Šesťdesiaty tretí ročník berlínskeho filmového festivalu otvorila nesúťažná medzinárodná premiéra novej snímky hongkonského filmára Wonga Kar-waia, ktorý je tohto roku predsedom hlavnej súťažnej poroty Berlinale. Má názov The Grandmaster (Veľmajster) a je ďalším príspevkom do bohatého fondu ázijských historických bojových filmov, hoci sa neodohráva v malebnom stredoveku, ale v 30. rokoch minulého storočia, keď Čínu začalo okupovať Japonsko. Doma, v Hongkongu a Číne sa Veľmajster stal hitom, no pre uvedenie v zahraničí ho režisér upravil a prestrihal.

Ako šéf poroty Wong Kar-wai vyzval kolegov-porotcov k pozitívnemu prístupu. “Na úvodnom stretnutí nám povedal, aby sme nehľadali na súťažných dielach chyby,” prezradila porotkyňa, dánska režisérka Susanne Bier. “Nemáme upozorňovať na to, čo sa nám nepáči, ale hľadieť na ne pozitivisticky, všímať si to, čo sa nám pozdáva a upozorňovať na to.” V porote ďalej pracujú aj nemecký filmár Andreas Dresen, režisérka a kameramanka z USA Ellen Kuras, iránska režisérka Shirin Neshat, americký herec Tim Robbins a grécka režisérka Athina Rachel Tsangari.

Ekologická romanca

Gus Van Sant so svojou drámou Promised Land (Zem zasľúbená) rozhodne nevyvolal nadšenie. Matt Damon, ktorý je spoluautorom scenára, hrá zástupcu ťažobnej plynárenskej spoločnosti, ktorý má v malom farmárskom mestečku získať práva na ťažbu zemného plynu. Lenže sa ukáže, že je na túto prácu príliš čestný a citlivý. Nepresvedčivý film s umelým prostredím i príbehom, v ktorom nám motivácia postáv zostáva utajená, trpí aj na tlmený prejav hercov. Nemastná-neslaná je dokonca i Frances McDormand v jednej z vedľajších úloh. A nepomáha ani hudba Dannyho Elfmana. Vysvetlením môže byť fakt, že film sa pôvodne mal stať Damonovým režijným debutom. Pre nedostatok času a konflikty s producentmi ho napokon zastúpil Van Sant – a na výsledku to poznať. Skutočnosťou však je, že v Spojených štátoch je problém ťažby zemného plynu a jej dopadu na životné prostredie nanajvýš aktuálny. Útechou Damonovi môže byť, že po úspechu snímky Argo Bena Afflecka si starí kamaráti, držitelia Oscara za scenár filmu Good Will Hunting, konečne mohli zaobstarať priestory pre svoju produkčnú filmovú spoločnosť LivePlanet. V Berlíne Damon priznal, že plánov na režijný debut sa nevzdal.

Stratený a znovu nájdený raj

Rakúsky minimalista Urich Seidl predstavil záverečnú časť svojej trilógie Paradies: Lost (Raj: Stratený) má názov Paradies: Hoffnung (Raj: Nádej). Kým v predchádzajúcich častiach sledoval dospelých a starších ľudí, s dôrazom na autorove presvedčenie, že človek je príliš skazený na to, aby si zaslúžil spásu, teraz sa zameral na deti. Obézne deti, na letnom odtučňovacom tábore. Korpulentná Melanie má trinásť, nezodpovednú matku, ktorá sa vybrala hľadať milostné dobrodružstvá v Afrike (v prvom filme Raj: Láska) a tetu – náboženskú fanatičku - evanjelizátorku (ktorú sme lepšie spoznali v druhom Seidlovom filme z trilógie Raj: Viera). Aj preto musí prázdniny tráviť v letnom tábore, kde na vlastnej koži spoznáva všetky nástrahy dospievania. Najkratší a najoptimistickejší film z celej trojice prináša Seidlov typický úsporný štýl a sardonický pohľad na realitu súčasného Rakúska. Uzatvára síce celú jedinečnú trilógiu, je asi najmenej úderný a pútavý z celej trojice. To však nič nemení na skutočnosti, že bol tým najzaujímavejším, čo hlavná festivalová prehliadka v prvých dňoch ponúkla.

Choď do Bukurešti, mladý muž!

