však stúpol z 9,98 % v roku 2021 na 12,74 % v roku 2022.

Všetky slovenské filmy vrátane minoritných koprodukcií si v roku 2022 pozrelo v kine 552 409 divákov (v roku 2021 to bolo 203 452). Záujem divákov o domácu tvorbu tak medziročne vzrástol 2,7 x. Bolo z čoho vyberať. Medzi premiérami bolo totiž aj 48 slovenských celovečerných filmov a pásiem, čo je o 62,5 % viac než v roku 2021. Ich distribučné výsledky nájdete v tabuľke na strane 35.

V roku 2021 bola priemerná návštevnosť na predstavenie slovenského filmu 25,86 diváka. V roku 2022 klesla na 22,16 divákov a najvyššiu priemernú návštevnosť na predstavenie mal Šťastný nový rok 2: Dobro došli (48,29 divákov).

Popri takmer piatich desiatkach dlhometrážnych filmov sa v roku 2022 dostali do kín ako predfilmy aj štyri krátke slovenské tituly: experimentálny Strigov (SK, 2022, r. Barbora Berezňáková) a animované Zuza v záhradách (Zuza v zahradách, CZ/SK, 2022, r. Lucie Sunková), Aj kameň tečie (SK, 2022. r. Ové Pictures (Veronika Obertová, Michaela Čopíková)) a Milosť (SK, 2022, r. Ivana Laučíková).

Dlhometrážne slovenské filmy distribuovalo v kinách celkovo jedenásť spoločností. Najaktívnejšie boli CinemArt SK a Continental film s desiatimi premiérami.

Najviac distribučných premiér mala spoločnosť CinemArt SK (61), za ňou sa umiestnili Film Europe (57) a Continental film (31). Tieto čísla sú však trochu skreslené, keďže distribučné spoločnosti medzi premiéry započítali i predstavenia filmov na festivaloch a prehliadkach, ktoré neboli zverejnené v pláne premiér ÚFD SR.

Z hľadiska počtu divákov bol podľa Únie filmových distribútorov Slovenskej republiky (ÚFD SR) najúspešnejšou distribučnou spoločnosťou opäť CinemArt SK. Počet divákov na jeho filmoch, 2 348 426, tvorí až 54,2 % celkovej návštevnosti. V Top 10 mal až sedem filmov – Mimoni 2: Zloduch prichádza, Avatar: Cesta vody, Thor: Láska a hrom (Thor: Love and Thunder, US, 2022, r. Taika Waititi), Ježko Sonic 2 (Sonic the Hedgehog, US/CA/JP, 2020, r.Jeff Fowler), Top Gun: Maverick (Top Gun: Maverick, US, 2022, r.  Joseph Kosinski), Doctor Strange v mnohovesmíre šialenstva (Doctor Strange in the Multiverse of Madness, US, 2022, r. Sam Raimi) a Jurský svet: Nadvláda (Jurassic World: Dominion, US, 2022, r. Colin Trevorrow). Spoločnosti CinemArt SK patrí prvenstvo i podľa hrubých tržieb, ktoré tvorili 55 %.

Druhé miesto podľa návštevnosti (19,3 %) i podľa hrubých tržieb (19,9 %) patrí distribučnej spoločnosti Continental film. V Top 10 mala v roku 2022 dva filmy – Šťastný nový rok 2: Dobro došli a V lete ti poviem, ako sa mám. Na tretej priečke podľa oboch ukazovateľov skončil Itafilm (8,7 % divákov a 9,0 % hrubých tržieb), ktorý mal v Top 10 film Spider–Man: Bez domova (Spider–Man: No Way Home, US, 2021, r. Jon Watts).

Výrazný medziročný nárast oproti roku 2021 dosiahla distribúcia slovenských filmov vo všetkých sledovaných ukazovateľoch.

Rok 2022 v slovenských kinách bol oveľa úspešnejší ako dva predchádzajúce. Diváci sú však pri návrate to kín oveľa opatrnejší než pred pandémiou. A tak nás čaká ešte dlhá cesta k návratu k číslam z roku 2019. Potešiteľné však je, že počas prvých mesiacov roku 2023 sa napríklad Avatar: Cesta vody dostal už nad hranicu 400 tisíc divákov, Kocúr v čižmách: Posledné želanie (Puss in Boots: The Last Wish, US, 2022, r. Joel Crawford) cez 200 tisíc a slovenský film Invalid (SK/CZ, 2023, r. Jonáš Karásek) prilákal do kín už vyše 185 tisíc divákov.

 

VIDEODISTRIBÚCIA

Pandémia zasiahla v rokoch 2020 a 2021 aj oblasť výroby, distribúcie a predaja fyzických nosičov s audiovizuálnymi dielami. Postupne klesal nielen počet vydaných nosičov, ale aj ich vydavateľov. V súčasnosti má dominantné postavenie na trhu spoločnosť Magic Box Slovakia, ktorá dováža na slovenský trh tituly z produkcie štyroch z piatich amerických „majors“ (Warner, Disney, Universal, Paramount) a vydáva i svoje vlastné, najmä domáce, tituly. Podobne ako ďalší vydavatelia i Magic Box Slovakia sa v roku 2022 orientoval najmä na komerčne úspešné filmy a reedície úspešných starších a dnes už vypredaných titulov.

Podľa údajov Magic Boxu spoločnosť predala v roku 2022 v Česku a na Slovensku spolu 617 223 nosičov. Z toho 445 tisíc DVD, 146,5 tisíc blu–ray a 25,8 tisíc UHD. Hoci sa všeobecne tvrdí, že fyzické nosiče sa už nepredávajú, podľa údajov Magic Boxu predaj prvých dvoch nosičov u nich dokonca medziročne vzrástol.V roku 2022 vydal Magic Box Slovakia 133 DVD, 112 BD a 37 UHD titulov

TOP 10 najpredávanejších DVD spoločnosti Magic Box Slovakia

1. Nie je čas zomrieť (No Time to Die, US, 2020, r. Cary Joji Fukunaga) 2DVD (DVD+bonus disk)             1 913
2. Spievaj 2 (Sing 2, US, 2021, r. Garth Jennings, Christophe Lourdelet) DVD (SK) 1 725
3. Mimoni 2: Zloduch prichádza (Minions: The Rise of Gru, US, 2022, r. Kyle Balda, Brad Ableson)             1 397
4. Labková patrola vo filme (Paw Patrol: The Movie, US, 2021, r. Cal Brunker) 1 294
5. Vaiana (Moana, US, 2016, r. Ron Clements, John Musker) 1 222
6. Fantastické zvery: Tajomstvá Dumbledora (Fantastic Beasts: The Secrets of Dumbledore, US, 2022, r. David Yates)             1 210
7. Coco (Coco, US, 2017, r. Lee Unkrich, Adrian Molina) – Edícia Pixar New Line 1 181
8. Encanto: Čarovný svet (Encanto, US, 2021, r. Jared Bush, Byron Howard) 1 175
9. Veľký červený pes Clifford (Clifford the Big Red Dog, US/CA, 2021, r. Walt Becker)             1 133
10. Nezlomná (Fireheart, FR/CA, 2022, r. Theodore Ty, Laurent Zeitoun) 1 078

TOP 10 najpredávanejších blu–ray spoločnosti Magic Box Slovakia

1. Nie je čas zomrieť (No Time to Die, US, 2020, r. Cary Joji Fukunaga) 2BD (2D+bonus disk) 603
2. Duna (Dune, US, 2021, r. Denis Villeneuve) BD 444
3. Top Gun: Maverick (Top Gun: Maverick, US, 2020, r. Joseph Kosinski) BD             316
4. Duna (Dune, US, 2021, r. Denis Villeneuve) 2BD (UHD+BD) 254
5. Eternals (Eternals, US, 2021, r. Chloé Zhao) BD 253
6. Shang–Chi: Legenda o desiatich prsteňoch (Shang–Chi and the Legend of the Ten Rings, US, 2021, r. Destin Daniel Cretton) BD             239
7. Doctor Strange v mnohovesmíre šialenstva (Doctor Strange in the Multiverse of Madness, US, 2022, r. Sam Raimi) BD                         228
8. Matrix Resurrections (The Matrix Resurrections, US, 2021, r. Lana Wachowski) BD             204
9. Top Gun: Maverick (Top Gun: Maverick, US, 2020, r. Joseph Kosinski) BD (UHD)                         202
10. Fantastické zvery: Tajomstvá Dumbledora (Fantastic Beasts: The Secrets of Dumbledore, US, 2022, r. David Yates) BD (SK)                         184

TOP 10 najpredávanejších UHD spoločnosti Magic Box Slovakia

1.     Duna (Dune, US, 2021, r. Denis Villeneuve)  2BD (UHD+BD)                                   254

2.     Nie je čas zomrieť (No Time to Die, US, 2020, r. Cary Joji Fukunaga)  2BD (UHD+BD)                                                                                                                                                 164

3.     Batman (2022) 2BD (UHD+BD)                                                                               71

4.     Nie je čas zomrieť (No Time to Die, US, 2020, r. Cary Joji Fukunaga) 2BD (UHD+BD) – digibook                                                                                                                       60

5.     Matrix Resurrections (The Matrix Resurrections, US, 2021, r. Lana Wachowski) 2BD (UHD+BD)                                                                                                                     52

6. – 7.          Top Gun (Top Gun, US, 1986, r. Tony Scott)     2BD (UHD+BD) – remasterovaná verzia                                                                                                                    50

6. – 7.          Krstný otec kolekcia 1. – 3. edícia k 50. výročiu (The Godfather Trilogy 50^th Anniversary Collectors Edition, US, 1972, 1974,  1990, r. Francis Ford Coppola) 9BD (UHD+BD) digipack s premiums                                                                                                                          50

8.     Jurský svet: Nadvláda (Jurassic World: Dominion, US, 2022, r. Colin Trevorrow) 2BD (UHD+BD)                                                                                                                     41

9.     Gladiátor (Gladiator, US/GB, 2000, r. Ridley Scott) 2BD (UHD+BD)                           40

10.   Predátor (Predator, US, 1987, r. John McTiernan) 2BD (UHD+3D/2D)                        34

V roku 2022 bolo vydaných 28 DVD alebo BD so 38 slovenskými a koprodukčnými audiovizuálnymi dielami. Z toho bolo 14 DVD a BD s dlhometrážnymi filmami pre kiná (v roku 2021 bolo vydaných 41 DVD alebo BD so 68 slovenskými a koprodukčnými audiovizuálnymi dielami, z toho 25 s dlhometrážnymi filmami pre kiná).

Slovenské filmy na DVD

Aj v roku 2022 bol najväčším vydavateľom domácej tvorby na DVD a BD Slovenský filmový ústav. I keď namiesto desiatich titulov vydal len štyri. Z toho jeden na DVD a tri na BD. Jediným DVD bolo Jaroslava Havettová – Výber z tvorby. Disk obsahoval digitálne reštaurované filmy Pieseň (1969), Socha (1969), Kým sa ucho neodbije (1971), Kontakty (1980), Posledný kameň (1982), Pomóóóc! (1985), Prečo máme radi sliepky (1986) a Údel (1988).

Tri DVD so slovenskými filmami vydala spoločnosť Magic Box Slovakia. Ale voľné pokračovanie úspešného filmu Šťastný nový rok (SK, 2019, r. Jakub Kroner) s názvom Šťastný nový rok 2: Dobro došli (SK, 2021, r. Jakub Kroner) vyšlo samostatne aj ako súčasť 2DVD kolekcie s už predtým vydaným filmom. Spoločnosť vydala aj nosič s dobrodružnou detskou komédiou o túžbe, priateľstve a prekonávaní nečakaných prekážok Letní rebeli (DE/SK, 2020, r. Martina Saková).

Po jednom titule vydali K2 Studio – Horský vodca (SK, 2022, r. Pavol Barabáš) – film k stopäťdesiatemu výročiu organizovaného vodcovstva vo Vysokých Tatrách ako 35. titul z edície Grand Prix a MEDIA Film – Cesta do nemožna, režisérsky zostrih filmu Nora Držiaka z roku 2019, ktorý sa líši len vylepšenými trikmi a má nový copyright.

Mimoriadne bohatá bola opäť i produkcia DVD s pesničkami a reláciami pre deti. V roku 2022 vyšli na DVD: Smejko a Tanculienka – Šťastné a veselé (slim), Smejko a Tanculienka – Všetko najlepšie! – Naživo, Smejko a Tanculienka – Zaber a makaj!, Podhradská / Čanaky – Spievankovo 8 Angličanina 2, Podhradská / Čanaky – Spievankovo Angličanina 1 a 2 (2DVD) a Paci Pac – To najlepšie deťom (slim).

Slovenské filmy na blu–ray

V roku 2022 sa počet slovenských filmov vydaných na domácich blu–ray nosičoch zvýšil na tri nosiče. Všetky vydal Slovenský filmový ústav. Boli to: Slnko v sieti (CS, 1962, r. Štefan Uher) – film označovaný za začiatok novej vlny v kontexte slovenského a českého filmu 60. rokov minulého storočia. Na nosiči boli ako bonusy aj tri krátke a stredometrážne filmy: Poznačení tmou (CS, 1959, r. Štefan Uher), Rozhovor (CS, 1963, r. Otakar Krivánek) a Film o filme Slnko v sieti  (SK, 2022, r. Maroš Brázda); divácky i festivalovo najúspešnejší film Martina Šulíka Záhrada (SK/FR/CZ, 1995) a Dežo Hoffmann – fotograf Beatles (SK/CZ, 2022, r. Patrik Lančarič) – film o legendárnom fotografovi nielen Beatles, ale aj The Rolling Stones, Marilyn Monroe a ďalších svetoznámych kapiel a osobností, ktorý pochádzal zo Slovenska.

Blu–ray nosič so slovenským filmom Noční jazdci (CS, 1981) režiséra Martina Hollého, ktorý v roku 2021 vydal Slovenský filmový ústav (SFÚ), sa prebojoval do finále súťaže o cenu DVD Awards prestížneho festivalu klasického filmu Il Cinema Ritrovato v Bologni. Organizátori ho vybrali medzi 33 najlepších nosičov spomedzi viac ako sto prihlásených blu–ray a DVD vydaní z celého sveta so zameraním na klasickú kinematografiu.

Slovenské filmy na DVD a BD vydané v roku 2022 v zahraničí

DVD

Česká televízia vydala rozprávku Jak si nevzít princeznu (CZ/SK, 2021, r. Karel Janák) a 2DVD s 8 epizódami seriálu Ultimátum (SK/CZ, 2021, r. Michal Kollár) v pôvodnej slovenskej verzii i s českým dabingom.

Spoločnosť CinemArt vydala dlhometrážny animovaný film Myši patria do neba (Myši patří do nebe, CZ/FR/PL/SK, 2021, r. Jan Bubeníček, Denisa Grimmová).

Maďarská spoločnosť Gamma Home Entertainment vydala drámu o otcovi a dcére, ktorí sa vydali na cestu za poznaním a odpustením Iná svorka (Külön falka, HU/SK, 2021, r. Hajni Kis).

V Nemecku vydala spoločnosť Polyband/WVG 4DVD so seriálom Slovania (SK/UA, 2020 – 2021, r. Peter Bebjak, Michal Blaško, Serhii Sanin, Oleg Stahursky) ale len s nemeckým a poľským dabingom a spoločnosť PRO–FUN MEDIA DVD Šarlatán (CZ/IE/PL/SK, 2020, r. Agnieszka Holland) s drámou o výnimočnom mužovi obdarenom liečiteľskými schopnosťami odohrávajúcou sa na pozadí dobových udalostí počas niekoľkých desaťročí.

V USA vyšli v spoločnosti Film Movement Služobníci (SK/RO/CZ/IE, 2020, r. Ivan Ostrochovský) – dráma z prostredia bohosloveckej fakulty v totalitnom Československu.

Blu–ray

V renomovanom britskom vydavateľstve Second Run vyšiel na blu–ray film Drak sa vracia (CS, 1967, r. Eduard Grečner). Ako bonusy sú na nosiči Film o filme Drak sa vracia (SK, 2022, r. Maroš Brázda), videoúvody Rastislava Steranku (2022) a filmového publicistu, kritika a historika Petra Hamesa (2015). Súčasťou nosiča je aj 20–stranový booklet s esejou o filme a s rozhovorom s Eduardom Grečnerom od Jonathana Owena, britského filmového historika a kritika, orientujúceho sa na stredoeurópske kinematografie.

Slovenské filmy na VOD

Zatiaľ čo predaj fyzických nosičov (DVD, blu–ray a UHD) s audiovizuálnym obsahom na celom svete kontinuálne klesá, jeho dostupnosť v online priestore naopak kontinuálne rastie. Navyše v čase pandémie ľudia pracujúci z domu bez možnosti vychádzania mali oveľa viac času a vďaka nim si mohli sami určovať, kedy a čo chcú pozerať. Nárast sledovanosti online však nie je priamo úmerný poklesu návštevnosti kín v čase pandémie, ale je kontinuálny. Ukázalo sa, že akonáhle sa otvorili kiná bez obmedzení, tak diváci sa do nich rýchlo vrátili. I keď zatiaľ nie v takom počte ako pred rokom 2020.

Databáza LUMIERE VOD (http://lumierevod.obs.coe.int/) – ktorú od 16. apríla 2019 spustilo Európske audiovizuálne observatórium a ktorá umožňuje vyhľadávanie vo viac než 1 294 rôznych VOD katalógoch v 46 európskych krajinách s viac než 65 503 európskymi filmami a 28 290 TV sériami – uvádzala, že v roku 2022 v nich bolo dostupných 610 slovenských filmov a TV sérií v 32 krajinách u 109 poskytovateľov.

Podľa jej údajov k najväčším poskytovateľom slovenských audiovizuálnych diel patrili Apple iTunes so 130 celovečernými filmami a troma seriálmi, DAFilms so 130 celovečernými a krátkometrážnymi filmami, VOYO s 88 celovečernými filmami a ôsmimi seriálmi Netflix s 85 celovečernými filmami a dvoma animovanými seriálmi, HBO GO so 44 celovečernými filmami a dvoma seriálmi a Amazon Prime Video s 38 celovečernými filmami a jedným seriálom.

V novembri 2022 kolekciu šiestich klasických slovenských filmov zo 60. a 70. rokov minulého storočia pod názvom Zlatá éra slovenského filmu sprístupnila verejnosti prestížna francúzska streamovacia platforma LaCinetek venovaná najväčším filmom 20. storočia. Pod názvom Skryté poklady platforma ponúka aj prezentáciu filmových inštitúcií a ich zbierok. Všetkých šesť filmov bolo digitálne reštaurovaných a na platforme ich dopĺňajú lektorské videoúvody filmovej teoretičky Márie Ferenčuhovej vo francúzskom jazyku a Rastislava Steranku v anglickom jazyku.

8. marca 2022 bola v Čechách a na Slovensku spustená streamovacia platforma HBO Max pre tituly z dielne HBO, Warner Bros., DC, Cartoon Network, Max Originals a ďalších. Platforma nahradila pôvodnú aplikáciu HBO GO.

14. júna 2022 odštartovala na Slovensku ďalšia veľká streamingová služba. Disney+ patrí do portfólia spoločnosti The Walt Disney Company a po dva a pol roku prevádzky má bezmála 138 miliónov predplatiteľov po celom svete. Disney+ je poslednou službou s veľkou databázou filmov a seriálov, ktorá na Slovensku ešte oficiálne nepôsobila. Jej filmotéka obsahuje produkciu štúdií Disney, Pixar, Marvel, Lucasfilm a National Geographic a prostredníctvom pridruženej značky Star aj portfólio 20th Century Studios, FX a Searchlight Pictures.

V zlatých časoch videokaziet (1990 – 1992) bolo na Slovensku v prevádzke takmer 1 500 videopožičovní. V dnešnej ére streamovacích služieb a pirátskeho sťahovania filmov bola v prevádzke k 31. 12. 2022 už len jedna – Oscar na Šancovej ulici v Bratislave.

 

KINÁ

Vzhľadom na nepriaznivú pandemickú situáciu bola prevádzka všetkých kín na Slovensku pozastavená od 25. 11. 2021. Kiná mohli sprístupniť svoje kinosály až od 10. januára 2022 ale za prísnych epidemiologických opatrení – obmedzenie kapacity kinosál, vstup  v režime OP (očkovaní a prekonaní) a s nasadeným respirátorom počas predstavenia. Keďže toto nariadenie nebolo oznámené v dostatočnom predstihu prvé kiná začali premietať 12. januára. 13. januára otvorili viacsálové kiná siete CINEMAX a do dvoch týždňov už premietalo 34 kín, medzi nimi všetky viacsálové. Sedemnásť kín, teda polovica z otvorených, začínala filmom Klan Gucci (House of Gucci, US, 2021, r. Ridley Scott), ktorý mal premiéru presne v deň zatvorenia kín, teda 25. novembra 2021.

