Na tohtoročnom Berlinale mal film Martina Šulíka Tlmočník, podľa očitých svedkov, ktorých tvrdenie nemôžem spochybniť, mimoriadne pozitívne prijatie. Isteže aj pre háklivú tému, ale najmä pre brilantné herecké výkony dvoch hlavných predstaviteľov Jiřího Menzela a Petera Simonischeka.

Režisér Martin Šulík, spoluautor scenára s Marekom Leščákom, sa podujali na nie najvďačnejšiu úlohu, možno povedať, že priam pichli do osieho hniezda, keď sa rozhodli načrieť na Slovensku do dosť tabuizovanej témy - kolaborantstva počas Slovenského štátu. Aj druhá línia príbehu je veľmi háklivá, a to celosvetová dilema týkajúca sa dedičného hriechu. Aj jedno, aj druhé sú témy mimoriadne závažné a možno nikdy sa k celkovej spokojnosti nevyriešia.

Tá prvá je našou dlhoročnou traumou. Takmer nikto sa k nej v plnej šírke ešte nevyjadril. Prvou lastovičkou bola divadelná hra Petra Karvaša Polnočná omša, po ktorej nasledoval rovnomenný film režiséra Jiřího Krejčíka (1962). Spisovateľ si tiež užil svoje a veľká časť Slovákov, neschopná akejkoľvek sebareflexie, ho za to odsúdila. No v socializme sa o kauzách mlčalo, nepísalo, tak sa len ústne šírilo, že čo si to dovoľuje, veď my sme kolaborantmi neboli. O tri roky neskôr oživil na filmovej scéne túto problematiku oscarový Obchod na korze Jána Kadára a Elmara Klosa. Možno aj vďaka veľkému medzinárodnému úspechu bolo ticho. A potom, až na malé narážky v rôznych filmoch, prišli roky mlčania a heroizácia hrdinstva. Bol by to blázon, kto by išiel s kožou na trh. A potom sa dnes čudujeme, že sa niektoré veci spochybňujú, holokaust je vraj lož a v parlamente sedia neonacisti. Ľudová múdrosť hovorí, že stôl treba vždy upratať, lebo inak sa tam hromadí špina. A my na ňom máme smetisko – nevysporiadaný Slovenský štát, 50. roky, rok 1968 a 90. roky. Nie sme v tom však sami, aj susedné štáty (najmä bývalého socialistického bloku) bojujú s podobnými problémami. Druhá závažná téma naznačená vo filme, a to kolektívna vina, je príliš komplikovaná a stáročia sa vlečúca. Nestotožňujem sa s ňou, predsa dieťa vraha nemusí byť automaticky vrahom. Je to obzvlášť nebezpečné zaškatuľkovanie, ktoré sa vždy zneužívalo. Napríklad v socializme mimoriadne účinne a bez pardonu. Deti kulakov, nedajbože z trochu bohatších rodín, sa stali v lepšom prípade ľuďmi druhej kategórie, v horšom nepriateľmi režimu, a ten kríž niesli až príliš dlho. Zaujať teda akýkoľvek postoj k obom témam je svojim spôsobom aj dnes ešte odvaha.

Pozrime sa však, ako sa s ňou tvorcovia filmu Tlmočník popasovali. Svojim spôsobom elegantne, ale bez väčšieho ponoru do hĺbky problémov. Postavy sú len načrtnuté, vzťahy medzi nimi kĺžu po povrchu. Hrdinami sú židovský prekladateľ Ali Ungár (Jiří Menzel) a syn rakúskeho esesáka Georg Graubner (Peter Simonischek). Ali je fádny, rozpačitý, trochu neistý a jeho protajšok zasa na prvý pohľad šarmantný starý pán, bezstarostný a ľahkomyseľný. Rozdielni už viac ani nemôžu byť. Ali jedného dňa príde za ním do jeho viedenského bytu a hľadá otca, ktorý zavraždil jeho rodičov. Dočítal sa to v memoároch jeho otca, no ten je už mŕtvy. Dvaja starí páni si napadnú do oka, pourážajú sa a Ali buchne dverami. Mimoriadne sa potom čuduje, že ho zrazu z ničoho nič Georg na Slovensku vyhľadá a nájme si ho ako tlmočníka. Chce zistiť pravdu o svojom otcovi a vydajú sa na púť po Slovensku. Na kultivovane nakrútenú road movie sa síce veľmi dobre pozerá, ale neprináša nič nové. Georg sa v podstate nič viac nedozvedel o svojom otcovi, ako dovtedy vedel, a len Ali sa dopátra aspoň niečoho, že nevraždili len Nemci, ale aj Slováci. Našťastie, tvorcom sa podarilo dostať aspoň trochu pod kožu oboch starcov. To čo zistia je irelevantné, ale spoznávajú jeden druhého a počas tohto procesu obaja prídu ku krutému poznaniu, že sú na jednej lodi. Postihnutí vojnovými udalosťami je rovným dielom - aj obeť vraha, aj syn vraha. Ali sa nedokáže vyrovnať s tragickou smrťou rodičov, Georg však zistí, že síce za nič nemôže, ale utiecť, ako celý život utekal pred pravdou, nemôže. Musí sa zmieriť s faktom koho je synom. A k tomuto poznaniu neprichádzajú cez to, čo by sa mali a mohli dozvedieť, ale cez vzájomné pochopenie príčin ich celoživotnej traumy. A to v podstate nie je málo.