Známy a vyhľadávaný švédsky tvorca videoklipov Fredrik Bond (nar. 1970) predstavil v berlínskej hlavnej súťaži svoj celovečerný hraný režijný debut The Necessary Death of Charlie Countryman (Nevyhnutná smrť Charlieho Countrymana), silne štylizovanú romantickú gangsterskú romancu. Titulnú rolu naivného Američana stvárnil Shia LaBeouf. Poslúchne zjavenie mŕtvej matky (navodené aj pomocou upokojovacích tabletiek kombinovaných s alkoholom) a vyberie sa do rumunskej Bukurešti. V lietadle zomrie vedľa sediaci spolucestujúci. Jeho posledným želaním bolo, aby Charlie odovzdal pozdrav a darček jeho dcére Gabrielle (Evan Rachel Wood). Hneď na letisku Charlieho zmlátia policajti – a od tej chvíle to s ním ide dolu vodou. Spoznáva špinavé beznádejné veľkomesto plné čudákov, žobrákov, fetujúcich detí, gangstrov, mafiánov, prostitútok – a dobrodruhov z celého sveta, ktorých sem lákajú lacný sex a drogy. Rumunských zločincov hrajú Mads Mikkelsen a Til Schweiger, Charlieho spolubývajúcich zo surrealistického hostela James Buckley a Rupert “Ron Weasley” Grint. Režisér predviedol, že bravúrne zvláda obrazovú stránku, ale so stavbou príbehu, fabuláciou a dramaturgiou nemá žiadne skúsenosti. Jeho film je znôškou rôznorodých hercov, bizarných postáv, prostredí a dobrej hudby, citátov a imitácie filmárov ako David Lynch, Danny Boyle či Baz Luhrmann, ocenenie si zaslúži nápad zapojiť autentické prostredie Bukurešti a jej nočný život, ale či film patrí do hlavnej prehliadky prestížneho filmového festivalu, je otázne.

Rusko: beznádej trvá

Ruským príspevkom v súťaži je dráma Borisa Chlebnikova s ironickým názvom Dlhý a šťastný život. Na neveľkom priestore 77 minút realisticky vykresľuje mizériu života na vidieku v súčasnom Rusku, na polostrove Kola. Skupina vidiečanov sa pokúša na troskách zaniknutého kolchozu vytvoriť družstvo moderného typu, spoločnú farmu, ale proti systému úplatných policajtov, skorumpovanej samosprávy a byrokratickej vládnej moci nemajú žiadnu nádej. Sprvu vkladajú všetky nádeje do mladého entuziastického predsedu Sašu (Alexander Jacenko), ale keď potrebuje ich pomoc, odvrátia sa od neho. Čo je jasné aj nezainteresovanému divákovi, takže film nemá čím prekvapiť. Azda len tým, že keď sa osamelý Saša postaví zlu zoči-voči, z boja odíde ako vrah a zo skutočných zločincov sú “nevinné obete”. Drsný, pravdivý, beznádejný film, akých nám ruská kinematografia na rôznych prehliadkach a festivaloch ponúka tucty, prvý raz upozorňuje na riziko násilia, ktoré sa vyostruje, ak sú dobrí, čestní a statoční ľudia neustále vystavovaní bezpráviu bez možnosti dovolať sa pomoci a nápravy.

Wurst-western

Prekvapením, ktoré vyvolalo protichodné odozvy festivalového publika – potlesk, výkriky Bravo i nespokojné bučanie – je nemecký western Gold (Zlato) scenáristu a režiséra Thomasa Arslana. Inšpiroval sa skutočnými príbehmi nemeckých imigrantov v Amerike, ktorí sa po vypuknutí zlatej horúčky na sklonku 19. storočia vydávali hľadať šťastie na Klondike. Gold však nie je o zlate ani o zlatokopoch, ale o tragickej výprave skupiny Nemcov a Rakúšanov 2 500 kilometrov kanadskou divočinou do mesta Dawson. Neskúsení, zle vybavení a vedení neschopným podvodníkom hrdinova tohto – opäť smutného a bezvýchodiskového filmu – jeden po druhom výpravu opúšťajú, prichádzajú o zdravý rozum, umierajú na následky nehôd alebo sú zabíjaní. Tradičný príbeh je ozvláštnený ženským elementom: hlavná hrdinka Emily Meyer (Nina Hoss), nemecká žena, ktorá po rozčarovaní z kariéry a po krachu manželstva sama tvrdí, že nemá čo stratiť, prežije všetky útrapy… aby mohla pokračovať ďalej. Film, pôsobivo, realisticky, ale s večne prítomným smútkom nasnímaný v kanadskej prírode, je podfarbený emotívnou hudbou Dylana Carlsona.