Tieto opatrenia boli zrušené k 21. 4. 2022 a kiná sa tak po dlhom období dostali do plnohodnotnej prevádzky bez výraznejších obmedzení. Potešiteľné je, že podľa našich informácií ani jedno kino v dôsledku pandémie neukončilo svoju prevádzku.

Kino Lumière v období pandémie iniciovalo a zrealizovalo projekt Kino doma – alternatívne filmové predstavenia v online priestore. Tie pokračovali ešte aj na začiatku roku 2022. V období 1. 1. – 28. 2. 2022 Kino doma zrealizovalo celkovo 45 predstavení, prostredníctvom stránky Kina Lumière vydalo 1 027 vstupeniek a priemerná sledovanosť dosiahla 22,82 vydaných vstupeniek na predstavenie. Najúspešnejším predstavením tohto obdobia bol film Dhaulágirí je môj Everest (SK, 2021, r. Pavol Barabáš), spojený s live diskusiou s režisérom a ďalšími hosťami.

Asociácia kultúrnych inštitúcií miest a obcí Slovenska (AKIS) vykonala v mesiacoch jún a júl 2022 anketu zameranú na správanie návštevníkov jednosálových kín v postpandemickom období, ktorej výsledky vyznievajú pre prevádzkovateľov kín optimisticky. Ankety sa zúčastnilo 1 082 respondentov z celého Slovenska. Až 88 % respondentov sa vyjadrilo, že do kina plánuje chodiť rovnako alebo dokonca častejšie ako pred pandémiou. Hlavným motívom pre častejšie návštevy by boli najmä atraktívnejšie tituly a rôzne zľavy a cenové zvýhodnenia. Až 54 % účastníkov prieskumu už v súčasnosti využíva aspoň jednu platenú streamovaciu službu, približne polovica z tohto počtu dokonca dve a viac. V kontexte uvedeného záujmu o návštevu kina to znamená, že streamovacie služby zatiaľ nemajú zásadný dopad na záujem divákov o tradičný spôsob uvádzania filmov.

V závere sa autori pýtali na budúcnosť kín. Z pohľadu ich návštevníkov, pričom tí si mohli vyberať medzi viacerými výrokmi, až 62 % opýtaných sa vyjadrilo, že kiná prežijú, pretože poskytujú väčší zážitok, ako sledovanie filmov v obývačke. Len 15 % účastníkov prieskumu je presvedčených, že streamovacie služby povedú k zániku kín a len 5 % považuje kiná za prežitok.

V roku 2022 bolo v prevádzke 158 komerčných kín (teda takých, v ktorých vyberali vstupné) s 271 plátnami (v roku 2021 to bolo 160 kín so 273 plátnami). Z toho bolo 89 jednosálových kín s 24 135 sedadlami, 23 miniplexov (kiná s 2 až 7 sálami) s 92 sálami a 13 920 sedadlami a 5 multiplexov (kiná s 8 a viac sálami) so 48 kinosálami a 7 753 sedadlami, 31 letných kín s 22 627 sedadlami, 6 alternatívnych priestorov so 7 sálami a 355 sedadlami, tri putovné kiná a jedno autokino.

V Bratislave je navyše od roku 2015 v prevádzke i kino IMAX s kapacitou 468 divákov s technológiou IMAX 3D, ktoré sa však nezapočítava do oficiálnych európskych štatistík.

Zatiaľ čo v roku 2021 boli na Slovensku otvorené dve nové viacsálové kiná, tak v roku 2022 k nim nepribudlo ani jedno.

Prevádzka jedného viacsálového kina, 4–sálového Kina Lumière v Bratislave, však po mimoriadnej udalosti, požiari s veľmi devastačnými následkami, ktorý vypukol 20. 9. 2022 v priestoroch digitalizačného pracoviska SFÚ v objekte na Špitálskej ul. č. 4 v Bratislave, kde sa nachádza aj Kino Lumière, musela byť pre náročné odstraňovanie škôd a sanáciu digitalizačného pracoviska a Kina Lumière dočasne zastavená. Predpokladá sa, že po sanácii priestorov a následnej plánovanej renovácii bude Kino Lumière otvorené v októbri 2023.

Pribudlo jedno jednosálové kino, navyše digitalizované technológiou D–cinema. Je ním Kino Lúky v Bratislave so 196 sedadlami a 6 miestami pre vozíčkárov. Bolo otvorené po desiatich rokoch nečinnosti 11. marca 2022 s podporou Audiovizuálneho fondu (AVF). Celkovo sa  v roku 2022 zvýšil počet jednosálových kín o dve. Okrem kina Lúky začali premietať a vyberať vstupné kiná Úsvit v Betliari, Napred v Drahovciach, Malá scéna v Piešťanoch, Kúpele na Sliači, Kultúrka v Stupave a Mier v Závode. V porovnaní s rokom 2021 v roku 2022 päť jednosálových kín nepremietalo alebo nevyberalo vstupné: Náhoda v Bratislave, Apollo v Rožňave, Zora v Smoleniciach, Centrál v Smrdákoch a kino v obci Zálesie.

V roku 2022 sa nepremietalo ani v alternatívnom priestore Eleuzína v Banskej Štiavnici.

Návštevníci 5 kinosál v 4 kinách si mohli vychutnať 3D zvuk Dolby Atmos – v 2 sálach CINEMAX Bratislava a po jednej v Cinema City Aupark Bratislava, CINEMAX Arena Trnava a Mlyny Cinemas Nitra. Immersive sound má i kino IMAX. Dolby Atmos je aj v kine Klap na FTF VŠMU, ktoré sa však nevyužíva na komerčné projekcie.

V roku 2022 AVF podporil 2 žiadosti na digitalizáciu technológiou D–cinema –  Artkino Metro v Trenčíne získalo 26 000 eur na obstaranie premietacej digitálnej technológie D–cinema podľa štandardov DCI na výmenu starého dosluhujúceho projektoru Kinoton DCP 30 MX II – 2K / 4K z roku 2013 a Mestské kultúrne stredisko Senec získalo 35 000  eur na re–digitalizáciu kina Mier.

K 31. decembru 2022 bolo na Slovensku v prevádzke technológiou D–cinema digitalizovaných 209 kinosál v 92 kinách a 6 letných kín (212 kinosál v 91 kinách a 6 letných kín v roku 2021). V 105 digitalizovaných kinosálach – z toho 36 v jednosálových kinách – bolo možné premietať i v 3D formáte.

28 viacsálových kín na Slovensku malo k 31. decembru 2022 digitalizovaných technológiou D–Cinema 99,29 % kinosál. Digitalizovaná nebola len 30–miestna kinosála v košickom kine Úsmev. Z 89 jednosálových kín, ktoré boli v roku 2022 v prevádzke, bolo digitalizovaných technológiou D–Cinema 71,91 %.

V rokoch 2010 – 2022 Audiovizuálny fond (AVF) finančne podporil digitalizáciu 93 kín a kinosál technológiou D–cinema celkovou sumou 2 737 090 eur.

Zatiaľ čo 15 kinosál vo viacsálových kinách bolo digitalizovaných technológiou D–cinema bez podpory AVF, zo 64 jednosálových sa to podarilo len deviatim – Bánovce nad Bebravou (TAJMS Cinema – od 1. 7. 2019 nepremieta), Bratislava (Klap – od roku 2020 nepremieta pre verejnosť), Bratislava (Kino Film Europe), Dubnica nad Váhom (Lastovička), Martin (kino Moskva), Stropkov, Stupava (Kino X – od 29.  1. 2017 nepremietalo a začalo premietať od  1. 2. 2020 pod názvom kino Kultúrka), Šamorín (Tuli Cinema) a Ružomberok (Kultúra). Rekonštrukcia amfiteátru v Košiciach bola financovaná z prostriedkov vyčlenených na projekty EHMK 2013 a DCI projektor v letnom kine v Martine financovalo mesto.

Kiná, ktoré využívajú digitálnu technológiu najdlhšie, sa už stretávajú s technickými problémami a nutnosťou redigitalizácie.

V roku 2013 AVF otvoril aj nový podprogram, v ktorom žiadatelia môžu získať dotáciu na modernizáciu kina finančne menej náročnou digitálnou technológiou E–cinema HD.

V roku 2022 nebola podaná ani jedna žiadosť na digitalizáciu kina finančne menej náročnou digitálnou technológiou E–cinema HD. Do konca roku 2022 bolo podporených 29 žiadostí – z toho jedna redigitalizácia – sumou 352 700 eur (priemer 12 162 eur na žiadosť). Kino Film Europe bolo digitalizované technológiou E–cinema bez podpory AVF a v súčasnosti už premieta technológiou D–cinema.

Keďže žiadosti väčšiny kín, ktoré mali záujem i finančné prostriedky na digitalizáciu už boli podporené, v roku 2014 pribudol do programu AVF Rozvoj audiovizuálnych technológií v Slovenskej republike podprogram 4.3 Modernizácia vybavenia digitalizovaných jednosálových kín. V roku 2022 bolo podporených 6 žiadostí – výmena sedadiel v kine Tatra Vráble, výmena úložiska GDC pre audiovizuálny obsah v multikine Golden Apple Cinema Liptovský Mikuláš, výmena sedačiek v bratislavskom Kine Lúky, modernizácia plátna a zvukového systému kina v Senci, ktoré bolo digitalizované v roku 2012, modernizácia kina v Pezinku a výmena diskovej kapacity v kine Mostár v Brezne. celkovou sumou 63 100 eur.

V rokoch 2014 – 2022 bolo podporených 63 žiadostí celkovou sumou 1 008 800 eur (priemer 16 013 eur na žiadosť). Kiná využili finančné prostriedky najmä na výmenu sedadiel, podlahy, plátna, propagáciu, marketing či rezervačný systém vstupeniek.

V podprograme 4.4 Rozvoj technológií určených na realizáciu audiovizuálnych diel v Slovenskej republike boli podporené DAFilms.sk – slovenská online platforma pre dokumentárne, hrané, animované filmy a program pre deti,  Detský portál DAFilms Junior Slovensko, Portál DAFilms.sk – Slovenské online kino a vývoj software "Vision"spoločnosťou  Filmpark production s. r. o… Celkovo bolo teda podporených 5 žiadosti celkovou sumou 84 500 eur (priemer 16 900 eur na žiadosť).

Celková podpora AVF programu 4 Rozvoj audiovizuálnych technológií v Slovenskej republike v období 2010 – 2022 bola 4 252 090 eur.

Jediným kinom, ktoré na Slovensku i v časoch digitalizácie pravidelne premieta prevažne z 35 mm kópií je kinosála K3 kina Lumière v Bratislave s 36 sedadlami. Má názov Filmotéka – Študijná sála Slovenského filmového ústavu. Jej dramaturgia sa riadi pravidlami stanovenými Medzinárodnou federáciou filmových archívov (FIAF), ktorej je Slovenský filmový ústav členom od roku 2001.

Z letných kín pravidelne premieta z 35 mm kópií amfiteáter Paľa Bielika v Banskej Bystrici, kde v roku 2016 uviedli do prevádzky i pôvodné 70 mm premietačky.

K 31. decembru 2022 bolo v prevádzke 31 letných kín (34 v roku 2021), ktoré vyberali vstupné. Okrem 6 letných kín digitalizovaných technológiou D–cinema (Banská Bystrica, Galanta, Košice, Martin, Nové Zámky, Trnava) boli digitálne projekcie ešte v ďalších 6 letných kinách. V mestách Krupina, Pezinok, Podhájska, Senec a Senica si zapožičali projektor z miestneho jednosálového kina a Trnovce ho mali zapožičaný z kina Primáš v Myjave. Takže  až 38,71 % letných kín premietalo technológiou D–Cinema.

Podiel letných kín na celkovej návštevnosti bol 2,43 % a priemerná návštevnosť na predstavenie 80,54 divákov a priemerné vstupné 3,67 eur. Najnavštevovanejším letným kinom v roku 2022 bol amfiteáter v Senci.

V roku 2022 bolo v prevádzke aj autokino Orava.

A tiež tri komerčné putovné kiná – letné kino Gamon, Putovné kino pri Autokine Orava a Túlavé kino Zálesie. Bažant kinematograf i v roku 2022 premietal zadarmo. Rovnako ako niekoľko desiatok ďalších jednosálových kín a alternatívnych priestorov.

Súčasťou siete európskych kín Europa Cinemas (2 784 kinosál v 33 krajinách) bolo na Slovensku k 31. decembru 2022 26 kín (z toho 42,3 % jednosálových) v osemnástich mestách (26 kín v osemnástich mestách v roku 2021): bratislavské kiná Artkino Za zrkadlom, Kino Film Europe, Mladosť, Nostalgia a Kino Lumière (4 sály), kiná v Košiciach (Úsmev – 2 sály), Liptovskom Mikuláši (Nicolaus), Piešťanoch (Fontána), Rimavskej Sobote (Orbis), Ružomberku (Kultúra), Seredi (Nova), Spišskej Novej Vsi (Mier), Trenčíne (Artkino Metro) a miniplexy CINEMAX v Banskej Bystrici, Dunajskej Strede, Košiciach, Martine, Nitre, Poprade, Prešove, Skalici, Trenčíne, Trnave (Aréna + MAX), v Žiline a multiplex CINEMAX v Bratislave.

Od roku 2015 je súčasťou Štruktúry podpornej činnosti nový podprogram 2.3 – podpora návštevnosti slovenských kinematografických diel v programe 2 – Distribúcia a iné uvádzanie audiovizuálnych diel na verejnosti. Podprogram má za cieľ prispieť k zvyšovaniu návštevnosti verejných predstavení slovenských kinematografických diel v kinách v SR.

V roku 2022 získalo 43 žiadateľov celkovú sumu 184 303 eur.

Inkluzívne kino nie je v posledných rokoch výnimkou ani na Slovensku. Bratislavské Kino Lumière ho do programu zaradili po prvýkrát už vo februári 2018 s dôrazom na inklúziu detských divákov s rôznymi znevýhodneniami. Prvá projekcia pravidelného cyklu Inkluzívne kino pre deti sa v ňom po dlhšej pandemickej odmlke uskutočnila v sobotu 12. februára 2022. Od januára 2022 sú v Kine Lumière v  kinosále K1 vďaka indukčnej slučke prístupnejšie a atraktívnejšie filmové predstavenia pre ľudí so sluchovým znevýhodnením. Diváci a diváčky, ktorí používajú načúvací prístroj alebo kochleárny implantát, majú výrazne zvýšenú kvalitu audiovizuálneho zážitku. Veľmi cenná je pre kino spolupráca s festivalom Jeden svet, ktorý iniciuje zmeny v slovenskej audiovízii smerom k ústretovosti voči potrebám rozmanitých znevýhodnených skupín (iniciatíva Kultúra bez bariér). Dôležité sú tiež aktivity Audiovizuálneho fondu, ktorý zverejnil v roku 2022 výzvu na podporu technologického vybavenia kín zariadením pre prehrávanie audiokomentárov, prípadne popisných titulkov pre sluchovo znevýhodnené osoby, ako aj výzvu, ktorá bude podporovať výrobu audiokomentárov audiovizuálnych diel pre slovenské kiná.

Inkluzívnemu kinu sa venuje aj kino Úsmev v Košiciach, ktoré prináša filmové vzdelávacie a kultúrne príležitosti pre širokú verejnosť a zraniteľným skupinám obyvateľstva, čím chce sprístupniť filmové umenie všetkým. Pozostáva z inkluzívnej filmovej školy pre deti a mládež z bežných a marginalizovaných komunít, otvorených filmových premietaní (ľudia s demenciou, autizmom, nepočujúci, nevidiaci) a inkluzívneho filmového festivalu.

 

FILMOVÉ KLUBY

Filmové kluby (FK) sú na Slovensku združené v Asociácii slovenských filmových klubov (ASFK), k 31. decembru 2022 pôsobilo na Slovensku celkom 50 filmových klubov s 1 525 členmi (v roku 2021 to bolo 55 filmových klubov s 3 300členmi). Väčšina filmových klubov funguje v priestoroch klasických kín. 23 z nich, teda 46 %, je v digitalizovaných kinách.

V programoch kín sa objavilo až 158 filmov z katalógu ASFK. A  zmenšil sa (na 17 titulov – v roku 2021 to bolo 70) počet titulov na online platforme VoD (Vimeo ASFK), ktorá sa počas predchádzajúcich dvoch pandemických rokov úspešne prepojila s projektom Kino doma.

V roku 2022 prišlo na predstavenia klubových filmoch vo všetkých kinách na Slovensku (nielen v FK) 45 563 divákov čo znamená medziročný vzostup 176 %. Klubové tituly sa v roku 2022 podieľali na celkovej návštevnosti v slovenských kinách 1,00 % (1,00 % v roku 2021).

Celková návštevnosť v slovenských kinách v roku 2022 bola 4 335 250 divákov.

Priemerné vstupné na predstavenie klubového filmu vo všetkých kinách bolo 2,79 eur (1,82 eur v roku 2021). Pre porovnanie priemerné vstupné na predstavenie vo všetkých kinách v roku 2022 bolo 6,46 eur.

Po dvoch rokoch sa 29. Medzinárodný filmový festival Febiofest Bratislava konečne dočkal prezenčnej formy a divákov privítal v kamenných kinách v termíne od 16. do 22. marca 2022. Súčasťou Febiofestu bol aj Industry program – Works in Progress, prezentácia nových slovenských filmových projektov. Konal sa v kinosále, ale zároveň bol predovšetkým pre zástupcov svetových festivalov a sales agentov dostupný aj formou online live streamu. Na Febiofeste neboli vyhlásení držitelia tradičných Výročných cien ASFK.

Filmový kabinet deťom (FKD), ktorý je primárne určený pre žiakov a pedagógov prvého stupňa základných škôl, pokračoval vo svojej činnosti. V školskom roku 2021/2022 prislo na FKD 1 448 žiakov.

ASFK uviedla v roku 2022 do kín 22 noviniek, z toho 2 obnovené premiéry – Amélia z Montmartru (Le fabuleux destin d'Amélie Poulain, FR/DE, 2001, r. Jean–Pierre Jeunet) a Ghost Dog: Cesta samuraja (Ghost Dog: The Way of the Samurai, US/FR/DE/JP, 1999, r. Jim Jarmusch)

A dva krátkometrážne animované filmy ako predfilmy:

Zuza v záhradách (Zuza v zahradách, CZ/SK, 2022, r. Lucie Sunková) pred filmom Kvík (Knor, NL/BE, 2022, r. Mascha Halberstad) a Milosť (SK, 2022, r. Ivana Laučíková) filmom Chiara (A Chiara, IT/FR, 2021, r. Jonas Carpignano).

Najnavštevovanejším klubovým titulom roku 2022 sa stal Trojuholník smútku (Triangle of Sadness, SE/FR/GB/DE, 2022, r. Ruben Östlund) s 9 710 divákmi.

 

DIVÁCKY NAJÚSPEŠNEJŠIE FILMY ASFK

(za obdobie 1. január 2022 – 31. december 2022)

Por.     Názov filmu                                                                                       Počet divákov

1. Trojuholník smútku (Triangle of Sadness, SE/FR/GB/DE, 2022, r. Ruben Östlund)               9 710

2. Najhorší človek na svete (Verdens verste menneske, NO, 2021, r. Joachim Trier)                     4 827

3. Kvík (Knor, NL/BE, 2022, r. Mascha Halberstad)                                                                    3 039

4. Amélia z Montmartru (Le fabuleux destin d'Amélie Poulain, FR/DE, 2001, r. Jean–Pierre Jeunet)                                                                                                                                                 2 887

5. C'mon C'mon (C'mon C'mon, US, 2021, r. Mike Mills)                                                           2 121

6. Paríž, 13. obvod (Les Olympiades, Paris 13e, FR, 2021, r. Jacques Audiard)                                1 520

7. Belle (Rjú to sobakasu no hime, JP, 2021, r. Mamoru Hosoda)                                                  1 378

8. Benedetta (Benedetta, FR/NL, 2021, r. Paul Verhoeven)                                                         1 375

9. Quo vadis, Aida? (Quo vadis, Aida?,BA/AT/RO/NL/DE/PL/FR/TR/NO, 2020, r. Jasmila Žbanić)                                                                                                                                       858

10. Osem hôr (Le otto montagne, IT/BE/FR, 2022, r. Felix van Groeningen, Charlotte Vandermeersch)                                                                                                                                     515

 

DOMÁCE FESTIVALY A PREHLIADKY

Rok 2022 bol po dvoch predchádzajúcich prvým, ktorý bol takmer bez obmedzení súvisiacich s pandémiou. Kiná museli byť zatvorené len počas prvých deviatich dní v roku. Odrazilo sa to na zvýšenom počte podujatí a ich presune z online priestoru do kín. Napriek tomu sa jeden z najväčších domácich medzinárodných filmových festivalov neuskutočnil. Dôvodom zrušenia plánovaného 29. ročníka Medzinárodného filmového festivalu Art Film Fest (www.artfilmfest.sk) bol však nedostatok finančných prostriedkov. Festival bol presunutý na rok 2023.

