„Než se naděješ, seš ve funkci.“ Aj takýmto spôsobom by sa dalo opísať fungovanie a vnútorné mechanizmy vlády Česko - slovenskej republiky bezprostredne po skončení druhej svetovej vojny. Bezohľadne obohacovanie sa na nešťastí nevinných, získavanie veľkých obnosov peňazí z mafiánskej činnosti, či manipulácie popredných vládnych hodnostárov. Každý divák pri tomto námete asi zbystrí svoju pozornosť, Pretože opis takejto politiky nie je veľmi odlišný od tej súčasnej.

Zoltán či Zdeněk. Goldberger alebo Toman. V našich končinách pomerne neznáma osobnosť, respektíve určite menej známa ako nedávno premietaný Masaryk, Dubček či dokumentárne spracovaná snímka o Mečiarovi. Meno Zdeněk Toman v slovenských učebniciach histórie takmer vôbec nefiguruje. Zatienili ho totižto notoricky známe mená česko-slovenských politických dejín. Počnúc už spomínaným Masarykom, pokračujúc Zorinom, Švábom, Benešom, Clementisom a (ne)končiac Zemanom. Skutočnosť je taká, že ide o výraznú osobnosť povojnovej histórie. Obdobia počas tretej Česko-slovenskej republiky. Muža mnohých identít, no najmä silných a vplyvných slov.

Zdeněk Toman (Jiří Macháček) bol určite lepším rečníkom a manipulátorom, než človekom a politikom. Šikovný obchodník na medzinárodnom čiernom trhu. Bezúhonný politik bažiaci po moci. Oduševnený pomocník utečencom, s výlučne zištnými zámermi. Niekoľko charakterov ukrytých v jednej osobe. V inteligentnom mužovi, ktorý však v očiach vedúcich politikov vždy ostával iba menšinovým prírastkom so židovsko-maďarskými koreňmi  z malého mesta Sabinov na východnom Slovensku. Jeho klamstvá a sofistikované machinácie s osudmi jednotlivých politikov a koniec koncov i celým štátom, boli prvotne iba malichernosťami. Malými službičkami v podobe nového auta alebo šperku pre kolegovu ženu. Tie však postupne prerástli v obrovskú medzinárodnú syntézu klamstiev, podvodov a úplatkov.

Toman bol, podobne ako jeho filmový „predchodcovia“ Masaryk a Dubček, vystavaný ako reflexia niekoľkých rokov česko-slovenskej histórie, vyrozprávaná cez príbeh osudu silného jednotlivca. Jeden z úvodných titulkov nás upozorňuje na to, že príbeh Tomana sa, na rozdiel od predošlých filmov o výrazných osobnostiach našich dejín, opiera nie o hmotné, ale o orálne pramene. Dôvod je jednoduchý. Nemáme takmer žiadne 100% overené informácie ani bez pochyby preukázateľné dokumenty o jeho činnostiach. A presne takýmto spôsobom je rozprávaný aj jeho filmový príbeh. Životné osudy bipolárnej osobnosti Tomana. Politika, ktorý „hral“ na niekoľko strán. No výlučne vo vlastný prospech. O to zaujímavejší je paradox okolo jeho politickej kariéry. Viera najvyšších hodnostárov v Tomana sa postupne menila na pochybnosť. Aj napriek tomu, ponechali tejto rozporuplnej postave niekoľko dôležitých štátnych funkcií. Nemohli ho usvedčiť, pretože nemali dostatok dôkazov. Nemohli ho uväzniť, lebo v podstate ani s určitosťou nevedeli povedať, čoho sa dopustil. Všetko je vystavané len na základne domnienok a kúska zachovanej korešpondencie.

Zatiaľ čo Masaryk a Dubček boli filmovejší, Toman sa veľa viac pridržiava faktov. Nič neprikrášľuje, iba životopisne sleduje. Aj keď zväčša iba na základe orálnej histórie. Všetky tri snímky obsahujú bohatý obrazový materiál. Fotografie. Listy. Archívne zábery. Spôsob spájania materiálu je ale trochu odlišný. Paradokumentárna povaha Tomana sa vyrovnáva, dokonca miestami prevyšuje, jeho fiktívny charakter, čo miestami pôsobí na úkor zábavy. Snímka sa tak stáva pútavou a zaujímavou pre odborného diváka, napráklad historika alebo nadšenca dejín, ale pôsobí zdĺhavo, pomaly a nudne pre bežného diváka. Či ide o benefit alebo deficit snímky už musí posúdiť každý divák sám.

Z hľadiska historických faktov v scenári trochu absentovalo detailnejšie prepracovanie postavy Tomanovej sestry – Aurelie Rosenbergovej. Tá totižto v skutočnosti zohrala dôležitejšiu úlohu pri predávaní informácií o svojom bratovi a o niekoľkých česko-slovenských agentoch. V snímke bola vyobrazená len ako akýsi závan Tomanovej minulosti. To, že film Ondřeja Trojana je dokonalým obrazom obdobia socializmu je nespochybniteľné. Podobné dobovky Česi nakrúcajú takmer bezchybne. Dokazuje to skvelý výber lokácií v podobe socializmom nasiaknutých staníc, bytov a kancelárií, ktoré si s času na čas vyžadujú nejakú tú „čistku“, ideálne herecké obsadenie, ale aj celková atmosféra dusivej doby neznášajúcej demokraciu.

Toman, ČR, SR, 2018
Dĺžka: 145 minút
Réžia: Ondřej Trojan
Scenár: Zdeňka Šimandlová, Ondřej Trojan
Kamera: Stomáš Sysel
Strih: Vladimír Barák
Hudba: Michal Novinski
Hrajú: Jiří Macháček, Lukáš Latinák, Tatiana Pauhofová, Kateřina Winterová, Kristýna Boková, Stanislav Majer, Jiří Dvořák, Roman Luknár, Marek Taclík, Aleš Procházka, Radek Holub, Jaroslav Plesl, Marián Mitaš, Miroslav Táborský, Martin Finger, Ady Hajdu, Václav Neužil a ďalší
Distribúcia: Forum Film
Premiéra v SR: 18. októbra 2018
Foto: Forum Film