Mary Anning (1799-1847) bola britskou priekopníčkou v paleontologii a pripisujú sa jej objavy vzácnych fosílií. Kvôli dobovým genderovým preferenciám však ostávala na okraji vedeckých kruhov, nedovolili jej členstvo v Londýnskej geologickej spoločnosti a nedostalo sa jej ani patričného vzdelania. O jej osud sa začali zaujímať filmári až v poslednom desaťročí. V roku 2018 vznikol krátkometrážny film Mary Anning a rok predtým dlhometrážny film Mary Anning a lovci dinosaurov (Mary Anning and Dinosaur Hunters) v réžii Shanon Sheeran. Pozornosť však vzbudil až film Francisa Leeho Amonit s Kate Winslet v roli Mary. Jeho názov odkazuje na praveké skameneliny mäkkýšov.

Príbeh sa odvíja v jej rodnom grófstve Dorset na juhozápadnom pobreží Anglicka. Mary žije v chudobe i s matkou a živí sa hľadaním a predajom fosílií turistom. Tu ju objaví istý Robert Murchison, rovnako zanietený geológ a paleontológ, ktorý je tiež reálnou postavou. Zverí jej za úplatu svoju ženu Charlotte (Saoirse Ronan). Pre Mary je spočiatku len na obtiaž, bohatá panička sa do jej prostredia nehodí a práci na pobreží nerozumie. Postupne však obe ženy spojí lesbický vzťah a Charlotte si ho vyloží po svojom. Pozve Mary do Londýna, ponúkne jej pohodlný život a priestor pre prácu. Mary táto perspektíva neláka a považuje ju za urážku. Nechce sa stať len ďalším vzácnym artiklom rozsiahlej zbierky, vystavenej za vitrínou.

Akcentom sociálnej nerovnosti, ktorá nakoniec rozdelí dve milenky film trochu pripomína Život Adéle (2013) francúzskeho režiséra tuniského pôvodu Abdelatifa Kechicha. Presunom trematického vektoru od dobovej diskriminácie žien k lesbickej love story, sa život Mary dostáva do odlišného svetla a slúži inému zámeru, než rozohrávaniu kritického postavenia žien v Anglicku 19. storočia, ktoré plnou parou vyráža do nového veku, ovenčeného technologickou revolúciou. Ak v celom materiáli bolo niečo zaujímavé a hodné dramatického výkladu, bola to predovšetkým táto kultúrno-historická disproporcia. V mohutnom ťažení začínajúcej modernity, sprevádzanej myšlienkami osvieteného pokroku, vyžadujúceho zásadné spoločenské zmeny v myslení a postojoch, sa na ženy nemyslelo. Mali len naďalej plniť svoje dovtedajšie roly v domácnosti a vychovávať deti. Ako sa v tomto stiesnenom teritóriu pohybovali nevydaté, osamelé vedkyne, je z osudu Mary Anning zrejmé. Nakoľko bola jej orientácia naozaj lesbická je otázne. Režisér taktúto otázku dostal a tvrdil, že ho k tomuto riešeniu doviedlo štúdium jej vzťahov k iným ženám, podložené listami. Charlotte, rovnako ako jej manžel, boli priateľmi Mary a zostali nimi až do konca jej života. Dôkazy o tom, že bola lesba chýbajú a toto riešenie je režijnou a scenáristickou fikciou. Jedným z takmer nediskutovaných výsledkov všadeprítomného záujmu o povahu lesbických a homosexuálnych vzťahov (zatiaľ) je vytesnenie ženského, ale aj mužského priateľstva. Aj o ňom mohol byť tento príbeh. Odohrával by sa však bez vášnivých sexuálnych scén, pri ktorých vraj Kate Winslet zariadila, aby v miestnosti boli len ženy. Vzťah dvoch žien tak naberie smer zúfalého hľadania blízkej osoby, ventilovaného potlačovanými inštinktami. Hrať ho inak, po priateľskej línii by zrejme bolo zložitejšie a menej atraktívne. Obe spája ich vzájomná inferiórna pozícia, ale ako sa v závere ukáže i tá nebola celkom vyrovnaná.

Charlotte je pre svojho muža ešte menej ako Mary. Tvrdí, že trpí melanchóliou a jej psychický stav si žiada nejakú vhodnú terapiu. Zanecháva ju teda na čerstvom prímorskom povetrí. Napriek tomu, že film má zaujímavú atmosféru, profesionálne zvládnuté prostredie vidieka 19. storočia, psychologická kresba centrálneho vzťahu je v mnohom zjednodušujúca a trpí nedostatočnou scenáristickou schopnosťou poskytnúť dostatočný priestor zložitej spoločenskej i emocionálnej textúre takto disponovaného rozprávania. Až v závere sa začína črtať čosi výraznejšie o nastupujúcom individualizme, vedomí vlastnej hodnoty a schopností, ktoré Mary dovoľujú hrdo relativizovať spoločenské rozdiely a odmietnuť Charlottine vábenie, lebo vie, že by ju pasovalo do pozície vďačne submisívnej súčasti bohatej domácnosti. Aj tento druh demonštrovaného vedomia bol súčasťou ženskej revolty voči patriarchálnym dogmám a vôli po slobode. Na túto drámu však predstavy tvorcu evidentne nestačili. Inštruktážne scény lesbickej súlože boli atraktívne a nepotrebovali žiadne zložité fabulovanie a nejaký výklad.

Mimo záujmu tvorcov ostala aj možnosť vytvoriť silnú vizuálnu metaforu s použitím skamenených ulitiek fosílií. Tento symbol úkrytu a zároveň pohyblivého domova mohol slúžiť ako sugestívne pole poetických alúzií medzi tými, ktorí hľadajú a zároveň sú hľadaní, lebo o tom vlastne celý film je, potrebe a zároveň schopnosti vytvárať silné ľudské putá, nech si už režisér dovolil akýkoľvek druh ignorantskej povrchnosti.

Amonit (Ammonite ), Veľká Británia, 2020
Dĺžka: 117 minút
Réžia: Francis Lee
Scenár: Francis Lee
Kamera: Stéphane Fontaine
Hudba: Volker Bertelmann, Dustin O'Halloran
Hrajú: Kate Winslet, Saoirse Ronan, Fiona Shaw, Gemma Jones, Alec Secareanu, Claire Rushbrook, James McArdle, Wendy Nottingham
Produkcia: Iain Canning, Fodhla Cronin O'Reilly, Emile Sherman
Strih: Chris Wyatt
Scénografia: Sarah Finlay
Masky: Ivana Primorac
Kostýmy: Michael O'Connor
Distribúcia: HBO GO
Foto: ČSFD cz.