V dňoch 13. – 18. septembra 2022 sa v Piešťanoch konal 17. MFF Cinematik (www.cinematik.sk). Hlavnú cenu pre najlepší európsky film roka s názvom Meeting Point Europe, ktorý vyberajú filmoví kritici z krajín Európy, získal Trojuholník smútku (Triangle of Sadness, SE/FR/GB/DE, 2022) Rubena Östlunda.

Cenu Literárneho fondu Cinematik.doc za najlepšiu réžiu slovenského dokumentárneho filmu získal Martin Palúch s titulom Odpočítavanie – posledný film Ivana Palúcha (SK, 2022, r. Martin Palúch).

Cenu primátora mesta Piešťany získala Zuzana Piussi za dokumentárnu snímku Očista (SK/CZ, 2021, r. Zuzana Piussi).

Cenu divákov 17. ročníka Cinematiku získal slovenský dokumentárny film Katedrála (SK, 2022) režiséra Denisa Dobrovodu.

Cenou Rešpekt sa festival rozhodol prejaviť uznanie jednej z najvýznamnejších francúzskych režisérok súčasnosti – Lucile Hadžihalilović.

Po dvoch pandemických rokoch sa Medzinárodný filmový festival FEBIOFEST Bratislava (www.febiofest.sk) konečne vrátil do kinosál. Divákom predviedol sedem overených sekcií a jednu špeciálnu – venovanú Ukrajine. Festival prebiehal od 16. do 22. marca v Bratislave v kinách Lumière a Mladosť a výber filmov z jeho programu bolo možné vidieť aj v regiónoch. V súťažnej sekcii V strede Európy organizátori presunuli výber krátkych filmov z roku 2021 na ročník 2022, keďže z dôvodu pandemickej situácie nemali dostatočný priestor filmy odprezentovať tak, ako by si zaslúžili. Hlavnú cenu – spojenú s finančnou dotáciou 3 000 eur – získala snímka Ako zmiznúť (AT, 2020) umeleckého zoskupenia Total Refusal, ktoré tvoria autori Robin Klengel, Leonhard Müllner a Michael Stumpf. Zvláštne uznanie poroty si odniesol český film Červené topánky (Rudé boty, CZ, 2021) Anny Podskalskej.

Súčasťou festivalu boli už po siedmy raz aj Bratislava Industry Days. Cenu Cineuropa Works in Progress získal pripravovaný celovečerný film Milovník, nie bojovník režisérky Martiny Buchelovej. Best Pitch Award si odniesol projekt Pokiaľ ja žijem režiséra Romana Ďuriša.

Po online verzii v roku 2021 sa 15. Medzinárodný festival animácie Fest Anča (www.festanca.sk) v termíne od 30. júna do 3. júla uskutočnil opäť v kinosálach v Žiline.

Na festivale boli udelené ocenenia:

Najlepší krátky animovaný film: Malte Stein – Vec (Ding, DE, 2021)

Krátky animovaný film – čestné uznanie: Pablo Ballarín – Moja horiaca hruď ukrýva dosť miesta na roztavenie tvojho noža: Príbeh lásky (En mi pecho de fuego aún queda hueco para templar tu puñal, ES, 2020)

Najlepší študentský animovaný krátky film: Lola Lefevre – Mama, čo je psovi? (Maman, il a quoi le chien ?, FR, 2021)

Študentský animovaný krátky film – špeciálne uznanie: Katarzyna Miechowicz – Omrvinky života (Okruszki życia, PL, 2020)

Najlepší animovaný videoklip: Charlie Mars – Coucou Tchoutchou (FR, 2021)

Animovaný videoklip – špeciálne uznanie: Raman Djafari – Elton John, Dua Lipa: Cold Heart (PNAU Remix) (DE, 2021)

Najlepší slovenský animovaný film: Andrea Szelesová – Sestry (CZ, 2021)

Slovenský animovaný film – špeciálne uznanie: Filip Diviak – Zvuky spoza lúky (CZ, 2020)

Najlepší animovaný film pre deti: Milen Vitanov – Mishou (DE, 2020)

83–minútové pásmo ocenených filmov pod názvom Best of Fest Anča 2022 sa dostalo i do distribúcie. Rovnako ako ďalšie pásmo s názvom Kino Fest Anča: Najlepšie animované filmy pre deti 2022.

 

Ďalšie významnejšie festivaly, prehliadky a workshopy na Slovensku v chronologickom poradí:

23. september 2021 – jún 2022 – Abecedár slovenského filmu (1921 – 2021) (Bratislava, Kino Lumière) – https://www.kino–lumiere.sk/klient–863/kino–241/stranka–9072/informacia–14525

24. – 30. január – 8. prehliadka súčasného severského filmu SCANDI – (33 kín na Slovensku + virtuálna kinosála Edisonline) – www.filmeurope.sk

1. – 30. marec – Pier Paolo Pasolini 100 – (Bratislava – Kino Lumière)

1. – 31. marec – Výstava Mamma Roma (Kino Lumière foyer) + projekcie filmov Piera Paola Pasoliniho (Kino Lumière) – Accattone (1961), Mamma Roma (1962), Evanjelium podľa Matúša (Il vangelo secondo Matteo, 1964), Teoréma (Teorema, 1968) – https://iicbratislava.esteri.it/iic_bratislava/sk/gli_eventi/calendario/2022/03/mamma–roma–di–pier–paolo–pasolini.html

7. – 13. marec – 8. Týždeň francúzskeho filmu Crème de la Crème – https://cdlc.sk/

16. – 19. marec – Visegrad Film Forum (Bratislava – Kino Lumière) – www.visegradfilmforum.com

4. – 10. apríl – 8. Týždeň slovenského filmu – www.tyzdenfilmu.sk

9. apríl – TvorBA – festival neprofesionálneho umenia 2022 (Bratislava, Kino Lumière) – https://www.kino–lumiere.sk/klient–863/kino–241/stranka–8722/informacia–15514

20. apríl – pilotný ročník KulturZoom. Multižánrové kultúrne podujatie zamerané na vnímanie prejavov súčasnej ekologickej, klimatickej a spoločenskej krízy prostredníctvom kultúry a umenia (Trnava) – www.furiafilm.sk

25. – 29. apríl – Dni archívneho filmu 2022 – Storočnica (Banská Bystrica – FDU AU a FK  v Múzeu SNP) – https://www.banskabystrica.sk/podujatia/dni–archivneho–filmu–08–12–11–2021/

3. – 18. máj – 16. Minifestival európskeho filmu 7x7 (CINEMAX – Bratislava, Košice, Prešov Novum, Banská Bystrica, Nitra, Žilina, Trnava Max) – http://www.cedslovakia.eu/clanky/minifestival–europskeho–filmu–7–x–7

11. – 15. máj – 22. Medzinárodný festival horského filmu a dobrodružstva Hory a mesto (Bratislava – Kino Lumière a amfiteáter Rača) – https://horyamesto.sk/en/home–2/

3. – 4. jún – Young Film Fest – (Bratislava, Kino Lumiere) – https://youngfilmfest.cz/sk/

8. – 29. jún – Cinevitaj – prehliadka talianskej kinematografie (Kino Lumière Bratislava) – 8. 6. Rozchod v Ríme (Lasciarsi un giorno a Roma, IT, 2021, r. Edoardo Leo), 15. 6. Najlepšie roky (Gli anni più belli, IT, 2020, r. Gabriele Muccino), 22. 6. Superhrdinovia (Supereroi, IT, 2021, r. Paolo Genovese), 29. 6. Kto sa smeje naposledy… (Qui rido io, IT/ES, 2021, r. MarioMartone) – https://iicbratislava.esteri.it/iic_bratislava/sk

15. jún – 31. august – Európske filmy za euro (Slovensko – vybrané kiná – 30 filmov) – https://asfk.sk/podujatia/europske–filmy–za–euro/

16. jún – 17. MF animovaných filmov stredných škôl Animofest (Bratislava – Súkromná stredná umelecká škola animovanej tvorby) – www.uat.sk

16. jún – 7. UAT Film – Medzinárodná súťaž filmov stredných škôl (Bratislava, Súkromná stredná umelecká škola animovanej tvorby) – www.uat.sk

17. – 26. jún 7. prehliadka panoramatických filmov (Banská Bystrica – amfiteáter Paľa Bielika) – www.bbamfiteater.sk

20. – 23. jún – Jeden svet pod Palmou (Bratislava – Nová Cvernovka) – www.jedensvet.sk/jeden–svet–pod–palmou–2022

23. jún – konferencia Nové kino (Košice, kino Úsmev) – www.novekino.cz/slovensko–ceska–konference–kino–2022/

27. jún – 15. august – Ozveny Ji.hlavy v Bratislave (Bratislava – Nová Cvernovka) – https://novacvernovka.eu

1. – 3. júl – 15. Comics Salon & AnimeSHOW 22 (Bratislava – DK Ružinov) – www.animeshow.sk

1. júl – 18. september – 20. Bažant kinematograf (17 slovenských miest) – www.kinematograf.sk

14. – 17. júl – 10. Filmová noc na hrade (Veľký Šariš – hrad Šariš) – www.filmovanocnahrade.sk

21. – 24. júl – Film Square 2022 (Letný filmový happening) Trenčín / Trenčianske Teplice – 48 filmov z celého sveta / open air projekcie / hudobné vystúpenia / Artist´s Mission Award Trenčianske Teplice / workshopy filmovej tvorby / výstava fotografií – www.lampart.sk

10. – 14. august – 24. Letný filmový festival 4 živly (Banská Štiavnica) – téma: CHAOS – www.4zivly.sk

15. – 26. august – 3. Kino pod hviezdami (Bratislava – Eurovea, Košice – Hlavná ulica/Dolná brána) – www.kinopodhviezdami.sk

20. – 21. august – 19. Pezinský alternatívny filmový festival (Pezinok – amfiteáter) – http://festivalpaff.sk/

2. – 4. september – 5. festival SLovO aleBO huDbA (Banská Bystrica – Art Cafe) – https://artcafe.sk/

16. – 18. september – 30. Cineama – celoštátna postupová súťaž a prehliadka amatérskej filmovej tvorby (Bardejovské kúpele – kino Žriedlo) – https://www.nocka.sk/sutaze–a–prehliadky/cineama/

19. – 30. september – 4. ročník filmového festivalu Cinedu (Nové Mesto nad Váhom – Kino Považan) – www.cinedu.sk

26. – 30. september – 49. Ekotopfilm / Envirofilm, festival filmov o trvalo udržateľnom rozvoji (Bratislava, Banská Bystrica) – www.ekotopfilm.sk/ekotopfilm–envirofilm–2022

29. september – 2. október – 37. Medzinárodný festival potápačských filmov a fotografie (MFPF) (Vysoké Tatry) – www.mfpf.eu

3. – 8. október – 38. Medzinárodný filmový festival Agrofilm (Nitra) – www.agrofilm.sk

3. – 9. október – Bienále animácie Bratislava BAB (Bratislava – kino Mladosť, FTF VŠMU, Galéria Umelka, Manifest Bohéma; Banská Bystrica, Hlohovec, Košice, Martin, Nitra, Piešťany, Poprad, Prešov, Trnava) – http://festivalbab.sk/sk/

5. – 8. október – Medzinárodný festival krátkeho filmu Azyl shorts 2022 (Banská Bystrica – Múzeum SNP, Záhrada, Akadémia umení, Urban Spot) – https://azylshorts.sk/sk/festival–azyl–2022–sk/

6. – 12. október – 13. ročník prešovského filmového festivalu Pocity (Prešov – Kino Scala, Cinemax Novum, Hvezdáreň a planetárium Prešov, Stromoradie, Christiania) – https://pocityfilm.sk/

12. – 16. október – 30. Medzinárodný festival horských filmov Poprad (Veľká zasadačka MsÚ Poprad, Kino Tatran Poprad, Kino Mier Spišská Nová Ves, Kino Iskra Kežmarok) – www.mfhf.sk/

18. – 20. október – 16. MFF Astrofilm (Piešťany – KSC Fontána) – www.astrofilm.sk

18. – 25. október – 9. filmová prehliadka Be2Can – Prehliadka festivalového filmu z Berlína, Benátok a Cannes (31 kín v 24 mestách: Banská Štiavnica – Kino Akademik, Bardejov – Bašta Kultúrno–komunitné centrum, Betliar – Kino Úsvit, Bratislava – Artkino za Zrkadlom, Cinema City Aupark, Kino Film Europe, Kino Inak, Kino Lúky, Kino Mladosť; Dolný Kubín – Oravská knižnica, Dubnica nad Váhom – Kino Lastovička, Hlohovec – Kino Úsmev, Košice – Kasárne Kulturpark, Kino Tabačka; Kremnica – Kino Akropola, Liptovský Mikuláš – Kino Nicolaus, Martin – Kino Moskva, Námestovo – Kino Kultúra, Nitra – FK Tatra– Nitrianska synagóga, Mlyny Cinemas; Piešťany – Kino Fontána, Poprad – Kino Tatran, Prešov – Kino Pocity na Stromoradí, Prievidza – KaSS FK'93, Púchov – KC Podivný barón, Sereď – Kino Nova, Spišská Nová Ves – Kino Mier, Stupava – Kino Kultúrka, Trenčín – Artkino Metro, Trnava – Kultúrne centrum Malý Berlín, Žilina – Stanica Žilina–Záriečie) – http://www.be2can.sk//

19. – 22. október – 26. festival študentských filmov Áčko – https://festivalacko.sk/

24. – 26. október – 9. vzdelávací seminár KADU (Bratislava – FTF VŠMU) – http://kadu.sk/

26. – 30. október – Adrenalin Film Festival (Bratislava – Kino Film Europe, Hangair, wilderoben) – www.adrenalinfestival.sk/

27. – 28. október – Hudba zo slovenských filmov (Bratislava – koncertná sieň Slovenskej filharmónie) – http://www.filharmonia.sk/events/event/m3–hudba–zo–slovenskych–filmov/

27. – 30. október– 28. Medzinárodný festival lokálnych TV Zlatý žobrák (Košice – Kulturpark, Kasárne) – https://festival.sk/

3. – 17. november – 12. Festival slobody (filmová časť: Bratislava – kino Nostalgia) – www.festivalslobody.sk/

5. – 11. november – Jeden svet 2022 — 23. medzinárodný festival dokumentárnych filmov (Bratislava – FTF VŠMU, Kino Klap, A4 – priestor súčasnej kultúry, Mestské divadlo P. O. Hviezdoslava, Filozofická fakulta UK + online) – www.jedensvet.sk

8. – 11. november – 22. MFF Etnofilm Čadca – www.etnofilm.sk/

19. – 22. november – Mittel Cinema Festival – Festival talianskeho filmu (Bratislava – Kino Mladosť) – https://iicbratislava.esteri.it/iic_bratislava/sk/gli_eventi/mittelcinemafest–2022.html

23. – 29. november – 16. filmový festival inakosti (Bratislava – kino Mladosť, FTF VŠMU – Kino Klap) – www.ffi.sk

5. – 9. december – Večer európskeho filmu (75 kín v Európe, z toho 3 na Slovensku) – https://digital–strategy.ec.europa.eu/en/policies/european–cinema–night

5. 12. 19:00 Hranice lásky (r. Tomasz Winski) – (Košice –Kino Usmev)

7. 12. 18:00 Trojuholník smútku (r. Ruben Ostlund) – (Trenčín – Artkino Metro)

9. 12. 18:30 Pán Jones (r. Agnieszka Holland) – (Kino Lumière v kine Klap na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Bratislave)

9. – 10. december – Slávnosť krátkeho filmu 2022 (A4 – priestor súčasnej kultúry, Bratislava) – http://denkratkehofilmu.sk/

 9. 12. 18:00 – v krátkosti so slovenskými autorkami autormi

 9. 12. 20:00 – slávnostná premiéra slovenského filmu

10. 12. 18:00 – Girls in Film – filmy odvážnych filmárok

10. 12. 20:00| – eggtuitive dialogue – filmový dialóg s vizuálnou umelkyňou a rozprávačkou príbehov Katarínou Poliačikovou

 

OCENENIA SLOVENSKÝCH FILMOV A TVORCOV NA SLOVENSKU

V roku 2022 došlo po dvoch pandemických rokoch k postupnému uvoľňovaniu opatrení čo umožnilo návrat festivalov a prehliadok z online priestoru do kín.

12. národné filmové ceny Slnko v sieti (www.slnkovsieti.sk) boli udelené 15. apríla 2023 za filmovú tvorbu roku 2022. O prestížne ocenenie sa uchádzali filmy a ich tvorcovia v 18 kategóriách. Celkovo bolo prihlásených 24 filmov – 12 hraných,  7 dokumentárnych a 5 animovaných filmov. Prihlásených bolo tiež 5 filmov, minisérií alebo seriálov z televíznej produkcie.

Najvyšší a zároveň rekordný počet nominácií – spolu až šestnásť – mal film Piargy režiséra Iva Trajkova a producentov Silvie Panákovej a Erika Panáka. Bol nominovaný v každej kategórii, v ktorej sa o cenu mohol uchádzať. Cien však mohol získať maximálne pätnásť, keďže v kategórii ženský herecký výkon vo vedľajšej úlohe nominovali za Piargy až dve herečky – Janu Kvantikovú za postavu Johanky a Janu Oľhovú za postavu tety Ule. Deväť nominácií mala film Svetlonoc v réžii Terezy Nvotovej. V kategórii Najlepší filmový strih boli vďaka rovnosti bodov štyri nominácie a v kategórii Najlepšie kostýmy ich bolo dokonca až šesť.

Najlepším hraným filmom sa stala dráma Obeť (CZ/SK/DE, 2022, r. Michal Blaško) producentov Jakuba Viktorína a Pavly Janouškovej Kubečkovej – príbeh slobodnej matky z Ukrajiny, ktorá sa domáha spravodlivosti, no čelí diskriminácii, nacionalizmu a predsudkom. Film získal i cenu za Najlepšiu filmovú réžiu (Michal Blaško). Celkovo  najviac ocenení, jedenásť – Najlepší scenár (Jana Skořepová, Ivo Trajkov), Najlepší kameramanský výkon (Peter Bencsík), Najlepší filmový strih (Michal Reich), Najlepší filmový zvuk (Juraj Baláž, Ivo Heger), Najlepší architekt – scénograf (Tomáš Berka), Najlepšie kostýmy (Anita Hroššová), Najlepšie masky (Anita Hroššová), Najlepšie vizuálne efekty (Jaromír Pesr, Michal Plička), Najlepší ženský herecký výkon v hlavnej úlohe (Judit Bárdos), Najlepší ženský herecký výkon vo vedľajšej úlohe (Jana Kvantiková) a Najlepší mužský herecký výkon v hlavnej úlohe (Attila Mokos) – si však z ceremoniálu odniesli Piargy. Dominanciu fimu ešte umocnila neštatutárna Cena filmových divákov. Najlepším dokumentárnym filmom sa stal Dežo Hoffmann – fotograf Beatles (r. Patrik Lančarič), Najlepším animovaným filmom Tvojazem (r. Peter Budinský), cenu za Najlepšiu filmovú hudbu získali Pjoni a Rob za  film Svetlonoc, Cenu za Najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe získal Attila Mokos za stvárnenie Lučána Ármina Wámbéryho vo filme Čierne na bielom koni a cenu za Najlepší televízny film / minisériu / seriál získal Jozef Mak (r. Peter Bebjak). Slnko v sieti za výnimočný prínos audiovizuálnej kultúre si prevzali kameraman Laco Kraus a za Výnimočný prínos slovenskej audiovizuálnej kultúre in memoriam potomkovia režiséra Stanislava Párnického.

 33. výročné ceny Slovenského filmového zväzu, Únie slovenských televíznych tvorcov a Literárneho fondu SR – Igric za audiovizuálnu tvorbu roku 2021 udelené 25. 9. 2022 získali:

Igric za celoživotný prínos slovenskej kinematografii: prof. Božidara Turzonovová – za pozitívny náboj, ktorým obdarovala všetky svoje postavy, za nekonečný rad príbehov, ktoré dokázala cez seba pretaviť, akoby boli jej vlastné, za odkryté objavy, čo všetko sa ukrýva v človeku, za každé stretnutie s ňou, ktoré bolo, je a bude zážitkom.

