Príbeh židovského obchodníka Victora Dessauera, ktorý v koncentračnom tábore prišiel o matku, sestru a tetu, prarodičov mu popravili nacisti priamo pred očami a prežil ako osemročný sám v lese, sa vracia do verejného priestoru Rakúska v druhej svetovej vojne. V rámci mýtu o „prvej obeti fašistického Nemecka“, bola denacifikácia vlažná, a ako hovorí Simon Wiesenthal v 60. rokoch, kedy sa príbeh odohráva, o nápravu krívd by sa pokúšal len Don Quijote.

Nacisti pod falošnými menami ďalej vykonávali svoje civilné povolania a pokojne sedeli i na ministerstvách. Okrem toho, že sám Adolf Hitler bol Rakúšan, štatistiky hovoria, že 70% veliteľov a 40% ostrahy v koncentračních táboroch boli Rakúšania. V roku 1986 sa dokonca člen Wehrmachtu Kurt Waldheim, bývalý generálny tajomník OSN, stal prezidentom. Ako dôstojník sa podieľal na odsune 40 tisícov gréckych židov do vyhladzovacích táborov. Izrael odvolal z Rakúska svojho veľvyslanca a Waldheima, ako hlavu štátu prijali len vo Vatikáne a v arabských štátoch.

Victor sa vo filme Košer trest vracia do Viedne po štúdiách v Anglicku a zoznamuje sa s realitou, ktorá nie je veľmi optimistická. Židov tu nemajú radi a podľa slov jeho kamaráda Ariho by prechádzka po ulici v jarmulke nedopadla dobre. Vchod do synagógy je strážený, obec sa obáva o svoju bezpečnosť. Má priateľku Annu a tá ho pozve ho na večeru s jej rodičmi. Faktom, že je žid sú zaskočení. Victorov otec vlastní obchod s látkami, súdil sa s arizátorom tri roky. Nakoniec mu ho vrátili, ale musel ho budovať nanovo. Všetko bolo v troskách. Wiesenthal (Christian Berkel, známy ako vyšetrovateľ zo seriálu Kriminalista) na jeho želanie nájde istého Kurta Gogla, ktorý bol strážcom v koncentračním tábore. Napíšu list na Ministerstvo vnútra a koná sa proces. Gogl, riaditeľ školy, si zobral meno svojej ženy a tvrdí, že si ho Victorov otec pletie s iným, oveľa „tvrdším“ esesákom Hartmannom. Ten však umrel kdesi v Rusku. „Pod helmou sme vyzerali všetci rovnako,“ tvrdí. Sudca má výpoveď väzňa z Mauthausenu, istého Kuhna. Ten však výpoveď odvolal a mi vidíme, že ho viník podplatil hodinkami. Výpoveď otca, ako mu Gogl zastrelil pred očami dceru, Victorovu sestru a potom ženu Milu, sprevádzajú zúčastnení posměšnými výkrikmi o tom, že keď sa rúbe les, lietajú triesky a sudca ho kvôli emocionálnímu rozrušeniu chce postlať domov. Proces sa dostane do novín a otec Anny jej zakáže akýkoľvek kontakt s Victorom. Bude to preňu lepšie. Zdá sa, že legálnou cestou nedosiahnú žalobci nič. Ministerstvo stiahne odvolanie voči rozsudku. Starý pán Dessauer je v nemocnici a Victor sa nevzdáva. Keď má v lese pri poľovačke Gogla na muške, nedokáže vystreliť. Nasledujú tri žaloby a Goglovi priatelia mu hrozbu spočítajú.

