Libanonská režiséra Nadine Labaki získala vlani na festivale v Cannnes za film Kafarnaum Cenu poroty, dojala aj ostrieľaných novinárov zvyknutých na všeličo, tlieskalo sa postojačky celých pätnásť minút. Bola som zvedavá, či film na mňa takmer po roku takisto emotívne zapôsobí ako pri prvom videní.

Zapôsobil, nie až tak, ale výsledný dojem nezmazal. Nadine Labaki, zaujala už snímkami  A čo teraz? a Caramel, vie, ako útočiť na city a musím priznať, že nie tým najlacnejším spôsobom. Ak sa divákom v príbehu bude zdať veľa vecí nereálnych, tak len preto, že strieda  dve polohy – tvrdo realistickú s ireálnou. Film je fikcia, ktorá sa však zakladá na presných poznatkoch o krajine, ktorú sužujú nemalé problémy a autorka ich dôverne pozná.

Dvanásťročný Zain (Zain Al Rafeea) na pojednávaní šokuje sudcu, keď na jeho otázku prečo zažaloval svojich rodičom povie:“ Preto, že ma priviedli na svet.“ Chlapec je totiž presvedčený o tom, že chudobní ľudia by nemali mať deti, lebo tie len strádajú. Absurdné už len na prvé počutie. Chlapec, nijaký anjelik, ale dieťa všetkými masťami mazané, no veľmi citlivý a spravodlivý, zo začiatku žije s rodičmi. Nie je síce šťastný, ale všetko znáša kvôli jedenásťročnej sestre, ktorú nadovšetko má rád. Vzdor, hnev a revoltu v ňom vzbudí rozhodnutie rodičov vydať dieťa za starca kvôli peniazom. To je na neho priveľa. Utečie z domu, potĺka sa ulicami veľkomesta, hladuje, žije v neuveriteľnej biede a trpí. Náhodou sa zoznámi s nelegálnou etiópskou migrantkou, ktorá má malé dieťa a na chvíľu má pocit, že to bude jeho rodina. Zain po čase, keď žena záhadne zmizne, sa s nesmiernou láskou, správaním aj na dospelého obdivuhodným, postará o nemluvňa. A presne táto pasáž možno vyvolá pochybnosti, lebo je priam absurdné, aby nezrelý chlapec dokázal podstúpiť až také martýrium. Možno to dokázal aj preto, lebo (v realite dieťaťa sýrskych utečencov žijúcich v Libanone) vyrastá v mnohodetnej rodine, a tak sa mnohému podučil, veľa odpozeral a zažil na vlastnej koži. Starostlivosť a krásne momenty vzťahu dieťaťa  k bezbrannému  decku sú dojímavé, krásne a nezabudnuteľne. Šokujúce sú sekvencie, keď Zain pre prudkosť a nerozvážnosť pobudne chvíľu vo väzení pre mladistvých. Ako sa k deťom pristupuje a správa je vážnou obžalobou systému, v ktorom sa nedočkajú ani lásky, ani súcitu, ani porozumenia, len trpia. Zain v rodičovskom dome tiež nenašiel nič čo by mu pripomínalo domov, namiesto toho, že túži študovať, behá po lekárňach s falošnými receptami, pomáha pri pouličnom predaji a vláči ťažké veci. Takto on žiť nechce. Za každú cenu túži odísť za lepším životom do Európy. Nemá rodný list, nijaké doklady, ale pokúsi sa o to. A možno práve preto nazvala Labaki svoj film Kafarnaum. Tomuto mestu, známemu z Biblie, sa hovorilo tiež Ježišovo mesto, lebo tam žil a robil zázraky. A v zázrak verí aj malý hrdina.