Hraná filmová tvorba pre kiná: Peter Kerekes za réžiu filmu Cenzorka (SK/CZ/UA, 2021, r. Peter Kerekes).

Televízna dramatická tvorba: Braňo Mišík za kreatívne spracovanie celospoločenských tém a kvalitu psychologického prekreslenia postáv v televíznom seriáli Priznanie (SK, 2021).

Filmová a televízna dokumentárna tvorba: Vera Lacková za nekonfrontačné rozprávanie a hľadanie príbehu starého otca, za schopnosť z dokumentárnych podnetov, vizuálnych akcentov a hudobných plôch vytvoriť filmovú syntézu s emotívnym vyvrcholením cesty srdca vo filme Ako som sa stala partizánkou (SK/CZ, 2021, r. Vera Lacková)

Igric za animovanú tvorbu: Joanna Kožuch – za réžiu, výtvarné návrhy, animáciu a netradičné metaforické zobrazenie ekologickej katastrofy miznúceho Aralského mora, ktoré pritom vo filme Bolo raz jedno more... (Było sobie morze…, PL/SK, 2021) nestráca dokumentárnu hodnotu.

Ženský herecký výkon vo filme alebo v televíznom diele: Soňa Norisová – za schopnosť preniesť emócie na diváka a byť presvedčivá v každej polohe, ktorými si prešla postava Kristíny Važanovej v seriáli Priznanie.

Mužský herecký výkon vo filme alebo v televíznom diele: Dávid Uzsák – za charizmatické stvárnenie postavy Cyrila vo filme Kryštof (SK/CZ, 2021, r. Zdeněk Jiráský)

Tvorivé prémie získali:

Za hranú filmovú tvorbu pre kiná: Martin Kollár za kameru vo filme Cenzorka.

Za televíznu dramatickú tvorbu: Laco Janošták – za kameru v televíznom seriáli Priznanie.

Za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu: režisér Miro Remo za film Láska pod kapotou.

Za ostatnú filmovú a televíznu tvorbu: Martin Palúch – za námet, scenár a réžiu televízneho dokumentárneho film Herec Ivan Palúch

Za animovanú tvorbu: Andy Pátková – za réžiu, výtvarné návrhy a pôsobivú dynamickú animáciu filmu Zadig,

Za audiovizuálna teóriu a kritiku: Dušan Trančík za knihu Poznámky o filmovej reči.

Za ženský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele ex aequo

Zuzana Mauréry – za ľudsky presvedčivé stvárnenie cesty od nádeje k zmiereniu sa s realitou, za schopnosť pred kamerou nehrať, ale byť – vo filme Správa o záchrane mŕtveho.

Alexandra Borbély – za neopakovateľnú autenticitu, s ktorou sa odovzdala svojej postave a za schopnosť vytvoriť charakter z reakcií a konfliktov v komplikovaných životných situáciách filmu Kryštof.

Za mužský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele ex aequo

Alexander Bárta – za presvedčivé stvárnenie postavy Michala Važana v televíznom seriáli Priznanie.

Tomáš Maštalír – za emočne vyzretý a absolútne uveriteľný prejav vo filme Známi neznámi.

Cenu Jána Fajnora určenú mladým tvorcom do 35 rokov získali v kategórii hraná filmová a televízna tvorba – Zuzana Lacková za vtip, vážnosť, trocha surrealizmu, ale aj dramatickosť vo filme Dovidenia, v kategórii dokumentárna filmová a televízna tvorba režisér Peter Podolský za film Memoria a v kategórii animovaná tvorba Imrich Kútik za výtvarné návrhy, scenár a námet filmu Mathias.

Zvláštnu cenu poroty pre producenta získal prof. Patrik Pašš – za 9–dielny cyklus dokumentov Pandémia SK.

30. ceny slovenskej filmovej kritiky za audiovizuálnu tvorbu, publikačnú činnosť a filmovú distribúciu v roku 2021 boli udelené na základe hlasovania v ankete členov Klubu filmových novinárov. Cenu za slovenský celovečerný hraný, aj koprodukčný film pre kiná, ktorý mal premiéru v slovenských kinách v roku 2021, získal film Cenzorka, cenu za najlepší slovenský celovečerný dokumentárny film, ktorý mal premiéru v kinách v roku 2021 získal The Sailor (SK, 2021, r. Lucia Kašová), cenu za publikačnú filmovú činnosť a audiovizuálne aktivity získal filmový novinár a šéfredaktor mesačníku Film.sk Matúš Kvasnička, cenu za najlepší zahraničný film v slovenských kinách v roku 2021 získala Krajina Nomádov (Nomadland, r. Chloé Zhao, USA, 2020) a za jej uvedenie do kín získala cenu distribučná spoločnosť CinemArt SK.

Na 8. Týždni slovenského filmu (www.tyzdenfilmu.sk), ktorý sa uskutočnil v termíne 4. – 10. 4. 2022 v bratislavskom Kine Lumière boli udelené Cena Petra Mihálika za celoživotný prínos, resp. výnimočný počin v oblasti slovenskej filmovej vedy – filmová a literárna historička Jelena Paštéková, Cena Pavla Branka za systematickú prácu v oblasti publicistiky a popularizáciu slovenskej kinematografie a audiovízie pre autora vo veku do 35 rokov – filmový publicista a kreatívny riaditeľ distribučnej spoločnosti Film Expanded Matej Sotník a Cena Orbis Pictus pre vydavateľa (printového, digitálneho, audiovizuálneho), alebo prevádzkovateľa internetovej stránky, ktorý sa v priebehu kalendárneho roku koncepčne a kontinuálne výnimočne venoval publikovaniu reflexie filmovej (audiovizuálnej) tvorby s akcentom na vývoj, tvorbu, distribúciu a propagáciu slovenských audiovizuálnych diel – mesačník o filmovom dianí (nielen) na Slovensku Film.sk, ktorého vydavateľom je Slovenský filmový ústav. Držitelia cien boli vyhlásení na tlačovej konferencii Týždňa slovenského filmu 23. novembra 2021,  ale kvôli zatvoreniu kín si ocenenia prevzali až na 8. Týždni slovenského filmu 4. apríla 2022.

Z 30. CINEAMA – celoštátnej postupovej súťaže a prehliadky amatérskej filmovej tvorby si Hlavnú cenu odniesli animovaný film Life for School (SK, 2022) režisérky Nataši Strelovej zo ZUŠ Smižany a časozberný dokumentárny portrét šarišského umelca Edmunda Capáka s názvom Cesta (SK, 2022, r. Benjamín Schlesinger).

1. decembra boli v Novej Cvernovke v Bratislave udelené výročné ceny Asociácie slovenských filmových strihačov (ASFS) za filmy nakrútené v rokoch 2019 – 2021.

Boli odovzdané tieto ceny:

Cena za strih v televíznej audiovizuálnej tvorbe: Marek Kráľovský za strih hraného filmu Jozef Mak.

Cena za strih krátkeho filmu: Katarína Pavelková za strih animovaného filmu SH_T HAPPENS.

Cena za strih študentského filmu: Marek Bihuň za strih hraného filmu Otváram dvere a neviem, čo sa s nimi deje, pomaly vŕzgajú, oči sa dívajú.

Cena za strih dokumentárneho filmu: Michal Kondrla a Saša Slašťanová za strih dokumentárneho filmu Osamelí bežci, ideme ďalej!.

Cena za strih hraného filmu: Martin Malo a Maroš Šlapeta za strih filmu Služobníci.

Hlavná cena ASFS: strihač Marek Bihuň.

Porota sa rozhodla udeliť špeciálnu cenu kolektívu strihačov televízneho dokumentárneho cyklu IKONY: Roman Kelemen, Peter Košťál, Martin Piga, Michal Lipa, Saša Slašťanová.

ASFS udelila in memoriam cenu za celoživotné dielo strihačovi Bedřichovi Voděrkovi.

Po 31. raz bola udelená Výročná cena časopisu Pamiatky a múzeá. Tentoraz za diela prezentované, publikované, ukončené alebo realizované v kalendárnom roku 2021. Cenu v kategórii audiovízia – multimédiá získali Paula Reiselová, Dorota Vlnová, Katarína Jonisová, Matúš Ďurana, Marek Moučka, Mirka Tomaníková, Peter Kerekes, Anna Rumanová, Tereza Tokárová, Peter Kerekes, s. r. o., Slovenský filmový ústav, Rozhlas a televízia Slovenska a kolektív spolupracovníkov za cyklus dokumentárnych filmov Budujeme Slovensko II.

Počas roka 2022 bolo v oblasti audiovízie udelených slovenským tvorcom niekoľko ďalších domácich cien, z nich najvýznamnejšie získali:

Peter Badač – nominácia na Slnko v sieti v kategórii Najlepší animovaný film za film Tvojazem.

Juraj Baláž (spolu s Ivom Hegerom)  – nominácia na Slnko v sieti v kategórii Najlepší filmový zvuk za film Piargy.

Judit Bárdos – nominácia na Slnko v sieti v kategórii Najlepší ženský herecký výkon v hlavnej úlohe za stvárnenie Juliše vo filme  Piargy.

Peter Bebjak – nominácia na Slnko v sieti v kategórii Najlepšia filmová réžia za film Tieňohra.

Peter Bencsík – nominácia na Slnko v sieti v kategórii Najlepší kameramanský výkon za film Piargy.

Tomáš Berka – nominácia na Slnko v sieti v kategórii Najlepší architekt – scénograf za film Piargy.

Tomáš Berka – nominácia na Slnko v sieti v kategórii Najlepší architekt – scénograf za  film Svetlonoc.

Rebeka Bizubová – hlavná cena Zrnko soli pre najlepší krátkometrážny film za dokument Na začiatku konca – 13. Filmový festival Pocity 2022.

Michal Blaško – nominácia na Slnko v sieti v kategórii Najlepšia filmová réžia za film Obeť.

Martin Blizniak (spolu s Jurajom Steinerom) –  nominácia na Slnko v sieti v kategórii Najlepšie masky za film Kryštof.

Rastislav Boroš – nominácia na Slnko v sieti v kategórii najlepší hraný film za film Čierne na bielom koni.

Rastislav Boroš – nominácia na Slnko v sieti v kategórii Najlepší filmový scenár za film Čierne na bielom koni.

Barbora Budinská – nominácia na Slnko v sieti v kategórii Najlepší animovaný film za film Tvojazem.

Juraj Dobrakov – nominácia na Slnko v sieti v kategórii Najlepšia filmová hudba  za film Tieňohra.

Peter Dubecký – nominácia na Slnko v sieti v kategórii Najlepší dokumentárny film za film  ±90.

Erika Gadus – nominácia na Slnko v sieti v kategórii Najlepšie kostýmy za film Obeť.

Marek Geišberg – nominácia na Slnko v sieti v kategórii Najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe za stvárnenie Tomáša vo filme Svetlonoc.

Marián Geišberg – nominácia na Slnko v sieti v kategórii Najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe za stvárnenie biskupa vo filme Piargy.

Roman Genský – nominácia na Slnko v sieti v kategórii Najlepší dokumentárny film za film  ±90.

Natália Germáni  – nominácia na Slnko v sieti v kategórii Najlepší ženský herecký výkon v hlavnej úlohe za stvárnenie  Šarloty vo filme Svetlonoc.

Alexandra Grusková  – nominácia na Slnko v sieti v kategórii Najlepšie kostýmy za film Plastic Symphony.

Eva Gubčová – Čestná medaila Albína Brunovského za výrazný prínos v oblasti animovaného filmu – Bienále animácie Bratislava BAB.

Ivo Heger (spolu s Jurajom Balážom) – nominácia na Slnko v sieti v kategórii Najlepší filmový zvuk za film Piargy.

Pavel Hrdlička (spolu s Thibaultom Hagueom Bensimonom)   – nominácia na Slnko v sieti v kategórii Najlepší filmový strih za film Svetlonoc.

Anita Hroššová – nominácia na Slnko v sieti v kategórii Najlepšie kostýmy za film Piargy.

Anita Hroššová – nominácia na Slnko v sieti v kategórii Najlepšie masky za film Piargy.

Katarína Kerekesová – nominácia na Slnko v sieti v kategórii Najlepší animovaný film za film Websterovci vo filme.

Ján Koleník – víťaz v kategórii herec/herečka – Social Awards Slovakia (SOWA).

Marek Kráľovský   – nominácia na Slnko v sieti v kategórii Najlepší filmový strih za film Tieňohra.

Joanna Kozuch  – Cena Tatrabanky v kategórii Audiovizuálna tvorba, film, TV a rozhlas za réžiu filmu Bolo raz jedno more... – 27. ročník Ceny Nadácie Tatra banky za umenie 2022.

Viktor Krivosudský  (spolu s Clemensom Endreßom, Matthiasom Schwabom, Simone Weber) – nominácia na Slnko v sieti v kategórii Najlepší filmový zvuk za film Obeť.

Ivan Kršiak (spolu s Ľubomírom Viludom) – Cena Martina Slivku za najlepší individuálny výkon slovenskému tvorcovi za film Ovčiarskou cestou (SK, 2021, r. Ľubomír Viluda a Ivan Kršiak)  – 22. MFF Etnofilm Čadca.

Marek Kuboš – nominácia na Slnko v sieti v kategórii Najlepší dokumentárny film za film  ±90.

Jana Kvantiková – nominácia na Slnko v sieti v kategórii Najlepší ženský herecký výkon vo vedľajšej úlohe za stvárnenie Johanky vo filme Piargy.

Vera Lacková – Cena Tatrabanky v kategórii Audiovizuálna tvorba, film, TV a rozhlas v kategórii mladý tvorca za réžiu dokumentárneho filmu Ako som sa stala partizánkou – 27. ročník Ceny Nadácie Tatra banky za umenie 2022.

Ivana Laučíková – nominácia na Slnko v sieti v kategórii Najlepší animovaný film za film Milosť.

Boris Masník – nominácia na Slnko v sieti v kategórii Najlepšie vizuálne efekty za film Arvéd.

Jakub Medvecký – nominácia na Slnko v sieti v kategórii Najlepší filmový scenár za film Obeť.

Tibor Meliš – nominácia na Slnko v sieti v kategórii Najlepšie vizuálne efekty za film Svetlonoc.

Attila Mokos – nominácia na Slnko v sieti v kategórii Najlepší mužský herecký výkon v hlavnej úlohe za stvárnenie Jána Roháča vo filme Piargy.

Attila Mokos – nominácia na Slnko v sieti v kategórii Najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe za stvárnenie Lučána Ármina Wámbéryho vo filme Čierne na bielom koni.

Peter Neveďal – nominácia na Slnko v sieti v kategórii Najlepší dokumentárny film za film Odpočítavanie – posledný film Ivana Palúcha.

Jana Oľhová – nominácia na Slnko v sieti v kategórii Najlepší ženský herecký výkon vo vedľajšej úlohe za stvárnenie tety Ule vo filme Piargy.

Milan Ondrík – nominácia na Slnko v sieti v kategórii Najlepší mužský herecký výkon v hlavnej úlohe za stvárnenie Bandyho Koháryho vo filme Čierne na bielom koni.

Milan Ondrík – nominácia na Slnko v sieti v kategórii Najlepší mužský herecký výkon v hlavnej úlohe za stvárnenie Jana Kavku vo filme Tieňohra.

Martin Palúch – cena Zrnko soli za film Odpočítavanie – posledný film Ivana Palúcha – 13. Filmový festival Pocity 2022.

Erik Panák –  nominácia na Slnko v sieti v kategórii najlepší hraný film za film Piargy.

Silvia Panáková –  nominácia na Slnko v sieti v kategórii najlepší hraný film za film Piargy.

Judit Pecháček (Bárdos)– laureátka 26. ročníka cien Krištáľové krídlo v kategórii Divadlo a audiovizuálne umenie.

Pjoni – nominácia na Slnko v sieti v kategórii Najlepšia filmová hudba  za film Svetlonoc.

Michal Reich – nominácia na Slnko v sieti v kategórii Najlepší filmový strih za film Piargy.

Jana Skořepová (spolu s Ivom Trajkovom) – nominácia na Slnko v sieti v kategórii Najlepší filmový scenár za film Piargy.

Alena Spustová – nominácia na Slnko v sieti v kategórii Najlepší filmový strih za film Dežo Hoffmann – fotograf Beatles.

Juraj Steiner (spolu s Martinom Blizniakom) –  nominácia na Slnko v sieti v kategórii Najlepšie masky za film Kryštof.

Miriam Struhárová – nominácia na Slnko v sieti v kategórii Najlepší architekt – scénograf za  film Čierne na bielom koni.

Martin Štrba – Pribinov kríž I. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj SR, najmä v oblasti filmu – cena prezidentky Zuzany Čaputovej pri príležitosti 30. výročia vzniku Slovenskej republiky.

Katarína Štrbová Bieliková (spolu s Annou Hruškovou) – nominácia na Slnko v sieti v kategórii Najlepšie kostýmy za film Kryštof.

Ivo Trajkov – nominácia na Slnko v sieti v kategórii Najlepšia filmová réžia za film  Piargy.

Jakub Viktorín (spolu s Pavlou Janouškovou Kubečkovou) – nominácia na Slnko v sieti v kategórii najlepší hraný film za film Obeť.

Ľubomír Viluda (spolu s Ivanom Kršiakom) – Cena Martina Slivku za najlepší individuálny výkon slovenskému tvorcovi za film Ovčiarskou cestou (SK, 2021, r. Ľubomír Viluda a Ivan Kršiak) – 22. MFF Etnofilm Čadca

Vladimír Wittgruber – nominácia na Slnko v sieti v kategórii Najlepšie masky za film Svetlonoc.

Martin Žiaran – nominácia na Slnko v sieti v kategórii Najlepší kameramanský výkon za film Tieňohra.

 

OCENENIA SLOVENSKÝCH FILMOV A TVORCOV V ZAHRANIČÍ

Slovenské filmy boli v roku 2022 úspešné i na festivaloch v zahraničí. Najžiadanejším a najoceňovanejším filmom v roku 2022 bol dlhometrážny hraný filmy Obeť (CZ/SK/DE, r. Michal Blaško) a krátkometrážne animované Bolo raz jedno more... (Było sobie morze..., PL/SK, 2021, r. Joanna Kozuch), Milý tati (CZ/SK, 2021, r. Diana Cam Van Nguyen) a Zuza v záhradách (Zuza v zahradách, CZ/SK, 2022, r. Lucie Sunková).

Slovenskou národnou nomináciou na Európsku filmovú cenu bol hraný film Cenzorka (SK/CZ/UA, 2021, r. Peter Kerekes) z prostredia ženskej väznice v Odese na Ukrajine, kde sa väzenkyne starajú o svoje deti, ktoré porodili počas výkonu trestu. Do užšieho výberu hraných, dokumentárnych a animovaných filmov sa dostal krátky animovaný film Milý tati, ktorý napokon získal aj nomináciu v kategórii Európsky krátkometrážny film.

Slovenským národným kandidátom na cenu americkej Akadémie filmových umení a vied (AMPAS) v kategórii najlepší medzinárodný dlhometrážny film bola dráma Obeť (CZ/SK/DE, r. Michal Blaško). Film sa však, podobne ako český kandidát, a slovenská koprodukcia, Il Boemo (CZ/IT/SK, 2022, r. Petr Václav), nedostal do užšieho, desaťčlenného výberu filmov uchádzajúcich sa o toto ocenenie, pred rokom 2020 známe ako najlepší cudzojazyčný film.

26. januára 2022 boli vyhlásené nominácie na 47. ocenenia francúzskej Akadémie filmových umení a techník (L’Académie des Arts et Techniques du Cinéma) známe ako César. V kategórii najlepší animovaný film ju získal film Myši patria do neba (Myši patří do nebe, CZ/FR/PL/SK, r. Denisa Grimmová, Jan Bubeníček).

17. januára 2023 boli oznámené nominácie na 50. Annie Awards pre animované filmy roku 2022. V kategórii Najlepší krátkometrážny film ju získal koprodukčný projekt Milý tati.

24. februára 2023 udeľovali Césarov už po 48. raz. Tentokrát za rok 2022. V kategórii Najlepší animovaný film ho získala Moja afganská rodina (Moje slunce Mad, CZ/FR/SK, 2021, r. Michaela Pavlátová). V roku 2022 bol tento film nominovaný aj na Zlatý glóbus v kategórii Najlepší animovaný film. Bola to prvá nominácia pre Čechy alebo Slovensko od roku 2006, keď bola pridaná táto kategória.

