Fantastické zvery a ich výskyt boli ukážkovým príkladom projektu, ktorý sa od začiatku javil ako nadbytočné rozšírenie populárnej značky, no nakoniec dokázal presvedčiť väčšinu pochybovačov a podarilo sa mu zaujímavo rozohrať nový príbeh. Darí sa to aj pokračovaniu s podtitulom Grindelwaldove zločiny?

Mnohí recenzenti už v to majú jasno a skalní fanúšikovia potterovského sveta taktiež. Názory oboch táborov sa však nemôžu viac líšiť. Kým jeden z nich označuje druhý diel ságy za pomalé budovanie nového univerza, bez centrálnej dejovej línie a jasného ťahu na bránku, ten druhý naopak chváli šikovné prepájanie so staršími filmami a pútavo vystavanú zápletku, v ktorej nie je núdza o viacero prekvapení. Tak kde je vlastne pravda?

Fantastické zvery a ich výskyt si dokázali získať svojich priaznivcov viacerými aspektmi. Avšak zo všetkého najviac svojou priamočiarosťou, hravým prístupom a súčasne i šikovným vypĺňaním prázdnych miest, ktoré knižná ani filmová, sága Harry Potter, nepokrývala, respektíve sa im venovala iba v náznakoch. O vypĺňanie spomínaných medzier sa, pochopiteľne, snaží aj dvojka, ale tentokrát tak činí spôsobom, ktorý zrejme viacerých divákov vyložene nenadchne. Dôvodov je hneď viacero.

Od prvých častí sa všeobecne očakáva, že načrtnú dej, predstavia postavy a postavia prípadné základy pre ďalší vývoj, ktoré naplno zužitkujú jeho nástupcovia. To sa však v tomto prípade deje iba spolovice a namiesto toho, aby zápletka o čosi viac dupla na plyn, úmyselne radí povestnú spiatočku. K už známym charakterom pribúdajú ďalšie a ďalšie, pomalšie tempo riedia i flashbackové sekvencie a divák očakávajúci rýchlu a svižnejšiu zábavu môže byť zákonite rozčarovaný. V podobnom duchu sa síce neuberali ani vyššie diely poterovskej ságy, lenže tu je tento prístup dotlačený do ešte o niečo väčšieho extrému. A aby toho nebolo málo, nepoteší ani fakt, že v momente, keď sa začnú diať naozaj veľké veci, naskočia po pár minútach záverečné titulky.

Nedá sa pritom tvrdiť, že by dej neponúkal na svojej ceste do finále dostatok atrakcií a originálnych nápadov. Práve naopak, pričom pochváliť sa dá aj sympatické brnkanie na nostalgickú strunu. Aj tentokrát sa o scenár postarala tá najpovolanejšia osoba, samotná autorka knižnej série J. K. Rowlingová, a z jednotlivých momentov je cítiť, že v celkovom smerovaní má nepochybne jasno. Niektoré hlasy sa síce už teraz ohradzujú voči tomu, že za týmto účelom prepisuje vlastný kánon, ale je tomu skutočne tak? Jej fiktívny  svet bol odjakživa plný detailov, ktoré do seba postupne zapadali a nezriedka dostali neskôr ďalší význam. Niečo podobné zrejme čaká fanúšikov aj tu a dá sa čakať, že má kľúčové udalosti má premyslené dopredu, no tentoraz to samo o sebe nestačí.

Jednotlivých podzápletiek je totiž priveľa a hoci všetky bytostne spája nový ústredný zloduch, prípadne pátranie po skutočnej identite tajomného Credenca, ani jednej sa nedarí tak úplne budiť pocit akejsi naliehavosti. Niečo podobné nakoniec platí aj o postavách, kde majú tie staré podstatne menej priestoru ako minule a väčšina nových nestíha pre zmenu zažiariť na podstatne obmedzenejšom priestore. Čo je rozhodne škoda, pretože obsadenie je znova výraznou devízou. Špeciálne Jude Law ako mladý Dumbledore a Johny Depp ako jeho náprotivok Grindelwald s nie úplne nelogickou motiváciou vyhladiť nečarodejníkov, mimoriadne oživujú samotné dianie. Pokiaľ na nich bude sága v budúcnosti stavať ešte viac ako doteraz, a to podľa všetkých dostupných indícií jednoznačne bude, potom sa, minimálne z tohto pohľadu, niet o čo báť.

Diskutabilným sa ukazuje byť aj opätovný angažmán Davida Yatesa, pre ktorého ide už o šiesty potterovský film v rade. A to je už priveľa. Kým minule dokázal po menšej pauze príjemne vdýchnuť život novým kútom starého známeho magického sveta, tu sa naopak javí, že sérii už nemá čo ponúknuť. Jednotlivé zábery pritom stále aranžuje s citom, ale akcia, ktorej je poskromne, je v jeho podaní skôr rutinná a nedarí sa mu vyložene strhnúť ani v pomalších, respektíve konverzačných momentoch. A hoci nič vyložene nekazí, nabudúce by to už skrátka chcelo novú krv. To že sa je neustále na čo pozerať a čím kochať, nie je ani tak jeho zásluha, ale skôr je to dané mimoriadne precíznou výpravou, dobovými kostýmami, či pôsobivými trikovými sekvenciami.

Vďaka viacerým vyššie popísaným faktorom sú Fantastické zvery: Grindelwaldove zločiny filmom, ktorý je vcelku ľahké skritizovať, pretože sa už vo svojej druhej kapitole dopustili až nečakaného počtu zbytočných chýb. Lenže súčasne treba mať na pamäti, že nejde o samostatný projekt, ale iba o ďalší a vcelku významný diel skladačky, ktorý má za cieľ prispieť k tomu, aby do seba všetko neskôr pomerne hladko zaklaplo. Už len z tohto pohľadu nemá zmysel ignorovať jeho existenciu, no je, pravda, otázne, či niektorých skôr neodradí podobne zdržanlivý prístup k látke. Za mňa by to bola určite škoda, potenciálu je tu totiž na rozdávanie. Len si ho netreba nechávať na poslednú možnú chvíľu.

Fantastické zvery: Grindelwaldove zločiny (Fantastic Beasts: The Crimes of Grindelwald), USA, 2018
Dĺžka: 133 minút
Réžia: David Yates
Scenár: J. K. Rowling
Kamera: Philippe Rousselot
Strih: Mark Day
Hudba: James Newton Howard
Hrajú: Johnny Depp, Jude Law, Eddie Redmayne, Katherine Waterston, Dan Fogler, Alison Sudol, Ólafur Darri Ílafsson, Ezra Miller, Zoë Kravitz, Callum Turner, Claudia Kim, William Nadylam, Kevin Guthrie, Carmen Ejogo, Poppy Corby-Tuech a ďalší
Distribúcia: Continental film
Premiéra v SR: 15. novembra 2018
Foto: Continental film