Celá situácia je nepríjemná i pre „nevinného“ esesáka. Je chorý, má rakovinu prostaty a napriek tomu, že jeho žena Hermine pri ňom neochvejne stojí, má otázky, chce vedieť, či naozaj robil to, z čoho ho obviňujú, zo zabíjania žien a detí. Veľmi chce počuť, že to tak nebolo. „Plnil som si len svoju povinnost“, tvrdí. „Čo som mal robiť? Ísť do Berlína za Goringom a povedať mu, nech s tým prestane? Alebo napísať priateľský list Hitlerovi? V skutočnosti sme boli obeťami my… V každom človeku je nejaké zlo a im sa podarilo ho z nás dostať.“ Naratív obrany obvinených zo zverstiev, ktoré páchali, sa odvoláva na vojenskú povinnosť, lebo taká bola doba. Snaží zaujať pozíciu obete. Tie strašné veci, o ktorých ani nemôže hovoriť ho prenasledujú. „To je väčší trest než ten, ku ktorému ma akýkoľvek súd môže odsúdiť“. Spravodlivosť sa Victorovou zásluhou nakoniec uskutoční, hoci sa jej otec nedožije. Je voľný a slobodný. Jeho záverečný monológ zaznieva tam, kde slobodu našiel, neďaleko Grand Zero v New Yorku.

Režisér Thomas Roth v rozhovore vysvetľuje, že téma preživajúceho antisemitizmu ho zaujímala dlhodobo a impulzom bolo rozprávanie mnichovského producenta Michela Wagnera. Jeho rodina utiekla z Nemecka a po návrate sa dlho súdila s arizátormi ich majetku. Proces s Goglom je skutočný, bol posledným, ktorý sa v Rakúsku konal. Roth pripomína, že medzi rokmi 1955 až 1975 bolo odsúdených len 20 nacistov. V mnohom sa inšpiroval prácami Simona Wiesenthala, ktorý vyhlásil, že „ niet slobody bez spravodlivosti“.

Mieru účinnosti príbehu o mužovi, ktorý „vzal spravodlivosť do vlastných rúk“, oslabuje záverečné dohrávanie nejasného Goglovho zmiznutia a heslovitý „happy end“. Victorovo hľadanie sily k výkonu nelegitímnej spravodlivosti s legitímnymi dôvodmi prekrýva oveľa zaujímavejší, ale skratkovitý vnútorný konflikt samotného Gogla a jeho verejného imidžu v miestnej komunite.

V širšej perspektíve sa príbeh snaží o nastolenie dilemy vo vzťahu zločin a trest, relativizovanie zodpovednosti poukazovaním na vojenské príkazy a tlak velenia. Aká je teda zodpovednosť páchateľov a možnosti ich voľby? Zvažovanie toho, čo bolo nutné a čo dobrovoľné násilie? Na druhej strane stoja obete a priami svedkovia so snahou o potrestanie viníkov. Chcú spravodlivosť a cítia voči mŕtvym povinnosť dosiahnuť ju za každú cenu. Sú to problémy, ktoré v žiadnom prípade nie sú minulosťou a so súdením vojnových zločinov bude mať ešte Európa v lepšom prípade tú česť, v horšom sa nájdu nejaké zastieracie manévre, ospravedlnené potrebou mieru a stability.

Košer trest (Schächten/Schächten: A Retribution), Rakúsko, 2022
Dĺžka: 110 minút
Réžia: Thomas Roth
Scenár: Thomas Roth
Kamera: Clemens Majunke
Strih: Birgit Gasser
Zvuk: Alexander Koller, Karim Weth
Scénografia: Uta Wiegele
Masky: Monika Fischer-Vorauer, Karoline Strobl
Kostýmy: Erika Navas
Producenti: Klemens Hallmann, Thomas Roth, Konstantin Seitz
Hrajú: Jeff Wilbusch, Paulus Manker, Miriam Fussenegger, Julia Stemberger, Christian Berkel, Georg Friedrich, Michael Abendroth, Konstantin Frank, Werner Brix, Rainer Egger, Matthias Emberger, Michael Fuith, Theresia Haiger, Robert Hunger-Bühler, Roland Koch, Barbara Meier, Roland Trnka, Johannes Nendwich
Distribúcia: HBO Go
Foto: HBO Go, ČSFD cz.