Slovenské filmy boli v roku 2022 uvedené na 34 z 53 festivalov kategórie A (zoznam festivalov na stránke Audiovizuálneho fondu pri kredite žiadateľa o dotáciu na podporu audiovizuálneho diela):

Amsterdam (Holandsko) – 35. Medzinárodný festival dokumentárnych filmov (IDFA): Best of Fests – Fragile Memory (Krychka pamiať, UA/SK, 2022, Igor Ivanko)

Annecy (Francúzsko) – 46. Medzinárodný festival animovaného filmu: Súťaž krátkych filmov – Perspectives – Bolo raz jedno more...

Benátky (Taliansko) – 79. MFF Benátky: Horizonty – Obeť

Berlín (Nemecko) – 72. MFF Berlín: Generation Kplus – Zuza v záhradách

Cannes (Francúzsko) – 75. MFF Cannes: La Cinef – Chlieb náš každodenný (SK, 2021, r. Alica Bednáriková)

Clermont–Ferrand (Francúzsko) – 44. MF krátkych filmov: Medzinárodná súťaž – Bolo raz jedno more... – Cena študentskej poroty; LAB súťaž: Milý tati – Festivals Connexion Auvergne–Rhône–Alpes Award

Göteborg (Švédsko) – 44. FF Göteborg: Voyage – Cenzorka; Masters – Moja afganská rodina

Chicago (USA) – 39. Medzinárodný festival filmov pre deti Chicago: Súťaž dlhometrážnych animovaných filmov – Tvojazem (SK/BE/CZ, 2022, r. Peter Budinský) – 1. miesto, Websterovci vo filme (SK/CZ, 2022, r. Katarína Kerekesová) – 2. miesto

Jihlava (Česko) – 26. Medzinárodný festival dokumentárnych filmov Jihlava: Opus Bonum – Turnus (SK, 2022, r. Jaro Vojtek); Svědectví – Let domov (Good Old Czechs, CZ/SK, 2022, r. Tomáš Bojar); Česká radost – Odchádzania (SK/GB/CZ, 2022, r. Mira Erdevicki), Pongo Calling (CZ/SK/GB, 2022, r. Tomáš Kratochvíl), KaprKód (CZ/SK, 2022, r. Lucie Králová) – Najlepší český dokumentárny film 2022 – Hlavná cena, Banditi pre Baladu (Bandité pro Baladu, CZ/SK, 2022, r. Vladimír Morávek), Návštevníci (CZ/NO/SK, 2022, r. Veronika Lišková) – Najlepší český dokumentárny film 2022 – Zvláštne uznanie; Exprmntl.cz – Lesy a pobrežia pri zingste (SK/CZ, 2022, r. Peter Podolský), Kambium 1492 (SK, 2022, r. Peter Kašpar, Denis Kozerawski) – Najlepší český experimentálny dokumentárny film 2022 – Zvláštne uznanie, Asterión (CZ/SK, 2022, r. Francesco Montager); Krátka radosť – Musíme prežiť: Fukušima! (SK, 2022, r. Tomáš Krupa), Budujeme Slovensko – Legenda o bankách z Okrasy (SK, 2022, r. Mária Pinčíková; Zvláštne uvedenie – ± 90 (SK, 2022, r. Marek Kuboš), Obrazy starého sveta (CS, 1972, r. Dušan Hanák), Prišiel k nám Old Shatterhand (CS, 1966, r. Dušan Hanák) – Dušan Hanák získal Cenu za prínos svetovej kinematografii; Dokument ČT – Dežo Hoffmann – fotograf Beatles (SK/CZ, 2022, r. Patrik Lančarič), Identita ES (CZ/CA/SK, 2022, r.  Alena Činčerová), Michael Kocáb – rocker verzus politik (Michael Kocáb – rocker versus politik, CZ/SK, 2022, r. Olga Sommerová), Planéta Praha (Planeta Praha, CZ/SK, 2022, r. Jan Hošek)

Káhira (Egypt) – 44. MFF Káhira: súťažná sekcia Medzinárodný týždeň kritikov – Obeť – Zvláštne uznanie

Karlovy Vary (Česko) – 56. MFF Karlovy Vary: Hlavná súťaž – Slovo (CZ/SK/PL, 2022, r. Beata Parkanová) – Cena za réžiu (Beata Parkanová) a Cena za mužský herecký výkon (Martin Finger); Návraty k pramenům – Obrazy starého sveta; Prvé podanie – Chlieb náš každodenný

Krakow (Poľsko) – 62. Krakovský filmový festival: Medzinárodná súťaž dokumentárnych filmov – Katedrála (SK, 2022, r. Denis Dobrovoda) – Zlatý roh za réžiu najlepšieho filmu, Fragile Memory – Zvláštne uznanie, Láska pod kapotou (SK/CZ, 2021, r. Miro Remo), Rekonštrukcia okupácie (Rekonstrukce okupace, CZ/SK, 2021, r. Jan Šikl); Medzinárodná súťaž krátkometrážnych filmov – Milý tati – Strieborný drak pre režiséra najlepšieho animovaného filmu, Cena poroty pre najlepší európsky film, Zvláštne uznanie poroty FICC, Strigov (SK, 2022, r. Barbora Berezňáková); Medzinárodná súťaž Docfilmmusic – KaprKód – Złoty hejnał za réžiu najlepšieho filmu; Czech Focus – Na značky! (SK/CZ, 2021, r. Mária Pinčíková), Každá minúta života (Každá minuta života, CZ/SK, 2021, r. Erika Hníková); Kids&Youth Fest – Martin a tajomstvo lesa (Mazel a tajemství lesa, CZ/SK/DE, 2021, r. Petr Oukropec), Myši patria do neba

Lipsko (Nemecko) – 65. Medzinárodný festival dokumentárneho a animovaného filmu Dok Leipzig: 5x5 Shorts from the East – Betónová doba (SK, 2018, r. Lucia Kašová), Extrakcia (SK, 2018, r. Kateřina Hroníková), Persona Grata, (SK, 2018, r. Daniela Krajčová), Poetika Anima (SK, 2018, r. Kriss Sagan), Divoké bytosti (SK/CZ, 2019, r. Marta Prokopová, Michal Blaško), Sh_t Happens (SK/FR, 2019, r. David Štumpf, Michaela Mihályi); Panorama – Fragile Memory; Kids DOK – Zuza v záhradách; Súťaž o divácku cenu v kategórii krátkych dokumentárnych a animovaných filmov – Peniaze a šťastie (Money and Happiness (RS/SI/SK, 2022, r. Ana Nedjelković, Nikola Majdak)

Lisabon (Portugalsko) – 20. MFF DOC Lisboa: Zelené roky / Cena pre najlepší krátkometrážny film – Prázdna množina (SK, 2022, r. Barbara Vojtašáková); Zo Zeme na Mesiac – Očista (SK/CZ, 2021, r. Zuzana Piussi)

Locarno (Švajčiarsko) – 75. Filmový festival Locarno: Súťaž Cineasti del presente – Svetlonoc (SK/CZ, 2022, r. Tereza Nvotová) – Zlatý leopard v sekcii Filmári súčasnost; Locarno Kids: Screenings – Ako som sa naučila lietať (Leto kada sam naučila da letim, RS/HR/BG/SK, 2022, r. Radivoje Andrić); Semaine de la critique – Návštevníci; Pardi di domani: medzinárodná súťaž – Peniaze a šťastie; Pardi di domani: Concorso Corti d'autore – Asterión

Montreal (Kanada) – 25. Medzinárodný festival dokumentárnych filmov Montreal RIDM: Medzinárodná súťaž krátkych a stredometrážnych filmov – Strigov

Mníchov (Nemecko) – 37. MF dokumentárneho filmu DOK.fest Munich: DOK.international – KaprKód; DOK.panorama – Láska pod kapotou

Nyon (Švajčiarsko) – 53. Medzinárodný festival dokumentárnych filmov Visions du réel Nyon: Súťaž Burning Lights – KaprKód

Oberhausen (Nemecko) – 69. Medzinárodný festival krátkeho filmu Oberhausen: Súťaž filmov pre deti a mládež – Zuza v záhradách – Cena detskej poroty

Pusan (Kórejská republika) – 27. MFF Pusan: Súťaž prvých a druhých filmov mimoázijských režisérov Flash Forward – Obeť

Rotterdam (Holandsko) – 51. MFF Rotterdam: Cinema Regained – Každý týždeň sedem dní (CS, 1964, r. Eduard Grečner) – medzinárodná premiéra digitálne reštaurovanej verzie

San Sebastián (Španielsko) – 70. MFF San Sebastián: Oficiálny výber – Il Boemo

Sheffield (Spojené kráľovstvo) – 29. Doc/Fest Sheffield: Special Programmes – Ukraine. Password: Palianytsia – Fragile Memory; Rebellions – Pongo Calling

Stuttgart (Nemecko) – 29. medzinárodný festival animovaného filmu Stuttgart: AniMovie 2022 – Moja afganská rodina – Cena pre najlepší medzinárodný dlhometrážny animovaný film – Zvláštne uznanie

Tallin (Estónsko) – 22. Filmový festival Black Nights Tallinn (PÖFF): Oficiálny výber – súťaž – Plastic Symphony (SK/PL/CZ, 2022, r. Juraj Lehotský); Výber kritikov – Slúžka (SK/CZ, 2022, r. Mariana Čengel Solčanská); Súťaž debutov – Zošalieť (CZ/SK, 2022, r. Zuzana Piussi); Best of Fest – Obeť

Tel Aviv (Izrael) – 24. medzinárodný festival dokumentárneho filmu Docaviv: Medzinárodná súťaž – Fragile Memory – Čestné uznanie; Súťaž krátkometrážnych filmov – Milý tati, Strigov

Thessaloniki (Grécko) – 63. MFF Thessaloniki: Okolo polnoci – Svetlonoc, r. Tereza Nvotová; Open Horizons – Obeť

Toronto (Kanada) – 47. MFF Toronto: Súčasný svetový film – Obeť

Varšava (Poľsko) – 38. Filmový festival Varšava: Medzinárodná súťaž – Tieňohra (Stínohra, CZ/SK, 2022, r. Peter Bebjak); Súťaž Free Spirit – Čierne na bielom koni (SK, 2022, r. Rastislav Boroš); Rodinný filmový víkend – Tvojazem, Zuza v záhradách

Viedeň (Rakúsko) – 19. VIENNA SHORTS: Best of Animation Fests – Milý tati, Bolo raz jedno more...

Vroclav (Poľsko) – 22. MFF Nowe horyzonty: Medzinárodná súťaž Nové horizonty – Cenzorka; Retrospektíva: Agnieszka Holland – Cez kosti mŕtvych (Pokot, PL/DE/SE/CZ/SK, 2017, r. Agnieszka Holland, Kasia Adamik; Filmy pre deti – Myši patria do neba, Websterovci vo filme

Záhreb (Chorvátsko) – 18. Medzinárodný festival dokumentárnych filmov ZagrebDox: Medzinárodná súťaž – Cenzorka; Milý tati

Záhreb (Chorvátsko) – 50. Svetový festival animovaného filmu „Animafest“ Zagreb: Fest Anča: Slovak Female Animators – 39 týždňov, 6 dní (SK, 2017, r. Joanna Kozuch a Boris Šima), Žltá (SK, 2017, r. Ivana Šebestová), Nina (SK, 2014, r. Veronika Obertová, Michaela Čopíková), Fifi Fatale (SK, 2018, r. Mária Kralovič), Chilli (SK, 2016, r. k Martina Mikušová), Poetika Anima (SK, 2018, r. Kriss Sagan), SH_T HAPPENS (CZ/SK/FR, 2019, r. David Štumpf, Michaela Mihályi)

Zlín (Česko) – 62. medzinárodný festival filmov pre deti a mládež Zlín Film Festival: Medzinárodná súťaž celovečerných filmov pre deti – Tvojazem, Ako som sa naučila lietať; Nový český film a TV – Websterovci vo filme, Mimi & Líza: Záhrada (SK/CZ, 2022, r. Ivana Šebestová, Katarína Kerekesová), Kryštof (SK/CZ, 2021, r. Zdeněk Jiráský), Zakliata jaskyňa (SK/CZ, 2022, r. Mariana Čengel Solčanská); Svetová panoráma detského filmu – Čiapka (Kapa, SI/LU/SK/HR, 2022, r. Slobodan Maksimović); Mrakotvor a jiné animáčky – Zuza v záhradách – Zlatá črievička za najlepší animovaný film pre deti; Top Teen Ten – Smečka (CZ/SK/LV, 2020, r. Tomáš Polenský; Medzinárodná súťaž študentských filmov Zlínský pes – Samorast (O sliepkach a ľuďoch) (SK, 2021, r. Peter Hoferica), Milý tati

Na 72. MFF Berlín vybrali do Berlinale Talents – programu určeného začínajúcim tvorcom, ktorého zámerom je zviditeľnenie a interdisciplinárna výmena v oblasti filmového priemyslu – režiséra Michala Blaška.

Emerging Producers je propagačný a vzdelávací projekt Medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov Ji.hlava, ktorý združuje talentovaných európskych producentov so zameraním na dokumentárne filmy. Nadväzujúc na úspech posledných piatich ročníkov sa program od roku 2017 rozšíril o stretnutie spojené s prezentáciou producentov počas Berlinale. Slovenskou reprezentantkou programu bola v roku 2022 Silvia Panáková.

Na 26. Medzinárodnom festivale dokumentárnych filmov Jihlava bola medzi Emerging Producers slovenská producentka Silvia Panáková.

Český filmový a televízny zväz (FITES) udeľoval 21. 1. 2023 už po 36. raz audiovizuálne ceny Trilobit. Cenu Trilobit 2023 získali slovenské filmy Svetlonoc (SK/CZ, 2022, r. Tereza Nvotová) a Dežo Hoffmann – fotograf Beatles, Cenu bezmocných získal Tomáš Kratochvíl za film Pongo Calling a hlavnú cenu Trilobit Barrandien 2023 si odniesli režisér Tomáš Bojar, strihač Šimon Špidla a majster zvuku Václav Flegl za film Let domov.

4. februára 2023 boli odovzdané 13. ceny českej filmovej kritiky za rok 2022. Zo slovenských filmov získali nominácie Arvéd (CZ/SK, 2022, r. Vojtěch Mašek) a Il Boemo (4), Let domov, KaprKód a Obeť po dve, Běžná selhání a Slovo po jednej nominácii. Na Cenu innogy pre objav roku bol nominovaný Michal Blaško za réžiu filmu Obeť a seriálu Podezření. A v kategórii Mimo kino boli nominované dva seriály, na ktorých sa podieľali aj slovenskí tvorcovia – Devadesátky (Peter Bebjak, Josef Mareš) a Podezření (Michal Blaško, Štěpán Hulík). Michal Blaško získal Cenu innogy pre objav roku a ocenenie v kategórii Mimo kino.

4. marca 2023 sa po 30. raz udeľovali výročné filmové ceny Českej filmovej a televíznej akadémie (ČFTA) Český lev za rok 2022.

Slovenské koprodukčné filmy mali 48 nominácií: Arvéd – 12, Il Boemo – 11, Svetlonoc – 7, Grand Prix – 4, Obeť – 4, KaprKód – 3, Let domov – 2, Márie Terézia – piaty diel – 2, Slovo – 2 a Buko – 1 nomináciu.

Najviac ocenení (6) získal Il Boemo – najlepší celovečerný hraný film (producent Jan Macola), najlepšia réžia (Petr Václav), najlepší zvuk (Daniel Němec, Francesco Liotard), najlepšia scénografia (Irena Hradecká, Luca Servino), najlepšie kostýmy (Andrea Cavalletto) a najlepšie masky (Andrea McDonald). Troch českých levov získal Arvéd – najlepší herec v hlavnej úlohe (Michal Kern), najlepší scenár (Jan Poláček, Vojtěch Mašek) a najlepšia hudbu (Ondřej Mikula (Aid Kid), Jonatán Pjoni Pastirčák). Dve ocenenia získal seriál Podezření (CZ/FR, 2022, r. Michal Blaško) – Klára Melíšková v kategórii najlepšia herečka v hlavnej úlohe a Českého leva v kategórii najlepší televízny film alebo miniséria. Jedným z koproducentov seriálu bol aj Slovák Jakub Viktorín. Jedného Českého leva získali Martha Issová – najlepšia herečka vo vedľajšej úlohe za úlohu vo filme Alice Nellis Buko, Zuza v záhradách za najlepší krátkometrážny animovaný film. Na jeho výrobe sa ako koproducent podieľala slovenská spoločnosť Superfilm. Slovensko malo podiel aj na najlepšom televíznom seriáli Devadesátky, ktorý režíroval Peter Bebjak, za kamerou stál Martin Žiaran a hudbu skomponoval Juraj Dobrakov. Seriál získal aj neštatutárnu cenu filmových fanúšikov.

Iná svorka (Külön falka, HU/SK, 2021, r. Hajni Kis) získala Cenu za najlepší dlhometrážny hraný film, za najlepšiu réžiu hraného debutu a za najlepší scenár (Fanni Szántó, Hajni Kis) na Maďarských filmových cenách odovzdávaných na záver Festivalu maďarských filmov v Budapešti (Maďarsko).

Na 35. filmovom festivale Finále Plzeň (23. – 28. september 2022) získal Zlatý ledňáček za najlepší dokumentárny film Ako som sa stala partizánkou (SK/CZ, 2021, r. Vera Lacková). Tento film získal aj Zvláštne uznanie na 5. MFF ELBE DOCK Ústí nad Labem a Drážďany (Česko a Nemecko).

Z desiatok ocenení, ktoré získal krátky animovaný film Bolo raz jedno more... môžeme spomenúť napríklad Hlavnú cenu v medzinárodnej súťaži krátkych filmov na MF animovaných filmov Anifilm, Liberec (Česko), či Cenu za najlepší animovaný dokument z 17. Animestu (Rumunsko).

Už tradične sa darilo filmom v réžii Pavla Barabáša. Film Dhaulágirí je môj Everest (SK, 2021, r. Pavol Barabáš) získal štrnásť ocenení. Medzi nimi Cenu za najlepší horolezecký film na 16. Festivale horských filmov (Slovinsko), Cenu za najlepší dlhometrážny film na Inkafeste (Peru) či Cenu za najlepší lezecký film na ECHO Mountain Film Festival (Severné Macedónsko). A Everest – najťažšia cesta (SK, 2021, r. Pavol Barabáš) získal Uznanie poroty na 6. Verona Mountain Film Festival.

Počas rokov 2022 – 2023 bolo v zahraničí v oblasti audiovízie udelených slovenským tvorcom niekoľko cien, z nich najvýznamnejšie získali:

Peter Bebjak (spolu v hlavným producentom Michalom Reitlerom) – nominácia na Českého leva za rok 2022 v kategórii najlepší televízny seriál za Devadesátky (CZ, 2022, r. Peter Bebjak)

Peter Bebjak (a Michal Reitler) – Český lev za rok 2022 v kategórii najlepší televízny seriál za Devadesátky (CZ, 2022, r. Peter Bebjak)

Peter Bebjak ( a Josef Mareš) – nominácia v kategórii Mimo kino za seriál Devadesátky – 13.  ceny českej filmovej kritiky za rok 2022

Michal Blaško (a producenti Jakub Viktorín, Tomáš Hrubý, Pavla Janoušková Kubečková, Michal Reitler) – nominácia na Českého leva za rok 2022 v kategórii najlepší televízny film alebo miniséria za 3–dielnu minisériu Podezření (CZ/FR, 2022, r. Michal Blaško)

Michal Blaško (a Jakub Viktorín, Tomáš Hrubý, Pavla Janoušková Kubečková, Michal Reitler) – Český lev za rok 2022 v kategórii najlepší televízny film alebo miniséria za 3–dielnu minisériu Podezření (CZ/FR, 2022, r. Michal Blaško)

Michal Blaško (a Štěpán Hulík) – nominácia v kategórii Mimo kino za seriál Podezření – 13. ceny českej filmovej kritiky za rok 2022

Michal Blaško (a Štěpán Hulík) – cena v kategórii Mimo kino za seriál Podezření – 13. ceny českej filmovej kritiky za rok 2022

Michal Blaško – nominácia na Cenu innogy pre objav roku za réžiu filmu Obeť a seriálu Podezření – 13. ceny českej filmovej kritiky za rok 2022

Michal Blaško – Cena innogy pre objav roku za réžiu filmu Obeť a seriálu Podezření – 13. ceny českej filmovej kritiky za rok 2022

Nina Feriancová – nominácia na Českého leva za rok 2022 v kategórii najlepšia scénografia za film Arvéd

Natália Germani – Najlepšia herečka – Zvláštne uznanie za úlohu vo filme Svetlonoc – 55. Sitges – medzinárodný festival fantasy filmov v Katalánsku (Španielsko)

Natália Germáni – nominácia na Českého leva za rok 2022 v kategórii najlepšia herečka v hlavnej úlohe za film Svetlonoc

Dušan Hanák – cena za prínos svetovej kinematografii – 26. ročník Medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov Ji.hlava

Dušan Husár – nominácia na Českého leva za rok 2022 v kategórii najlepšia kamera za film Arvéd

Dušan Husár – nominácia na Českého leva za rok 2022 v kategórii najlepšia kamera za film BANGER.

