Na tohtoročnom Cannes je skutočne zatiaľ najväčší záujem o mimosúťažné filmy. Najviac sa o nich hovorí, najviac sa o nich v novinách píše. Napríklad o najnovšom filme Woddyho Allena You Will Meet a Tall Dark Stranger (Stretneš vysokého tmavého cudzinca)

Známy neurotik, hypochonder a zároveň geniálny tvorca je povestný tým, že kašle na ceny, Oskar je mu ukradnutý, rád ukáže svoje filmy, ale zásadne mimo súťaží. Hovorí sa, že dobrý spisovateľ neuhne od svojej témy, a to isté platí aj o režiséroch. Teda Allenov film je zase o spletitých vzťahoch v rodine a mimo nej.

Jeden raz miluje jedného, potom zasa cíti sympatie k druhému, a tak to ide dokola. Je to však vtipná, inteligentná a dobrá zábava. A obsadil do filmu takých hercov ako Antonio Banderas, Josh Brolin, Anthony Hopkins, Naomi Watts, Gemma Jones, Freida Pinto a Lucy Punch. No môže to byť zlé? Ani náhodou. Stretnutie s Allenom a jeho kompániou bolo jedno z najsympatickejších. Woody sa priznal, že vždy bol skôr pesimista: „Od detstva. Život je vlastne pokusom o nočnú moru a len priemerný človek si môže nahovárať, že je to inak.“ Čo si myslí téme smrti a starnutia? „Keď budem v takej forme ako Manoel de Oliveira, budem rád storočným. Som však proti smrti. Starnúť nie je v skutočnosti výnosné – nebudete ani inteligentnejší, ani štedrejší. Radím vám radšej uhnúť.“ Čo si myslí o svojich dielach ? „Veľa mojich filmov má literárnu hodnotu. Keď nenakrúcam filmy, píšem romány“. To sme nevedeli a ani sme od neho zatiaľ žiadny román nečítali. Ale možno len naše kníhkupectvá sa k tejto informácii nedostali...

Bilanciu súťažných filmov, ktoré sú tematicky z každého rožka trošku a navyše nie veľmi originálne, však už vylepšil anglický film Another Year (Iný rok) Mikea Leigha (na obrázku). Režisér v roku 1996 dostal Zlatú palmu za film Tajnosti a lži a nazývajú ho naturalistickým maliarom rodinných kríz. Nakrúca veľmi úspešné nízkorozpočtové filmy (Happy-Go-Lucky) a tento stál vraj najmenej. “Tí, čo financujú moje filmy, nikdy nevedia, čo z toho bude, ale vždy mi dajú peniaze“, priznáva. Zrejme vedia prečo. Teraz však chystá nakrútiť veľkorozpočtový film o renomovanom maliarovi Turnerovi a zrazu nevie, ako zoženie financie. Another Year je kultivovane realizovaný film o vzťahoch v rodine a medzi priateľmi. Nič bombastické, ale solídne kino s výborným hereckým výkonom Leslie Manvilleovej (na obrázku), ženy upadajúcej do hlbokej jamy samoty.

„Chcel som nakrútiť čisto francúzsky film - francúzsky v uvažovaní, sentimentalite, vzťahu k dejinám, k jazyku a ku kultúre“, povedal francúzsky režisér Bertrand Tavernier o svojom súťažnom filme La princesse de Montpensier (Princezná z Montpensier) o láske Marie de Méziéres k prelietavému kniežaťu Guise, túžiacemu len po moci a neskoršom kráľovi Henrichovi III. Režiséra inšpirovala novela Madame de la Fayette a podľa herca Gasparda Ulliela (Guise) sa mu po prečítaní zdala trochu chladná, ale scenár ho uchvátil. Pôvabnú Marie, o srdce ktorej bojujú traja muži, si zahrala Melanie Thierry (na obrázku s režisérom). Z historických filmov patrí snímka k tým vydarenejších a bola po zásluhe prijatá veľmi kladne. Nečudo, keď sme pretrpeli a museli sa pozerať na japonský film známeho režiséra i herca Takeshi Kitana Outrage (Pohana) o vyčíňaní a vyvraždení sa japonských mafiánskych klanov. To tu ešte skutočne nebolo. Krv tiekla potokom, vraždilo sa nonstop, bolo to nechutné a obludné. Ťažko je si predstaviť, že tvorca takej dobrej povesti prestane mať súdnosť a pustí sa do takého dobrodružstva. Rozhodne mu to neprospelo, skôr pošramotilo dobré meno.

Un homme qui crie (Muž, ktorý kričí) Mahamat-Saleh Harouna sa odohráva v súčasnom Čade. Trinásť rokov nebol na festivale africký film a, našťastie, Harounov film patrí k tomu lepšiemu v súťaži. Ústrednou témou nie je občianska vojna v roku 1980, ale ľudia, ktorí trpia pre svoje slabosti a nie sú schopní vziať svoj osud do vlastných rúk. Hlavným hrdinom je šampión v plávaní, pre ktorého robiť strážcu plavárne je životnou istotou i radosťou. Keď ho degradujú a na jeho miesto sa dostane jeho jediný syn, stratí zmysel života. V afekte ho dá odveliť k armáde, aby dostal späť svoje miesto. V Čade zúri občianska vojna a výčitky svedomia otca trápia. Že to speje k tragédii je jasné. Film má trochu pomalé tempo, nemožno mu však uprieť štýlovú čistotu a dobré herecké výkony, predovšetkým hlavného predstaviteľa Youssoufa Djaoroa.