Snímka Kafarnaum sa nie náhodou ocitla aj v nominácii na cudzojazyčného Oscara, nedávam mu síce jej veľkú nádej, vzhľadom na veľkú konkurenciu, ale už samotná nominácia, že sa prepracoval do najužšieho výberu, veľa napovie. Kafarnaum je film, v ktorom sa ocitneme v najchudobnejších slumoch, neuveriteľnej špine, biede a utrpení. Labaki dobre vedela prečo práve miestami rozprávkovým spôsobom, cez peripetie malého chlapca, nastolila problém migrácie. Dospelých ľutujeme, ale na utrpenie dieťaťa sme viac citliví. Film je vlastne naliehavým volaním o pomoc. Beznádejným výkrikom detí, ktoré sa nežiadali na svet, sú len na obtiaž, nikto sa o ne nestará a často sú ľahostajní aj vlastným rodičom. Snímka apeluje na ľahostajnosť spoločnosti vo všeobecnosti, ktorá si ich biedu a bezmocnosť nevšíma a nerieši. Mnohí z nás si taký život, ako tieto deti ulice prežívajú ani nevieme predstaviť. Už len samotný fakt, ako nezrelé decko musí poučiť malú sestričku o problémoch menštruácie, vychováva ju a stráži, je alarmujúci. Zain trpí a priam by vraždil, keď vidí, ako toto nevinné vtáčatko odnáša so sebou vetchý starec, dojemne a útrpne sa stará o nemluvňa, keď sa jeho matka zrazu vytratí čert vie kam. Chlapec prejaví viac zodpovednosti, ako mnohí dospelí.  Malý hrdina v podaní Zain Al Rafeea je nezabudnuteľná detská kreácia, ktorá sa zapíše do dejín kinematografie. Možno je jeho výkon preto tak zrelý a sugestívny, že veľa z toho čo hrá možno zažil. Zahral dokonale dieťa ulice, ktoré sa chce z nej za každú cenu dostať.

Mnohým pripomína Kafarnaum Milionára z chatrče, no mne toto porovnanie nenapadlo. Prostredie, v ktorom sa hrdinovia pohybujú je síce rovnako odpudzujúce a fascinujúce zároveň, ale tým sa podobnosť končí. Autorský film Nadine Labaki sa ponára do problematiky sociálnych nerovností, napriek často až rozprávkovému vyzneniu, presa len o čosi hlbšie. Autorka do svojej výpovede dokázala navyše vpašovať, okrem témy chudoby a negramotnosti, aj rasizmus, zneužívanie detí a predovšetkým problémy imigrantov. Upozorňuje, že aj to sú ľudia, ktorí túžia po láske, spolupatričnosti a úcte. Neúctivé a pohrdlivé zachádzanie s vydedencami žijúcimi, nie vlastným pričinením v cudzej krajine, najmä však deti, ktoré sú nútené predčasne dospieť, je v podstate leitmotívom celého rozprávania. No nezabudla tiež zapáliť iskričku nádeje, že láskavosť, empatia a snaha pomôcť celkom nevymreli, a to dodáva tomuto krutému príbehu hlboký ľudský rozmer.

Predpokladám, že na snímku budú rôzne názory. Dokonca si dovolím predpovedať, že padne aj obvinenie z istej  naivnosti, nepravdepodobnosti, dokonca citového vydierania. Možno je na tom tiež niečo pravdy, ale osobne by som film vnímala ako mimoriadne závažný príspevok na tému: Kde sa vytratila ľudskosť ? Skúsme ju vrátiť! A tomuto Labaki podriadila celé rozprávanie a navyše dokázala túto myšlienku sugestívne a filmovo pôsobivo tlmočiť.

Kafarnaum (Cafarnaüm/Capharnaum/Capernaum), Libanon, Francúzsko, USA, 2018
Dĺžka: 120 minút
Scenár a réžia: Nadine Labaki
Kamera: Christopher Aoun
Strih: Konstantin Bock
Hudba: Khaled Moizanar
Hrajú: Kawthar Al Haddad, Boluwatife Treasure Bankole, Nadine Labaki, Zain Al Rafeea, Yordanos Shiferaw, Elias Khoury, Nour El Husseini, Samira Chalhoub a ďalší
Distribúcia: Film Europe Media Company
Premiéra v SR: 21. februára 2019
Foto: Film Europe Media Company