Dušan Husár – nominácia na Cenu za vynikajúce kameramanské filmové dielo za kameru vo filme Arvéd – 28. ceny Asociácie českých kameramanov za rok 2022

Dušan Husár – nominácia na Cenu za vynikajúce kameramanské filmové dielo za kameru vo filme BANGER. (CZ, 2022, r. Adam Sedlák) – 28. ceny Asociácie českých kameramanov za rok 2022

Dušan Husár – Cena za vynikajúce kameramanské filmové dielo za kameru vo filme BANGER. (CZ, 2022, r. Adam Sedlák) – 28. ceny Asociácie českých kameramanov za rok 2022

Tomáš Juríček – nominácia na Cenu za vynikajúce kameramanské televízne dielo za piatu epizódu seriálu Mária Terézia (CZ/AK/AT/DE, 2021, r. Robert Dornhelm) – 28. ceny Asociácie českých kameramanov za rok 2022

Ján Kocman – nominácia na Českého leva za rok 2022 v kategórii najlepšie kostýmy za piatu epizódu seriálu Mária Terézia (CZ/AK/AT/DE, 2021, r. Robert Dornhelm)

Jakub Medvecký – nominácia na Českého leva za rok 2022 v kategórii najlepší scenár za film Obeť

Jakub Medvecký – nominácia v kategórii najlepší scenár za film Obeť – 13. ceny českej filmovej kritiky za rok 2022

Eva Mores – Najlepšia herečka – Zvláštne uznanie za úlohu vo filme Svetlonoc – 55. Sitges – medzinárodný festival fantasy filmov v Katalánsku (Španielsko)

Tereza Nvotová – nominácia na Českého leva za rok 2022 v kategórii najlepšia réžia za film Svetlonoc

Tereza Nvotová – Cena za najlepšiu réžiu – zvláštne uznanie a Méliès d’argent – cena za najlepší fantastický dlhometrážny film za film Svetlonoc – 55. Sitges – medzinárodný festival fantasy filmov v Katalánsku (Španielsko)

Adam Oľha (spolu s Tomášom Stanekom) – nominácia na Cenu za vynikajúcu kameru v dokumentárnom filme KaprKód – 28. ceny Asociácie českých kameramanov za rok 2022

Ivan Ostrochovský (a Kristýna Michálek Květová, Tomáš Michálek) – nominácia na Českého leva za rok 2022 v kategórii najlepší celovečerný hraný film za Arvéd

Ivan Ostrochovský (a Tomáš Michálek, Kristýna Michálek Květová) – nominácia v kategórii najlepší film za film Arvéd – 13. ceny českej filmovej kritiky za rok 2022

Ivan Ostrochovský (a Tomáš Michálek, Kristýna Michálek Květová) – Cena českej filmovej kritiky v kategórii najlepší film za film Arvéd – 13. ceny českej filmovej kritiky za rok 2022

Jonatán Pjoni Pastirčák (a Ondřej Mikula (Aid Kid)) – nominácia na Českého leva za rok 2022 v kategórii najlepšia hudba za film Arvéd

Jonatán Pjoni Pastirčák (a Ondřej Mikula (Aid Kid)) – Český lev za rok 2022 v kategórii najlepšia hudba za film Arvéd

Jonatán Pjoni Pastirčák (a Robin Coudert) – nominácia na Českého leva za rok 2022 v kategórii najlepšia hudba za film Svetlonoc

Tomáš Stanek (a Adam Oľha) – nominácia na Cenu za vynikajúcu kameru v dokumentárnom filme KaprKód – 28. ceny Asociácie českých kameramanov za rok 2022

Martin Štrba – nominácia na Cenu za vynikajúce kameramanské filmové dielo za kameru vo filme Velká premiéra (CZ, 2022, r. Miroslav Krobot) – 28. ceny Asociácie českých kameramanov za rok 2022

Jakub Viktorín (a Pavla Janoušková Kubečková) – nominácia na Českého leva za rok 2022 v kategórii najlepší celovečerný hraný film za Obeť

Jakub Viktorín (a producenti Tomáš Hrubý, Pavla Janoušková Kubečková, Michal Reitler a hlavným tvorcom Michalom Blaškom) – nominácia na Českého leva za rok 2022 v kategórii najlepší televízny film alebo miniséria za 3–dielnu minisériu Podezření (CZ/FR, 2022, r. Michal Blaško)

Jakub Viktorín (a producenti Tomáš Hrubý, Pavla Janoušková Kubečková, Michal Reitler a hlavným tvorcom Michalom Blaškom) – Český lev za rok 2022 v kategórii najlepší televízny film alebo miniséria za 3–dielnu minisériu Podezření (CZ/FR, 2022, r. Michal Blaško)

Martin Žiaran – nominácia na Cenu za vynikajúce kameramanské filmové dielo za kameru vo filme Tieňohra (Stínohra, CZ/SK, 2022, r. Peter Bebjak) – 28. ceny Asociácie českých kameramanov za rok 2022

Martin Žiaran – nominácia na Cenu za vynikajúce kameramanské televízne dielo za seriál Devadesátky

 

SLOVENSKÝ FILMOVÝ ÚSTAV

Činnosť Slovenského filmového ústavu (SFÚ, www.sfu.sk) počas prvých troch mesiacov roku 2022 ovplyvňovala ešte pandémia a s ňou súvisiace protiepidemiologické opatrenia, no najnáročnejším obdobím pre inštitúciu bola druhá polovica roka, keď v priestoroch digitalizačného pracoviska na Špitálskej ulici v objekte Kina Lumière vypukol požiar s devastačnými následkami. Napriek zložitej situácii bolo hospodárenie SFÚ vyrovnané a inštitúcia dosiahla zlepšený hospodársky výsledok.

Rozpočet SFÚ tvoria celkovo štyri základné zdroje, a to štátny príspevok, výnosy z vlastnej činnosti, príspevok Európskej únie na činnosť kancelárie Creative Europe Desk Slovensko a od roku 2012 sa SFÚ môže uchádzať aj o dotácie z Audiovizuálneho fondu (AVF).

Slovenský filmový ústav je v oblasti kinematografie jedinou štátnou inštitúciou na Slovensku, ktorá sa komplexne zaoberá filmom a kinematografiou ako takou.

SFÚ je od roku 2001 členom Medzinárodnej federácie filmových archívov (FIAF) a od roku 2006 medzinárodnej organizácie European Film Promotion.

Hlavné úlohy, činnosti a pôsobnosť SFÚ sú definované v zákone č. 40/2015 Z.z. o audiovízii a o zmene a doplnení niektorých zákonov z 3. 2. 2015, účinnom od 1. 7. 2015 (ďalej len „zákon o audiovízii“).

K základným úlohám SFÚ patrí uchovávanie, ochrana a obnova audiovizuálneho dedičstva, jeho spracovávanie a zveľaďovanie, spracovávanie a šírenie poznatkov z oblasti audiovizuálnej kultúry, osobitne kinematografie a audiovizuálneho umenia Slovenskej republiky. Základnými činnosťami sú najmä odborné uskladnenie, ošetrovanie, uchovávanie a obnova audiovizuálneho dedičstva, umožňovanie prístupu verejnosti k audiovizuálnemu dedičstvu na študijné, vzdelávacie a vedecké účely, vyhľadávanie, získavanie, sústreďovanie, katalogizácia, uchovávanie a umožňovanie prístupu k originálom alebo rozmnoženinám audiovizuálnych diel a zvukovo–obrazových záznamov, ako aj dokumentačným a informačným materiálom súvisiacim s audiovizuálnymi dielami a zvukovo–obrazovými záznamami, teoreticko–koncepčná, vedecká, výskumná, dokumentačná, koordinačná, vzdelávacia, bibliografická, rešeršná, metodicko–poradenská činnosť a edičná činnosť vrátane vydávania periodických publikácii a neperiodických publikácii a nosičov slovenských audiovizuálnych diel, vytváranie a prevádzkovanie informačného systému, prevádzkovanie Kina Lumière a predajne Klapka, organizácia kultúrnych podujatí, prehliadok a festivalov, propagácia audiovízie a kinematografie vrátane propagácie audiovizuálneho dedičstva, úloha národnej filmotéky a spolupráca s medzinárodnými organizáciami v oblasti audiovízie a kinematografie a zastupovanie Slovenskej republiky v týchto organizáciách.

SFÚ vykonáva práva autorov k audiovizuálnym dielam vyrobeným organizáciami štátu hospodáriacimi v oblasti audiovízie, ktoré vykonávali tieto práva na základe všeobecne záväzných právnych predpisov platných pred rokom 1997. K týmto dielam vykonáva práva autorov, výkonných umelcov k umeleckým výkonom v nich predvedených, je výrobcom ich zvukovoobrazového záznamu a zhodnocuje svojou činnosťou majetkové práva.

SFÚ vykonáva štátnu správu v oblasti ochrany audiovizuálneho dedičstva, metodicky usmerňuje katalogizáciu, ochranu a obnovu fondu audiovizuálneho dedičstva a posudzuje audiovizuálnu hodnotu audiovizuálnych diel, zvukovo–obrazových záznamov a zvukových záznamov podľa § 22 zákona o audiovízii.

SFÚ vedie zoznam slovenských audiovizuálnych diel podľa §3 zákona, zoznam osôb pôsobiacich v audiovízii podľa §6 zákona, zabezpečuje činnosti informačných kancelárií programov Európskej únie a Rady Európy na podporu audiovízie, ako aj vykonávanie vedeckej a výskumnej činnosti.

Orgány SFÚ sú podľa § 23 zákona o audiovízii generálny riaditeľ, rada a komisia pre audiovizuálne dedičstvo.

Základnými organizačnými jednotkami sú Národný filmový archív (NFA) a Národné kinematografické centrum (NKC).

Národný filmový archív (NFA) je v zmysle rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky špecializovaným verejným archívom a tvoria ho jedinečné filmové a s filmom súvisiace archívne fondy a zbierky.

Národné kinematografické centrum (NKC) zastrešuje Audiovizuálne informačné centrum, Oddelenie filmových podujatí, Edičné oddelenie, redakciu mesačníka Film.sk a referát informačných kancelárií programov EÚ a Rady Európy.

Poslaním NKC je propagácia a prezentácia slovenského audiovizuálneho dedičstva, ako aj aktuálnej slovenskej kinematografie na domácich a medzinárodných filmových fórach, jej priblíženie slovenskej a svetovej verejnosti. Organizuje a spoluorganizuje filmové podujatia, spolupracuje s partnerskými organizáciami, zastrešuje vydávanie všeobecných propagačných publikácií zameraných na slovenskú kinematografiu a audiovíziu, má na starosti zber a poskytovanie komplexných informácií a služieb súvisiacich so slovenskou kinematografiou, iniciuje a spoluorganizuje pracovné stretnutia profesionálov na medzinárodnej úrovni a informačno–vzdelávacie podujatie pre odborníkov z oblasti kinematografie/audiovízie na Slovensku.

Audiovizuálne informačné centrum (AIC) pôsobí ako informačné centrum o dianí v audiovízii na Slovensku a v zahraničí. AIC zhromažďuje, spracúva a zverejňuje informácie, ktoré z oblasti audiovízie prichádzajú na Ministerstvo kultúry SR alebo SFÚ a sú určené odborníkom z oblasti slovenskej kinematografie a audiovízie. Všetky aktuálne a relevantné informácie sú prístupné na internetovej stránke www.aic.sk, ktorá obsahuje i online databázu pripravovaných slovenských filmov (www.aic.sk/slovakfilms).

Osobitnou zložkou SFÚ je od 1. januára 2014 kancelária Creative Europe Desk Slovakia. Úlohou kancelárie je zabezpečovať distribúciu informácií o programe Kreatívna Európa a administratívnu podporu pre predkladateľov projektov.

Pre Slovenský filmový ústav je dôležité, aby filmy zo zbierok boli reštaurované a zdigitalizované v najvyššej možnej kvalite. Inštitúcia túto činnosť zabezpečuje na digitalizačnom pracovisku vďaka národnému projektu Digitálna audiovízia, ktorý SFÚ realizoval od roku 2011 v spolupráci s Rozhlasom a televíziou Slovenska. Od júna 2016 sa projekt dostal do obdobia udržateľnosti na päť rokov do júna 2021. Aktivity spojené s digitalizáciou audiovizuálneho dedičstva však pokračovali aj v roku 2022. Digitalizačné pracovisko, ktoré bolo vybudované v roku 2014, tvorí významný komplexný funkčný a systémový celok na realizáciu digitalizácie a digitálneho reštaurovania filmového dedičstva s priamymi väzbami na celý proces uchovávania a sprístupňovania audiovizuálneho dedičstva SR. V roku 2022 sa podarilo zdigitalizovať 54 filmových objektov (dokumentárnych, hraných a spravodajských filmov), medzi nimi sú napríklad filmy Záhrada (SK/FR/CZ, 1995) Martina Šulíka alebo Prípad pre obhajcu (CS, 1964) Martina Hollého. V septembri 2022 do fungovania digitalizačného pracoviska významne zasiahol požiar a aktuálne sa realizujú činnosti na obnovenie jeho chodu.

V roku 2022 pokračoval dlhodobý projekt Systematickej obnovy audiovizuálneho dedičstva SR. Začal sa v súčasnej podobe realizovať v roku 2006 po schválení vládou Slovenskej republiky. Cieľom projektu je systematická ochrana a postupné obnovenie fondu audiovizuálneho dedičstva primárne na filmových nosičoch pri zachovaní pôvodnej kvality, pričom je nevyhnutné dodržať všetky normy a štandardy archivačnej činnosti. Okrem iného sa zameriava na obnovu a záchranu filmových zbierok SFÚ z triacetátu a nitrocelulózy na polyester. Kompletná výroba 35 mm filmových materiálov prebiehala vo Filmových laboratóriách Zlín, a.s..

Technologicky najkomplikovanejšiu oblasť prác tvorí obnova fondu dlhometrážnych filmov, v roku 2022 bolo z tohto fondu kompletne obnovených 19 titulov. Z fondu krátkometrážnych a stredometrážnych dokumentárnych filmov bolo celkovo obnovených 95 titulov, ukončila sa aj obnova 24 titulov z tohto fondu zaradených do projektu ešte v roku 2021. Okrem vyššie uvedených filmových materiálov boli v rámci obnovy dlhometrážnych, krátkometrážnych a stredometrážnych filmov zaradené na ošetrenie aj rozmnožovacie materiály, z nich bolo v roku 2022 kompletne ošetrených a odplesnených 345 331 metrov filmových materiálov.

SFÚ v súlade s plánom úloh vyplývajúcich z uznesenia vlády č. 441/2006 vypracoval a predložil MK SR návrh aktualizácie Projektu systematickej obnovy audiovizuálneho dedičstva SR na ďalšie obdobie rokov 2022 – 2024.

Prezentáciu slovenskej kinematografie v zahraničí od roku 2009 realizuje Národné kinematografické centrum. Jej cieľom je zvýšiť rozsah a kvalitu prezentácie slovenskej kinematografie a audiovízie v zahraničí a zároveň snaha prispieť k jej väčšiemu zviditeľneniu.

Ku kľúčovým podujatiam, na ktorých sa slovenská kinematografia zúčastňuje už pravidelne, patria prestížne filmové festivaly a medzinárodné trhy v Berlíne, Cannes a v Karlových Varoch. Úspešne sa slovenský film v roku 2022 prezentoval na MFF v Rotterdame, kde sa uskutočnila medzinárodná premiéra digitálne reštaurovaného filmu Každý týždeň sedem dní (CS, 1964) Eduarda Grečnera, na festivale klasického filmu Lumière Lyon, kde bol vo svetovej premiére uvedený digitálne reštaurovaný film Prípad pre obhajcu Martina Hollého, na MF nemého filmu v Pordenone, kde mal premiéru digitálne reštaurovaný nemý film Po horách, po dolách (CS, 1929) Karla Plicku, či na významných podujatiach s krátkometrážnou produkciou – MF krátkych filmov Clermont-Ferrand alebo MF animovaných filmov Annecy. SFÚ bol aj partnerom Krakovského filmového festivalu, kde mala slovenská kinematografia početné zastúpenie.

Z domácich podujatí SFÚ organizoval napríklad bilančnú prehliadku Týždeň slovenského filmu, podujatie pre filmových profesionálov Bratislava Industry Days počas MFF Febiofest, či Dni archívneho filmu – Storočnica v Banskej Bystrici.

V roku 2022 sa SFÚ ako organizátor, spoluorganizátor či partner podieľal na 90 podujatiach v 33 krajinách sveta a na 19 domácich podujatiach. Uviedol celkovo 253 dlhometrážnych a krátkometrážnych slovenských filmov. Najviac uvádzaným filmom zo zbierok SFÚ doma a v zahraničí bola snímka Obrazy starého sveta (CS, 1972) Dušana Hanáka. Tento digitálne reštaurovaný film, ktorý patrí k najoceňovanejším slovenským dokumentárnym filmom, bol za osobnej účasti režiséra slávnostne uvedený napríklad na MFF Karlove Vary, konala sa aj jeho obnovená premiéra v Japonsku. Medzi súčasnými slovenskými filmami viedli v počte projekcií doma i v zahraničí filmy Cenzorka (2021) Petra Kerekesa, Obeť (CZ/SK/DE, 2022) Michala Blaška a Websterovci vo filme (SK/CZ, 2022) Kataríny Kerekesovej. Z krátkych filmov mala naviac uvedení snímka Milý tati (CZ/SK, 2021), ktorú nakrútila Diana Cam Van Nguyen. SFÚ spolupracoval aj s domácimi producentmi a industry platformami, zameranými na zviditeľňovanie filmových producentov a ich pripravovaných projektov, v roku 2022 sa prezentovalo 59 slovenských projektov na industry podujatiach v zahraničí a na Slovensku.

Súčasťou projektu Prezentácia slovenskej kinematografie v zahraničí je od roku 2014 aj zastupovanie SR v Kinematografickom fonde Rady Európy Eurimages.

Informačný systém SK CINEMA (projekt schválený Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky, ďalej MK SR) – ku koncu roka 2022 bol celkový počet záznamov v systéme 681 778, čo predstavuje nárast o 27 258 záznamov za rok 2022. Databázy SFÚ (Slovenská filmová databáza, Katalóg SFÚ, Heslár SFÚ) sú prístupné na internete aj širokej verejnosti prostredníctvom filmového portálu SK CINEMA na www.skcinema.sk. Ide o najdôležitejší relevantný verejne dostupný zdroj o slovenskej audiovízii.

Základnou dlhodobou úlohou SFÚ pre nasledujúce obdobie je výkon úloh zákonného depozitára audiovizuálnych diel, komplexná odborná starostlivosť o kinematografickú zložku národného kultúrneho dedičstva Slovenskej republiky a v rámci nej najmä kompletná systematická záchrana a obnova filmových zbierkových fondov vrátane ich prepisu na digitálne a magnetické nosiče, postupná digitalizácia archívnych fondov za účelom ich dlhodobého uloženia a sprístupňovania prostredníctvom nových médií, odborná katalogizácia zbierkových predmetov a fondov, ich informačno-obsahový popis a následné sprístupňovanie verejnosti.

Od septembra 2011 SFÚ prevádzkuje Kino Lumière, ktoré je členom medzinárodnej siete kín Europa Cinemas. Kino má štyri kinosály, ktoré sú digitalizované v DCI štandardoch a zároveň disponujú 35 mm premietacími strojmi – s kapacitou K1 (195 miest), K2 (79), K3 (36) a K4 (44). Kinosála K3 pod názvom Filmotéka – Študijná sála SFÚ premieta najmä archívne zahraničné a slovenské filmy a projekcie v nej sa realizujú prevažne z 35 mm kópií.

