Podobne ako Karate Kid, aj King Fu Panda 2 je typická hollywoodska zábava s témou ázijských bojových umení. Kung fu má za cieľ iba ozvláštniť tradičné a nevyhnutné klišé či stereotypy, ktoré poznačili postavy, príbeh i posolstvo filmu. Okoreniť americký hamburger orientálnou vôňou. Producenti rátali dobre a namiešali zábavu, ktorá je odsúdená na komerčný úspech.

To, že ste obézni, nenažraní a hlúpi, ešte neznamená, že nemôžete byť úspešní! Toto nesporne príťažlivé posolstvo v roku 2008 urobilo hit z animovanej komédie štúdií DreamWorks Animation Kung Fu Panda. Aj recenzenti boli nadšení z vtipnej variácie na klasický príbeh o tom, ako Hlúpy Jano ku šťastiu prišiel, z poučeného využitia bojového žánru, z výtvarnej štylizácie, z animácie i z pôvodného znenia, v ktorom – ak by sa tunajší distributér zmiloval, by sme mohli počuť Jacka Blacka, Dustina Hoffmana, Angelinu Jolie, Jackieho Chana či Lucy Liu. Film, ilustrujúci „americký sen“, nominovali v USA na Zlatý glóbus i na Oscara a ľudia zaň do pokladníc svetových kín priniesli 632 miliónov dolárov. Čo znamenalo, že pokračovaniu sa nevyhneme.

Hoci marketing zaberá naplno, z tučného, lenivého a slaboduchého no dobráckeho pandieho samčeka Po a jeho spolubojovníkov – Tigrice, Žeriava, Modlivky, Zmije – sa nestal fenomén ako Shrek či Doba ľadová. Pozvať publikum na ďalšie stretnutie so starými dobrými známymi pre úspech pokračovania nestačí. A pretože tvorcovia sa už nemohli spoliehať ani na očarenie z prekvapenia, vydali sa cestou zvyšovania intenzity: viac akcie, viac bojovníkov, efektnejšie scény, zvolili si dokonca aj módny stereoskopický efekt 3D. Prehĺbili aj charakter hlavného hrdinu, nechali ho riešiť problém s identitou, v súčasnom filme módny a zneužívaný rovnako ako 3D. Šikovne vytvorili nepriateľa z naoko pôvabného a jemného páva – ktorý, prirodzene, rieši podobný problém so svojimi rodičmi ako ústredná bojová panda. Mimochodom – ten istý problém, ktorý už pred rokmi načisto vyvarili Leví kráľ a po ňom aj Hľadá sa Nemo.

Škoda, že scenáristi Jonathan Aibel s Glennom Bergerom ani režisérka, 39-ročná debutantka juhokórejského pôvodu Jennifer Yuh Nelson (mimochodom – prvá žena, ktorá v Hollywoode sama režírovala celovečerný animovaný film!), nedokázali snímke zabezpečiť aj viac nového príbehu, nových vtipov či radosti z rozprávania. Samotná zápletka by za dávnejších čias vydala tak na jeden večerníček. Naviac je jej posolstvo sporné: páv Shen sa chce zmocniť vlády nad celou krajinou pomocou vedecko-technického pokroku, čomu naši hrdinovia musia stoj čo stoj zabrániť. Túto tému prednedávnom oveľa šikovnejšie a presvedčivejšie exploatoval Posledný samuraj.

Otrepanosť motívov a celková riedkosť príbehu je zdatne maskovaná zaujímavými výtvarnými riešeniami, kombinujúcimi štylizovanú digitálnu 3D animáciu s ilúziou orientálneho tieňového divadla. Vtipných hlášok padá rovnako veľa ako zlikvidovaných nepriateľov a k slovu sa občas dostane i náznak sebairónie, ktorú však v slovenskom dabingu veľmi nepocítime, lebo napríklad nezistíme, že uznávaného no strachom a beznádejou zlomeného bojovníka Croca nahovoril Jean-Claude Van Damme. Väčšinu z 91 minút trvania snímky predstavujú bojové scény. Zaujmú tým, ako verne využívajú rôzne autentické štýly bojových umení, ale i zvládnutými choreografiami, načasovaním a prácou s obrazom, za ktorým hudba Johna Powella, používajúca aj pôvodné motívy Hansa Zimmera, nezaostáva ani o chlp.

Kung Fu Panda 2 je dobrý akčný bojový komerčný film. Do akej miery napĺňa predstavu ideálnej animovanej zábavy pre rodiny s malými deťmi, je už iná otázka. Súvisí s otázkou dabingu – podobne ako Ranga, aj Kung Fu Pandu 2 bolo škoda dabovať do slovenčiny, alebo sa do distribúcie mala dostať aj otitulkovaná verzia.

Prvý film slávil úspech aj preto, lebo bol príjemným prekvapením. Pokračovanie je úspechom aj preto, lebo nikto nečakal, že pokles kvality bude len taký malý. Ak k tomu prirátame otvorenú záverečnú scénu, musíme priznať, že brána k trojke je otvorená dokorán.

Kung Fu Panda 2 (USA 2011)

Foto: Bontonfilm