Martin Šulík nie je a nikdy nebude režisérom filmov s veľkými dramatickými zvratmi, i keď aspoň jeden je v každom jeho diele a nie je tomu inak ani v Tlmočníkovi. Ta facka príde až v závere. Je to jeho spôsob rozprávania, jeho pohľad na svet. Osobne mi Šulíkove kultivované pomalé, nedramatické tempo prezentácie problémov neprekáža. V podtexte veľa vždy naznačí, nadhodí a je len na divákovi, čo si z toho vyberie. Ale, že film prijalo aj medzinárodné obecenstvo kladne je vo veľkej miere zásluha dvoch hlavných protagonistov.

Pôvodne mál úlohu Aliho hrať Juraj Herz, ktorý ju pre chorobu musel odmietnuť. Jiři Menzel sa podujal na ňu v poslednej chvíli. Ujal sa jej exelentne. Neprekážala ani jeho nie najdokonalejšia nemčina a slovenské pasáže zvládol viac ako so cťou. Oskarový režisér (Ostre sledované vlaky) nie je teda len režisérskou osobnosťou, ale aj dobrým hercom, i keď sa ním necíti byť. Jeho Ali je plný odhodlania, vzdoru, ale aj nerozhodnosti a ustráchanosti. Vynikajúca kreácia, ktorá v ničom nezaostávala za slávnym rakúskym kolegom Peterom Simonischekom (Toni Erdmann). Herec mal možno viac možností na rozohranie svojho hereckého registra. Trochu si vypožičal síce aj z Toniho Erdmanna, ale plynule prešiel aj do druhej polohy, keď si v plnej mierte uvedomí, čo za zverstvá páchal na Slovensku jeho otec. Farbistý charakter Georga zvládol vo všetkých polohách – od šarmantného starého pána až po človeka vedomého si istej zodpovednosti za činy svojich predkov. Radosť je pozerať sa na oboch hercov, funguje to medzi nimi, veríme im, nepohybujeme. Skutočne zážitok.

Napriek nedotiahnutým pohnútkam, ktoré oboch aktérov sprevádzajú na ceste po Slovensku (krásna kamera Martina Štrbu), napriek nevyjasneným motiváciám ich konania, je Tlmočník, film, ktorý je veľmi osožný. Preto ho napriek výhradám, s čistým svedomím vrele odporúčam, lebo je to snímka, na ktorú sme už dlho čakali. A nečudujme sa, že sa niektoré veci len načrtli, lebo je to dlhom čase prvá lastovička, ktorá sa trochu  povŕtala v našich nie najchvályhodnejších dejinách, a tá si zaslúži patričnú pozornosť.        

Tlmočník (Der Dolmetscher), SR, ČR, Rakúsko,  2018
Dĺžka:113 minút
Réžia: Martin Šulík
Scenár: Martin Šulík, Marek Leščák
Kamera: Martin Štrba
Strih: Olina Kaufmanová. Hudba: Vladimír Godár.
Hrajú: Jiří Menzel, Peter Simonischek, Zuzana Mauréry, Réka Derzsiová, Anna Rakovská, Eva „Evelyn“ Kramerová, Attila Mokoš, Karol Šimon, Judita Hansman, Igor Hrabinský, Anita Szvrcsek a ďalší
Distribúcia: Garfield film
Premiéra v SR: 1. marca 2018
Foto: Garfield film