Požiar, ktorý vypukol ráno 20. septembra 2022 na digitalizačnom pracovisku SFÚ zastavil digitalizáciu a zatvoril sály Kina Lumière. V znaleckom posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru bola ako príčina požiaru stanovená technická porucha na elektrickom motore ventilátora konvektora v klimatizačnej jednotke na strope miestnosti a následne došlo k zapáleniu horľavých materiálov v okolí. Žiadne audiovizuálne dielo však nie je z dôvodu požiaru nenávratne stratené. Ku každému existuje niektorý z materiálov – rozmnožovacie materiály, duplikačné materiály, kombinovaná kópia alebo dáta v digitálnej podobe. Zadymenie a značné znečistenie priestorov celého objektu si vyžiadalo časovo náročné odstraňovanie škôd a sanáciu. Po nej začala plánovaná III. etapa renovácie. Termín obnovenia činnosti digitalizačného pracoviska i prevádzky Kina Lumière je predbežne stanovený na október 2023.

V roku 2022 začalo Kino Lumière premietať z dôvodu pandémie až v polovici januára, aj to pri obmedzenej kapacite kinosál a s povinnosťou nosenia respirátorov. Do plnohodnotnej prevádzky sa kino dostalo až v apríli, keď boli zrušené prísne epidemiologické opatrenia. Počas nepriaznivej pandemickej situácie až do konca februára kino premietalo online na vlastnej platforme Kino doma, ktorú spustilo ešte počas prvej vlny pandémie v roku 2021. Počas prvých dvoch mesiacov roka 2022 Kino doma uviedlo celkovo 45 predstavení, najúspešnejší bol film Dhaulágirí je môj Everest (SK, 2021) Pavla Barabáša, spojený s diskusiou s režisérom a ďalšími hosťami.

V nadväznosti na pandémiu a požiar Kino Lumière v roku premietalo len 249 dní z celého roka. Napriek tomu sa celková návštevnosť vyšplhala na 55 990 divákov na predstaveniach, celková návštevnosť vrátane diskusií a prednášok predstavuje 56 605 ľudí.

Medzi kľúčové podujatia roku 2022 patrili len MFF Febiofest Bratislava (16. – 22. 3. 2022) a Týždeň slovenského filmu (4. – 10. 4. 2022). Kino Lumière realizovalo tiež projekcie pod názvom Stojíme pri Ukrajine v nadväznosti na oficiálne vyhlásenie SFÚ k situácii na Ukrajine, v ktorom inštitúcia odsúdila agresívny zásah Ruskej federácie do suverenity Ukrajiny a vyjadrila solidaritu a podporu jej obyvateľom. Kino realizovalo pre ukrajinských občanov so statusom dočasného útočiska voľný vstup na pondelkové projekcie, premietalo filmy v ukrajinčine, resp. s ukrajinskými titulkami a do programu zaradilo filmy ukrajinskej produkcie.

Kino Lumière je repertoárové kino a aj v roku 2022 sa podarilo udržať pestrú dramaturgiu s dôrazom na klasickú i súčasnú slovenskú kinematografiu, súčasný európsky a svetový film, predstavenia pre deti a seniorov, realizovali sa aj inkluzívne projekcie pre deti s poruchou ADHD a projekcie pre rodičov s deťmi vo veku batoliat i pravidelné cykly Music & Film a Reštaurovaná klasika. V programe má svoje miesto aj Filmotéka, zameraná primárne na prezentáciu domáceho a európskeho audiovizuálneho dedičstva.

Súčasťou SFÚ je jediná špecializovaná filmová knižnica na Slovensku (16 423 knižných jednotiek, 2 150 scenárov a 2 518 archivovaných ročníkov periodík) a mediatéka (30 708 filmov, z toho 5 492 slovenských).

SFÚ od roku 2000 vydáva jediný mesačník o filmovom dianí na Slovensku Film.sk.

Edičné oddelenie SFÚ vydáva v spolupráci s Asociáciou slovenských filmových klubov (ASFK) filmologický časopis pre vedu o filme a pohyblivom obraze Kino-Ikon, ktorý je od roku 2014 odborným recenzovaným časopisom.

V oblasti knižnej produkcie SFÚ vydal v roku 2022 publikáciu Kinematický obrat – Film v digitálnej ére a jeho desať problémov od autorskej dvojice André Gaudreault a Phillipe Marion. Zo slovenských autorov SFÚ vydal v edícii Cinestézia knižnú podobu poznámkových lístkov zo súkromnej kartotéky nestora slovenskej filmovej kritiky Pavla Branka s názvom Poznámky. Inštitúcia participovala s FTF VŠU na vydaní knihy Rozhovory o filme zostavovateľov Martina Šulíka a Mareka Leščáka a vyšli tiež zborníky Slovenský film v roku 2020, pozostávajúci z príspevkov panelových diskusií podujatia Týždeň slovenského filmu, a Stopy začiatkov s textami z rovnomennej filmologickej konferencie. V oblasti knižnej produkcie ústav zavŕšil rok pozoruhodnou publikáciou Abecedár slovenského filmu 1921 – 2021, ktorá vyšla v slovenskom aj anglickom jazyku a uzavrela rovnomenný filmový projekt k oslavám 100. výročia vzniku slovenskej kinematografie.

SFÚ i v roku 2022 pokračoval v sprístupňovaní domácej tvorby. Vydal 1 DVD a 3 BD. A v prestížnom britskom vydavateľstve Second Run vyšiel blu-ray s reštaurovaným dlhometrážnym filmom Eduarda Grečnera Drak sa vracia (CS, 1967).

Od roku 2017 má SFÚ osvedčenie o spôsobilosti vykonávať výskum a vývoj. Vedecko-výskumnú činnosť SFÚ garantuje a usmerňuje Vedecká a edičná rada SFÚ.

Predajňa SFÚ Klapka.sk ponúka široký sortiment filmologickej literatúry, CD a DVD nosičov a ďalších filmových materiálov. Najpredávanejšími titulmi z produkcie SFÚ boli DVD s filmom Tisícročná včela (1983) Juraja Jakubiska, blu-ray s filmom Perinbaba (CS/DE/IT/AT, 1985) Juraja Jakubiska a z publikácií bol najväčší záujem o Rozhovory o filme, Naše filmové storočie a Martin Slivka – muž, ktorý sadil stromy.

Úspechom pre edičné aktivity SFÚ je množstvo pozitívnych recenzií a ohlasov, medzi nimi vroku 2022 vynikol blu-ray nosič s filmom Noční jazdci (CS, 1981), ktorý bol zaradený do finálneho výberu Il Cinema ritrovato DVD Awards 2022 – medzinárodnej súťaže o najlepšie blu-ray/DVD roka, ktorú organizuje rovnomenný prestížny festival klasického filmu v Bologni.

Jednou zo základných činností SFÚ z hľadiska príjmov je licencovanie slovenských filmov zo zbierok SFÚ. To sa od roku 2017 realizuje formou obchodnej verejnej súťaže.

V roku 2022 sa uskutočnili dve výzvy s licenčným konaním spolu na 25 filmov a na bonus Viktor Kubal – nedožitých 100 rokov. Spolu boli formou verejnej obchodnej súťaže poskytnuté licencie na 19 filmov, z nich 15 získala RTVS, 1 TV Markíza a 3 TV JOJ. Boli uzatvorené zmluvy na vysielanie celovečerných hraných filmov s RTVS, TV JOJ, TV Markíza, tiež s Českou televíziou, Československou filmovou spoločnosťou (CS FILM) a pokračovalo aj vysielanie týždenníkov Týždeň vo filme v televízii TA3. Celkovo sa zrealizovalo obchodné zhodnotenie práv do televízneho vysielania k 73 slovenským filmom a 208 týždenníkom Týždeň vo filme. SFÚ tiež poskytuje ukážky zo slovenských filmov do novovznikajúcich diel a televíznych programov, takto pokračovala napríklad úspešná spolupráca s TV Markíza pri používaní ukážok do spravodajských a publicistických relácií.

V posledných rokoch významne narastá záujem o uvedenie filmov zo zbierok SFÚ na VoD a streamovacích platformách, v roku 2022 boli poskytnuté licencie celkovo k 108 kinematografickým dielam. Pokračovala predovšetkým spolupráca s platformou DAFilms, ktorá sprístupnila ďalších 49 slovenských klasických filmov a s platformou VOYO, s ktorou sa uzavreli zmluvy na 36 filmov. Dlhometrážne i krátkometrážne filmy zo SFÚ sú okrem DAFilms a Voyo dostupné aj na JOJ play, KVIFF.TV, RiK Plus, APPLE TV+, STARMAX, Lepší.TV, Google Play, Netflix a ďalších platformách. Významnou udalosťou z minulého roka je uvedenie šiestich klasických slovenských filmov zo 60. a 70. rokov minulého storočia pod názvom Zlatá éra slovenskej kinematografie vo výberovej sekcii Skryté poklady na prestížnej streamovacej platforme LaCinetek, ktorá je venovaná najväčším filmom 20. storočia. SFÚ je prvým národným filmovým archívom, ktorý nie je zakladajúcim členom platformy a dostal možnosť uviesť vlastný výber.

Najsledovanejšími filmami z ponuky SFÚ na televíznych obrazovkách na Slovensku sa v minulom roku stali snímky Perinbaba, Popolvár, najväčší na svete (CS/DE, 1982) Martina Ťapáka, Soľ nad zlato (CS/DE, 1982) Martina Hollého, Pacho, hybský zbojník (CS, 1975) Martina Ťapáka a Nebojsa (CS, 1988) Juliusa Matulu. V rebríčku 35 najsledovanejších slovenských filmov vo všetkých slovenských televíziách sa podľa agentúry PMT v roku 2022 umiestnilo osemnásť filmov zo zbierok SFÚ.

Ako koprodukčný partner vstúpil SFÚ v roku 2022 do projektov Herečky – Marína Kráľovičová, Dežo Hoffmann – fotograf Beatles (SK/CZ, 2022, r. Patrik Lančarič), Emília Vášáryová (r. Martin Šulík) a Pravda je to najdôležitejšie (SK, 2023, r. maroš Brázda) o Eduardovi Grečnerovi.

Základné slovenské filmy archivované v SFÚ predstavujú k 31. 12. 2022 spolu celkovú metráž 4 177 792 metrov (dĺžka jednotlivých diel a fragmentov vyjadrená v metroch filmového materiálu). Celková metráž všetkých druhov filmových materiálov k slovenským dielam, archivovaných v zbierkach a fondoch SFÚ, predstavuje spolu 26 365 318 metrov filmového materiálu na 77 305 filmových kotúčoch.

Podrobnejšie informácie o SFÚ nájdete v Správe o činnosti a hospodárení v roku 2022 (http://www.sfu.sk/uploads/ckeditor/attachments/3189/VS_SFU2022_fin3.pdf)

 

TELEVÍZIA

Podiel sledovanosti slovenských vysielateľov opäť medziročne mierne klesol. V roku 2022 mali Rozhlas a televízia Slovenska (RTVS) so svojimi kanálmi (Jednotka, Dvojka, Trojka, Šport a :24) a súkromné televízie TV Markíza, DOMA, DAJTO, Markíza Krimi, TV JOJ, Plus, WAU, JOJko, JOJ 24 a TA3 58,5 % podiel počas celého dňa (59,8 % v roku 2021) a 66,5 % v prime time (68,1 % v roku 2021).

Všetky výsledky v tejto kapitole sa týkajú cieľovej skupiny Ind 12+ hostia a ide o Live + TS0-3 vysielanie, čiže je započítaná aj 3-dňová odložená sledovanosť (time-shift).

V auguste 2022 došlo v dôsledku zmeny zákona k transformácii Rady pre vysielanie a retaransmisiu na Radu pre mediálne služby. Webová stránka rvr.sk už slúži len ako archív; nové informácie sú zverejňované na rpms.sk. Podľa nich bolo na Slovensku v platnosti 218 licencií na televízne vysielanie (223 v roku 2021). Z nich bola 1 na multiregionálne vysielanie (ktoré môže prijímať viac ako 30 % a menej ako 80 % obyvateľov), 2 licencie na regionálne vysielanie (ktoré pokrýva územie väčšie, ako je katastrálne územie obce, a ktoré môže prijímať menej ako 30 % obyvateľov), 8 licencií na lokálne vysielanie, ktorého príjem sa zvyčajne geograficky obmedzuje na obec a oblasť príjmu nepresahuje viac ako 100 000 obyvateľov, a ak ide o mesto, viac ako 200 000 obyvateľov a 207 licencií na digitálne televízne vysielanie.

Zoznam audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie spadajúcich pod rozsah regulácie podľa zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii – k 31. 12. 2022 bolo evidovaných 114 spoločností (niektoré viacnásobne).

V roku 2022 bolo na Slovensku aj jedenásť vysielateľov prostredníctvom internetu spadajúcich pod rozsah regulácie podľa zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii.

Registrovaných bolo aj 163 držiteľov registrácie retransmisie (161 v roku 2021), z toho 116 na prevádzkovanie retransmisie v káblových distribučných sieťach (KDS, IPTV), 6 systémom MMDS, 2 systémom MVDS, 3 prostredníctvom GSM a UMTS a 9 prostredníctvom vysielačov DVB-T a DVB-S/DTH (satelit).

V roku 2022 bola lídrom na trhu počas celého dňa Markíza s podielom 14,6 % (16,0 % v roku 2021). V prime time (19.00 – 22.00) bola lídrom na trhu TV JOJ s podielom 17,9 % (v roku 2021 Markíza s 18,7 %).

Rozhlas a televízia Slovenska (ďalej tiež RTVS), zriadená od 1. 1. 2011 zákonom (zákon č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov), je verejnoprávna, národná, nezávislá, informačná, kultúrna a vzdelávacia inštitúcia, ktorá poskytuje službu verejnosti v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania a túto svoju činnosť vykonáva najmä prostredníctvom organizačných zložiek, ktorými sú Slovenský rozhlas a Slovenská televízia. Slovenská televízia v roku 2022 vysielala na kanáloch Jednotka, Dvojka, Trojka a Šport.

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky zvolili za nového generálneho riaditeľa RTVS Ľuboša Machaja. Funkčné obdobie mu začalo plynúť 2. augusta 2022 a telerozhlas bude viesť najbližších päť rokov.

Jednotka – základom jej programovej služby boli v roku 2022 kinematografické diela, seriálová tvorba zahraničnej a domácej proveniencie, zábava, ale i šport.

Podiel Jednotky na trhu bol počas celého dňa 10,0 % a v prime time 12,3 %. Najvyššiu sledovanosť na Jednotke mali Tri oriešky pre Popolušku (CS/DE, 1973, r. Václav Vorlíček) vysielané 24. 12. 2022 (rating 19,7 %).

Dvojka – jej vysielanie bolo zamerané na menšinového náročného diváka a špecifické cieľové skupiny, na regióny Slovenska a na národnostné menšiny.

Podiel Dvojky na trhu klesol medziročne o polovicu. Bol počas celého dňa 1,7 % a v prime time 1,4 %. Najvyššiu sledovanosť na Dvojke mala Rysavá jalovica (CS, 1970, r. Martin Ťapák) vysielaná 24. 12. 2022 (rating 4,0 %).

 Trojka – vysielala ako monotematický športový kanál od 8. 8. 2008 do 30. 6. 2011 a bola obnovená 22. 12. 2019 so zameraním na archívne programy z viac ako 60-ročného televízneho archívu hlavne pre divákov nad 60 rokov.

24. februára 2022 Rusko napadlo Ukrajinu a manažment RTVS sa rozhodol pozastaviť vysielanie Trojky a na jej frekvenciách spustiť spravodajskú :24. Pôvodne to bolo na 2 – 3 týždne, no nakoniec to boli tri mesiace a desať dní. Vysielanie štandardnej Trojky bolo obnovené od 10. 6. 2022. Trojka sa vrátila, ale na nové frekvencie a divák sa prestal orientovať. A tak aj snaha zostavovateľov a vyberanie najkvalitnejších titulov sa na diváckej sledovanosti neodrazili. Vysielanie programovej služby Trojka ukončené 30. 11. 2022.

Podiel Trojky na trhu bol 0,6 % počas celého dňa a 0,7 % v prime time.

Najvyššiu sledovanosť na Trojke mali Četnícke humoresky II (CZ, 2003, r. Antonín Moskalyk) vysielané 30. 1. 2022 (rating 1,6 %).

Podiel :24 na trhu bol 0,6 % počas celého dňa a 0,5 % v prime time.

Najvyššiu sledovanosť na :24 mali Mimoriadne správy (SK, 2022) vysielané 15. 12. 2022 o 16.52 (rating 3,0 %).

Šport – športová televízia vysielajúca 24 hodín denne, programy ako priame prenosy, športové spravodajstvo, magazíny o zdravom životnom štýle aj archívne materiály. Príchodom štvrtého vysielacieho okruhu dostal väčší priestor regionálny šport, pričom jednou z priorít nového kanála je aj podpora vzdelávania a motivácie všetkých vekových kategórií k zdravému životnému štýlu. Samotné vysielanie sa spustilo 20. decembra 2021.

Podiel Športu na trhu bol 2,4 % počas celého dňa a 2,5 % v prime time.

Najvyššiu sledovanosť na Športe mal prenos zo ZOH 2022 Peking vysielaný 19. 2. 2022 o 15.48 (rating 23,8 %).

RTVS bola koproducentom 25 celovečerných filmov pre kiná, teda presnej polovice produkcie v roku 2022.  Z toho 10 hraných (4 v roku 2021) – Buko (CZ/SK, 2022, r. Alice Nellis), Čiapka (Kapa, SI/LU/SK/HR, 2022, r. Slobodan Maksimović), Čierne na bielom koni (SK, 2022, r. Rastislav Boroš), Indián (SK/CZ, 2022, r. Tomáš Svoboda), Kôň (SK/CZ, 2022, r. Martin Šulík), Piargy (SK/CZ/MK, 2022, r. Ivo Trajkov), Plastic Symphony (SK/PL/CZ, 2022, r. Juraj Lehotský), Svetlonoc (SK/CZ, 2022, r. Tereza Nvotová), Tieňohra (Stínohra, CZ/SK, 2022, r. Peter Bebjak), Zakliata jaskyňa (SK/CZ, 2022, r. Mariana Čengel Solčanská), 13 dokumentárnych (4 v roku 2021) – ± 90 (SK, 2022, r. Marek Kuboš), Dežo Hoffmann – fotograf Beatles (SK/CZ, 2022, r. Patrik Lančarič), Horský vodca (SK, 2022, r. Pavol Barabáš), Let domov (Good Old Czechs, CZ/SK, 2022, r. Tomáš Bojar), Michael Kocáb – rocker verzus politik (Michael Kocáb – rocker versus politik, CZ/SK, 2022, r. Olga Sommerová), Odchádzania, Odpočítavanie – posledný film Ivana Palúcha (SK, 2022, r. Martin Palúch), Peter Dvorský (SK, 2022, r. Iveta Malachovská), Pongo Calling (CZ/SK/GB, 2022, r. Tomáš Kratochvíl), Slobodní (SK, 2022, r. Slavomír Zrebný), Turnaj snov (Vulturii din Taga, RO/SK, 2022, r. Adina Popescu, Iulian Manuel Ghervas), Turnus (SK, 2022, r. Jaro Vojtek), Zavýjať po svojom (Magunk módjára üvölten, SK/HU, 2022, r. Asia Dér) a 2 animovaných – Tvojazem (SK/BE/CZ, 2022, r. Peter Budinský) a Websterovci vo filme (SK/CZ, 2022, r. Katarína Kerekesová).

V rámci vlastnej dramatickej tvorby v roku 2022 RTVS nevyrobila v koprodukcii s Českou televíziou vianočnú rozprávku. Tú tentoraz koprodukovala TV JOJ. Romantická komédia Kôň autorského tandemu Martin Šulík a Marek Leščák, o láske, priateľstve a hodnotách je spomínaná medzi filmami pre kiná, hoci na Slovensku bola uvedená len v televízii. V Česku ju však spoločnosť Bioscop uviedla 15. 12. 2022 i do distribúcie.

V roku 2022 vyrobila RTVS 10-dielny seriál Priznanie (SK, 2022, r. Braňo Mišík), voľné pokračovanie predchádzajúceho, divácky mimoriadne úspešného seriálu Hniezdo (SK, 2020, r. Braňo Mišík).

V oblasti animovanej tvorby v roku 2022 vznikli: 16. a 17. diel zo seriálu Drobci (SK, 2016 – 2022) – Zmrzlina (SK, 2022, r. Vanda Raýmanová, Michal Struss) a Piknik (SK, 2022, r. Vanda Raýmanová, Michal Struss). A tiež 20. diel seriálu Websterovci (SK/CZ, 2017 – 2022, r. Katarína Kerekesová) s názvom Bábätko (SK, 2022, r. Katarína Kerekesová), dva diely seriálu Jakub a Flip (SK, 2022, r. Manuel Campagnoli) s názvami Móda a Energožrúti, 13 dielov animovaného vzdelávacieho seriálu Slovenčina na slovíčko (SK, 2022, r. Marián Vredík) a 7 dielov relácie HiSTORY (SK, 2015 – 2022) s podtitulom Nečakané súvislosti dejín – animovaného historického kalendára.

A v koprodukcii s RTVS vznikli v roku 2022 aj vyššie spomínané dva celovečerné animované filmy.

V oblasti dokumentárnej tvorby v roku 2022 RTVS vyrobila alebo koprodukovala niekoľko dlhometrážnych a stredometrážnych titulov: Alexander Dubček – Anatómia skoku do prázdna (SK/CZ, 2022. r. Robert Kirchhoff), Prípad Slovenská republika (SK, 2022, r. Filip Fabián) – dokumentárny film k výročiu vzniku Slovenskej republiky, Vlci z Poľany – tretia časť trojdielnej dokumentárnej série o divokej prírode Chránenej krajinnej oblasti Poľana, Žijeme divadlom (SK, 2022, r. Barbara  Vojtašáková) dokument o 60-ročnej činnosti Divadelného ústavu v Bratislave, portrét herečky Božidary Turzonovovej Božská Božidara (SK, 2022, r. Yvonne Vavrová), 12 pohľadov na jednu z najväčších krajín sveta očami slovenského youtubera – Cesty Čínou s Pavlom Dvořákom (SK, 2022, r. Pavol Dvořák ml.) a 15-dielna séria Fotka je mŕtva (SK, 2022, r. Soňa Maletz) približujúca slovenskú fotografickú scénu, rozmanitosť fotografickej tvorby, tvorivé koncepty a spôsoby uvažovania umelcov, pre ktorých je fotografia hlavným nástrojom sebavyjadrenia.

Po štyroch dieloch z roku 2021 vzniklo v roku 2022 v koprodukcii B Production, RTVS a Českej televízie ďalších 12 častí 20-dielneho dokumentárneho cyklu ŠTB: prísne tajné, ktorý po prvýkrát odkryl formovanie a metódy Štátnej bezpečnosti naprieč celou jej existenciou – Aktívne opatrenia / Dezinformácie (SK/CZ, 2022, Róbert Šveda), 1968 (SK/CZ, 2022, r. Jaro Vojtek), Zamlčaná diagnóza (SK/CZ, 2022, r. Martina Sľúková), Nebezpečná hranica (SK/CZ, 2022, r. Jaro Vojtek), Dovidenia v lepších časoch (SK/CZ, 2022, r. Vladislava Sárkány), Prenasledovanie disentu (SK/CZ, 2022, r. Braňo Špaček), Agent Kroča (SK/CZ, 2022, r. Róbert Šveda), Mier na zemi (SK/CZ, 2022, r. Jana Bučka Kovalčíková, Michal Fulier), Hra o život Tomáša Petřivého (SK/CZ, 2022, r. Marek Kuboš), Punk nie je ŠTB (SK/CZ, 2022, r. Braňo Špaček), 1989 (SK/CZ, 2022, r. Jaro Vojtek) a Tiene ŠTB (SK/CZ, 2022, r. Lukáš Diko).

RTVS v spolupráci s Peter Kerekes s.r.o. a Slovenským filmovým ústavom vyrobila tri diely tretej série Budujeme Slovensko III – Legenda o bankách z Okrasy (SK, 2022, r. Mária Pinčíková), Smaltovňa Fiľakovo (SK, 2022, r. Lea Podhradská) a Príbeh Meriny (SK, 2022, r. Jana Mináriková, Dušan Bustin).

V koprodukcii RTVS a HITCHHIKER Cinema vznikla sedemdielna séria Môj emigrant (SK, 2022) ponúkajúca príbehy Slovákov z obyčajných rodín, ktorí opustili Československo v rokoch 1968 – 1989 – Elena (r. Jana Bučka Kovalčíková, Michal Fulier), Fedor (r. Lena Kušnieriková), Herr Ďurišin (r. Jakub Julény), Andy Fantasta (r. Edo Cicha), Ivan Lefkovits (r. Jana Durajová), Imrich Erös – vymazaný (r. Martin Hnát) a Palo (r. Dominik Jursa).

V koprodukcii s Furia Film vznikla séria ôsmich dokumentárnych filmov o kreatívnych centrách na Slovensku Ostrovy (SK, 2022. r. rôzni).

Vznikli i diskusné relácie – Večera s Havranom, SK Dejiny, pre fanúšikov filmu magazín zo sveta filmu Kinorama (SK, 2022, r. Jozef Banyák, Ján Heteš), kultúrny magazín Umenie a mnoho ďalších programov a relácií.

Spoločnosť MARKÍZA – SLOVAKIA, spol. s r.o. prevádzkuje tri televízne kanály (Markíza, Doma, Dajto a Markíza Krimi) a tiež stanicu Markíza International, ktorá vysiela v Českej republike.

Markíze patrilo v roku 2022 prvé miesto podľa sledovanosti počas celého dňa a druhé miesto v prime time. V jej programe mali najväčšie zastúpenie dramatické programy, zábava, ako aj spravodajstvo a publicistika.

V roku 2022 vyrobila Markíza napríklad 8 epizód komediálneho krimi seriálu Výnimočná Nikol (SK, 2022, r. Marta Ferencová), 16 epizód prvej a 17 epizód druhej sezóny seriálu z lekárskeho prostredia Druhá šanca (SK, 2022, r. Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík), 13 epizód seriálu Chatári (SK, 2022), 16 epizód 14. sezóny seriálu Horná Dolná (SK, 2015 – 2022), 110 epizód záverečnej sezóny rodinného seriálu zo života štyroch mladých mužov – Oteckovia (SK, 2022, r. Adriana Totiková, Vlado Fischer) a  špeciál Oteckovia – Finále, 13 častí štvrtej série a Vianočný špeciál rodinného komediálneho seriálu Pán profesor (SK, 2022, r.  Martin Kazimír), 65 epizód deviatej série Rodinných prípadov (SK, 2022) a 5 epizód desiatej série seriálu Susedia (SK, 2022, r. Peter Marcin, Miloš Volný).

Podiel TV Markíza na trhu v roku 2022 bol 14,6 % počas celého dňa a 17,2 % v prime time. Najsledovanejším programom TV Markíza v roku 2022 bola 7. epizóda televízneho seriálu Druhá šanca (SK, 2022, r. Matúš Libovič, Peter Hoferica, Braňo Mišík) vysielaná 21. 2. 2022 (rating 15,1 %).

DOMA – je televízny kanál vysielateľa MARKÍZA – SLOVAKIA, spol. s r.o. profilovaný primárne pre divákov preferujúcich obsah so zameraním na emócie, lásku a medziľudské vzťahy. Vysiela od 31. augusta 2009. V jeho programe dominovali romantické seriály a filmy, pričom ponuku obohatili aj premiérové kulinárske relácie a to najlepšie z bohatého archívu pôvodnej tvorby.

Jeho podiel na trhu v roku 2022 bol 3,8 % počas celého dňa a 3,6 % v prime time. Najvyššiu sledovanosť mala 26. epizóda zo seriálu Láska na prenájom (Sen Çal Kapımı, TR, 2020 – 2021, r. Ender Mıhlar, Yusuf Pirhasan, Altan Dönmez) vysielaná 24. 1. 2022 (rating 5,0 %).

DAJTO – je tretí kanál vysielateľa MARKÍZA – SLOVAKIA, spol. s r.o.. Ponúka akčné, dobrodružné a adrenalínové filmy a seriály, kultové sitkomy a atraktívne športové podujatia. Jeho vysielanie sa začalo 20. augusta 2012.

Stanica Dajto zaznamenala v roku 2022 podiel na trhu 2,6 % počas celého dňa a 2,7 % v prime time. Najsledovanejším programom bol futbalový zápas Ferencváros Budapešť – ŠK Slovan Bratislava vysielaný 20. 7. 2022 (rating 6,6 %).

Markíza Krimi – je najmladšia lineárna televízia v portfóliu skupiny Markíza. Začala vysielať 6. júna 2022. Jej programovú ponuku tvoria najmä kriminálne seriály a filmy ale aj atraktívne novinky.

Stanica Markíza Krimi zaznamenala v roku 2022 podiel na trhu 1,2 % počas celého dňa a 0,8 % v prime time. Najsledovanejším programom bola epizóda zo seriálu Policie Modrava II. (CZ, 2017, r. Jaroslav Soukup) vysielaná 10. 12. 2022 (rating 1,5 %).

 

Slovenská produkčná, a.s. je matkou niekoľkých spoločností, ktoré sú držiteľmi licencií televíznych staníc JOJ Group. JOJ Group má najväčší zásah, ponúka divákom najviac domáceho obsahu, filmových titulov a spravodajských relácií, naprieč celým portfóliom vlastných a partnerských 15 televíznych staníc a 48 online portálov, navyše so silným ohlasom a komunikáciou na sociálnych sieťach.

TV JOJ je dnes jediná plnoformátová komerčná televízia na Slovensku dostupná pre všetkých divákov. Televízia začala vysielať 2. marca 2002.

V roku 2022 bola TV JOJ spolu s DNA Production a Českou televíziou producentom vianočnej rozprávky Krakonošovo tajomstvo (CZ/SK/DE, 2022, r. Peter Bebjak). Vyrobila aj 13 častí prvej sezóny seriálu Kriminálka Kraj (SK, 2022, r. Lukáš Hanulák, Matúš Krajňák), 10 častí prvej série rodinného komediálneho seriálu Šťastná rybka (SK, 2022, r. Ivan Predmerský), 8  častí prvej série rukojemníckej drámy prepojenej na politiku Ultimátum (SK, 2022, r. Michal Kollár), epizódy komediálneho seriálu Hranica (SK, 2022, r. Ján Novák, Richard Bobek, Ivan Predmerský), ktorý je adaptáciou chorvátskeho seriálu Na granici a epizódy dramatického seriálu z lekárskeho prostredia Nemocnica (SK, 2022).

Podiel TV JOJ na trhu v roku 2022 bol 12,5 % počas celého dňa a 17,9 % v prime time.

Najsledovanejším programom roku Noviny TV JOJ vysielané 30. 1. 2022 (rating 14,4 %).

JOJ PLUS – druhý televízny kanál z portfólia JOJ Group vysiela od 5. októbra 2008. Je monotypovou programovou službou so zameraním na vysielanie dramatických programov a filmových titulov všetkých žánrov.

Jeho podiel na trhu v roku 2022 bol 3,1 % počas celého dňa a 2,8 % v prime time.

Najväčšiu sledovanosť mal prenos FIS Svetový pohár slalom ženy vysielaný 9. 1. 2022 (rating 5,9 %).

WAU – tretí kanál z portfólia JOJ Group začal vysielať 15. apríla 2013 a jeho program je charakteristický najmä krimi seriálmi, ale aj seriálmi z lekárskeho prostredia.

Jeho sledovanosť v roku 2022 bola 2,8 % počas celého dňa a 2,7 % v prime time. Najvyššiu sledovanosť mala 24. epizóda zo siedmej série seriálu C.S.I.: Kriminálka Miami (US, 2008) s názvom Rozpustený (Dissolved, US, 2008, r. Matt Earl Beesley)  vysielaná 12. 4. 2022 (rating 3,0 %).

JOJ Group ponúka slovenským divákom až dve televízie s vysielaním programov pre deti v slovenskom jazyku, a to ako jediná mediálna skupina na trhu.

JOJko – od 1. 1. 2020 nahradil kanál RiK. Táto detská stanica ponúka najmladším divákom rozprávky v slovenčine.

Jej podiel na trhu v roku 2022 bol 0,2 % počas celého dňa a 0,1 % v prime time. Najvyššiu sledovanosť mala epizóda z animovaného seriálu Rozprávanie o víle Amálke (CS, 1975, r. Václav Bedřich) vysielaná 13. 1. 2022 (rating 1,1 %).

Ťuki TV – piaty kanál z portfólia JOJ Group a v poradí druhá televízna stanica pre deti vysiela pre malých divákov od 3 do 10 rokov výlučne v slovenskom jazyku a od JOJka sa líši tým, že je dostupná pre zákazníkov len jedného slovenského operátora (Slovak Telekom).

Vysiela od 1. júna 2015. Údaje o podiele na trhu nie sú dostupné.

JOJ Cinema – šiesty kanál z portfólia JOJ Group začal vysielať 1. júna 2015. Stanica vysiela filmy na základe českej licencie, akvizičný obsah stanice je právne vysporiadaný pre územie Českej aj Slovenskej republiky. Údaje o podiele na trhu nie sú dostupné.

JOJ Family – siedmy kanál z portfólia JOJ Group po JOJ Cinema druhá stanica JOJ Group pôsobiaca v Česku. Bola spustená 5. septembra 2016. Je to slovenská multižánrová rodinná televízia určená pre českých divákov a pre Slovákov žijúcich v Česku. Ponúka to najlepšie z pôvodnej programovej ponuky materskej televízie JOJ, akvizičné aj české filmy a seriály.

JOJ Šport – ôsmy kanál z portfólia JOJ Group začal vysielať 6. októbra 2021. Vysiela 24 hodín denne priame prenosy a športové spravodajstvo.

JOJ 24 – deviaty kanál z portfólia JOJ Group začal vysielať 2. októbra 2022. Program tvorí na 80 % spravodajstvo a 20 % publicistika.

Jeho podiel na trhu v roku 2022 bol 0,1 % počas celého dňa a 0,2 % v prime time. Najvyššiu sledovanosť mali Noviny TV JOJ vysielané 29. 10. 2022 (rating 1,7 %).

JOJ Group v roku 2019 rozšírila svoje portfólio v Česku, keď sa stala majiteľom Československej filmovej spoločnosti a jej staníc – CS Film, CS Mystery, CS Horror a CS History.

JOJ Group má vo svojom obchodnom portfóliu okrem vlastných televízií tiež zastupovanie zahraničných staníc na našom trhu. Od roku 2017 predáva klientom na Slovensku stanicu Prima PLUS českého vysielateľa FTV Prima, ktorá prináša na slovenské obrazovky najzaujímavejšie programy pôvodnej tvorby českej mediálnej skupiny Prima.

Do obchodného portfólia JOJ Group v rámci predaja reklamy na Slovensku patria aj tematické stanice Film+, Spektrum a Minimax spoločnosti AMC Networks International, pre ktoré je zavedený separátny SK stream, vysielajú teda len slovenské reklamné breaky so slovenskými spotmi, sú samostatne merané a ich dáta sledovanosti sú dostupné v rámci PMT.

Značku JOJ tvoria nielen televízne stanice, ale aj weby. Kvalitnú vlastnú produkciu naprieč všetkými žánrami a oslovenie relevantných cieľových skupín tak prináša prostredníctvom všetkých platforiem – voľným vysielaním, cez zastupované platené kanály, ktoré dotvárajú dodatočný zásah, a tiež v online prostredí – cez televízne weby, videoportál s archívmi vlastnej tvorby zadarmo, spravodajský portál noviny.sk, jedinú športovú internetovú televíziu na Slovensku HUSTE.tv či mobilnú aplikáciu TV JOJ.

Za rok 2022 sú po druhý raz dostupné sledovanosti staníc NOVA International, Prima PLUS, Minimax, Spektrum, Film+ a Senzi.

Nova International – ôsmy kanál TV Nova určený pre vysielanie v zahraničí. Vysielanie začalo 1. februára 2016. Kanál je zameraný na vlastné programy TV Nova, ktoré majú vysielacie práva na Slovensku.

Jej podiel na trhu v roku 2022 bol 0,8 % počas celého dňa a 0,7 % v prime time. Najvyššiu sledovanosť mala 161. epizóda seriálu Specialisté (CZ, 2017 – 2022) s názvom Trvalá (CZ, 2022, r. Matúš Ryšan) vysielaná 18. 4. 2022 (rating 2,3 %).

Prima Plus – kanál skupiny FTV Prima, ktorého vysielanie je smerované na územie Slovenska. Prima Plus začala vysielať na Slovensku 23. januára 2017. Program je zostavený hlavne z vlastnej tvorby televízie Prima – seriálov, spravodajských relácií, zábavných show, kulinárskych či hobby programov.

Jej podiel na trhu v roku 2022 bol 0,9 % počas celého dňa a 0,8 % v prime time. Najvyššiu sledovanosť mala 6. epizóda piatej série seriálu Polda (CZ, 2016 – 2022) s názvom Poklad (CZ, 2021, r. Jaroslav Fuit) vysielaná 8. 1. 2022 (rating 2,1 %).

Film+ – česká televízna stanica luxemburskej skupiny RTL Group, ktorá prevádzkuje niekoľko tematických staníc v regióne strednej a východnej Európy. Je zameraná na filmy a vysiela 24 hodín denne. Kanál je dostupný u väčšiny káblových spoločností a satelitných platforiem. Od 15. 9. 2003 vysiela na Slovensku, v Česku, Srbsku, Rumunsku, Chorvátsku a Maďarsku.

Jej podiel na trhu v roku 2022 bol 0,4 % počas celého dňa a 0,4 % v prime time. Najvyššiu sledovanosť mal film Red 1001 vysielaný 2. 9. 2022 (rating 0,9 %).

Minimax – stredoeurópska televízna stanica prevádzkovaná spoločnosťou Chello (predtým Minimax Media). Je zameraná na detské animované seriály. Na Slovensku vysiela od roku 2003.

Jej podiel na trhu v roku 2022 bol 0,1 % počas celého dňa a 0,1 % v prime time. Najvyššiu sledovanosť mala 28. epizóda prvej série seriálu Sestry (Les Sisters, FR, 2017 – 2019) s názvom Drone de fée (FR, 2017, r. Christopher Cazenove) vysielaná 5. 5. 2022 (rating 0,6 %).

Senzi TV – slovenská hudobná televízna stanica a pôvodne štvrtá stanica JOJ Group. Bola spustená 1. septembra 2013. SENZI, a. s. ako servisná spoločnosť stanice bola odpredaná 10. októbra 2015 spoločnosti Nunez NFE. Stanica zmenila vysielateľa z MAC TV s.r.o. na McBoxs d.o.o. v roku 2016 a bola premiestnená zo skupiny JOJ Group do skupiny music box tv. Prináša hudobnú produkciu mnohých žánrov, primárne známe „repete“ hity, dychovku, revival music, folk, ale aj balkánske či trampské hity, ale aj svadobné piesne a iné.

Jej podiel na trhu v roku 2022 bol 0,5 % počas celého dňa a 0,5 % v prime time.

TA3 je spravodajská televízia, ktorá ponúka divákom komplexný spravodajský a informačný servis o dianí doma i v zahraničí. Jej signál je na Slovensku šírený prostredníctvom väčšiny káblových rozvodov a prostredníctvom satelitu pokrýva celé územie. V spolupráci so SFÚ pokračovala TA3 vo vysielaní historického spravodajstva Týždeň vo filme.

Jej podiel na trhu v roku 2022 bol 2,3 % počas celého dňa a 1,1 % v prime time. Najsledovanejšia bola Tlačová beseda vysielaná 15. 12. 2022 (5,7 %).

Televízia Lux je katolíckou televíziou, ktorá je výsledkom spolupráce Konferencie biskupov Slovenska a LUX communication. Ponúka program v súlade s náukou a životom Katolíckej cirkvi. Jej cieľom je prinášať ľuďom možnosť poznávania a posilnenia sa vo viere, z ktorej môžu čerpať silu do prežívania každodenného života.

 

IN MEMORIAM 2022

Josef Abrhám (1939 – 2022)

herec

Hilda Augustovičová (1934 – 2022)

herečka

Ľubomír Čechovič (1952 – 2022)

televízny producent

Peter Guldan (1946 – 2022)

scenárista, textár

Táňa Hrivnáková (1948 – 2022)

herečka

Braňo Hronec (1940 – 2022)

hudobný skladateľ

Jana Kopsová (1962 – 2022)

herečka

Tatiana Kovačevičová (1945 – 2022)

kostýmová výtvarníčka

Mária Kráľovičová (1927 – 2022)

herečka

Marcela Plítková (1940 – 2022)

režisérka, dramaturgička

Ľudmila Rampáková (1945 – 2022)

scenáristka, dramaturgička

 Alexander Strelinger (1934 – 2022)

kameraman

Emília Tomanová (1935 – 2022)

bábkoherečka

Martin Valent (1958 – 2022)

režisér, scenárista

Soňa Valentová (1946 – 2022)

herečka