Navštívil ho vo väzení s balíčkom ovocných žuvačiek. Pôvodne ho síce podozrieval z úmyslu vydolovať z neho nejaké informácie o spoluväzňoch a tváril sa preto stroho, neskôr však zmenil názor. Donald Fitzroy (Billy Bob Thornton) totiž pracuje pre CIA a rád by ho dostal na slobodu. Schvaľuje, čo spáchal. Dokonca by vraj urobil to isté byť na jeho mieste a momentálne od neho požaduje, aby v tom aj naďalej pokračoval, samozrejme, s „požehnaním“ od vlády. A tak sa z mladíka (Ryan Gosling), ktorému by v prípade odmietnutia nezostávalo nič iné len stráviť pár ďalších dekád medzi múrmi vlastnej cely, stalo číslo 6 v tajomnej skupine Sierra. Po osemnástich rokoch úspešného plnenia príkazov a likvidácie stanovených cieľov však prišla na rad misia v Bangkoku...

Mal zavraždiť muža podozrivého z predaja tajomstiev národnej bezpečnosti, ako mu tvrdila kolegyňa zo CIA Dani Miranda (Ana de Armas). „Šestka“ však odmietol urobiť to presne podľa plánu agentúry, inak by ohrozil aj civilistov v blízkosti likvidovaného. A tak to urobil podstatne nápadnejšie a kontaktnejšie, čo rozhodne nevoňalo šéfovi akcie Dennymu Carmichaelovi (Regé-Jean Page). „Šestka“ nutným priblížením sa k obeti totiž mohol prísť na to, že sa jedná o ďalšie vražedné číslo z oddelenia Sierra, správne vytušiť, že niekedy v budúcnosti sa sám stane podobným terčom a – čo je zo všetkého asi najhoršie - mohol by sa dostať k flash disku s informáciami, ktoré sa číslo 4 (Callan Mulvey) pokúšalo predať ďalej. Nie je sa preto čomu čudovať, keď „Šestka“ odmietne evakuáciu z miesta činu Carmichaleovým tímom a radšej požiada o pomoc muža, ktorý ho k remeslu priviedol. Navyše pošle získaný disk svojmu osvedčenému kontaktu zo skupiny Sierra Margaret Cahillovej (Alfre Woodard) do Prahy... Carmichael, samozrejme, začne zúriť a rozhodne sa na lov „Šestky“ povolať pomerne sociopatického zabijaka, bývalého agenta CIA, momentálne kontraktora Lloyda Hansena (zábavne prehrávajúci, osviežujúco negativistický Chris Evans). Aby veľmi nevystrkoval rožky, mala by naňho predsa len radšej dohliadnuť Carmichaelova podriadená Suzanne Brewerová (Jessica Henwick). A to obzvlášť vtedy, keď sa Hansenovi dostane do rúk Donald Fitzroy s jeho nevyliečiteľne chorou neterou Claire (Julia Butters)...

The Gray Man režisérov Anthonyho a Joea Russovcov je remeselne veľmi zručne nakrúteným a zábavným akčným thrillerom so špionážnymi rysmi, vychádzajúcim z rovnomennej románovej predlohy Marka Greaneya z roku 2009. Ťažko však povedať, do akej miery naozaj ťaží z jej textu, pretože pôsobí skôr dojmom snímky poskladanej z úspešných, špecifických prvkov a naratívnych motívov, ktoré už divák mal možnosť niekedy vidieť pred tým minimálne v kvalitatívne totožnom, prípadne ešte o niečo lepšom prevedení. Ak sa román o niečo pokúšal, bolo to predstaviť čitateľovi hlavnú postavu snažiacu sa o maximálnu nenápadnosť a hľadanie spôsobov, ako čo najefektnejšie splynúť s davom. Titulný protagonista filmovej adaptácie je nápadný až hanba. Navyše predvádza choreograficky prepracovaný kontaktný boj a prestrelky ako napríklad John Wick vo svojej doterajšej trilógií (2014 – 2019), výrazný inšpiračný zdroj pre nejeden film orientujúci sa na akciu v súčasnosti. Uniká pred lovcami, ale zároveň neúnavne robí kroky vpred vo svojom súkromnom pátraní - hoci nie tak existenciálnym sebaspoznávacím spôsobom, ako zostával neustále v pohybe Jason Bourne (2016) najmä v tých epizódach vlastnej filmovej série, čo vznikli v pseudodokumentaristickej réžií Paula Greengrassa (Bourneov mýtus z roku 2004, Bourneovo ultimátum – 2007).

Špionážne motívy zostávajú štylizované do naivne zábavnej brakovej formy ako v prípade bondoviek. Na reakciu, že agentovo číslo „Šestka“ neznie bohvieako, sám vtipne reaguje, že označenie 007 už bolo zadané. A charakteristickou črtou je tiež neustále premiestňovanie sa z jednej exotickej destinácie do inej. The Gray Man tak navštívi Bangkok, Francúzsko, Chorvátsko a mnoho ďalších krajín, z ktorých je však pre domáceho diváka asi najlákavejšia Česká republika, s dôrazom na jednu z najpamätnejších naháňačiek filmu, s použitím nefalšovanej pražskej električky. O tom, že Praha bola veľmi vďačnou kulisou tiež prvému dobrodružstvu Ethana Hunta niet pochýb. Hoci sa „Štestka“ tento raz postará o naozaj explozívnu akciu prilepšenú nejakými tými CGI efektmi, zábavnosti oslovenia Toma Cruisa českým policajtom v Mission: Impossible Briana De Palmy z roku 1996 sa to nevyrovná...

Podobne ako v sérií Mission: Impossible, scenár Joea Russa, Christophera Markusa a Stephena McFeelyho „zabýva“ príbeh postavami charakterovo skresanými len na tie najdôležitejšie informácie pre dej. A veru že je tých postáv na jeden film možno až priveľa, pričom niektoré akoby boli v deji prítomné len v rámci určitej premisy prípadného ďalšieho pokračovania, respektíve pokračovaní. Väčšinou ide o figúrky na šachovnici nepredvídateľných, často až prekombinovaných zvratov, pri ktorých nie je isté, kto je dobrý, kto zlý a kto niečo medzi tým. Každopádne, aspoň v prípade mužov sa vtipne núka možnosť charakterového rozlíšenia podľa toho, či postavy nosia fúzy len pod nosom alebo briadku a podobne. Stretnúť niekoho podobného na ulici, možno by nikoho nenapadlo hneď ich podozrievať zo špionážnej činnosti, určite by však pôsobili nadmieru podozrivo.

Scenár nie je veľmi originálny, je však aspoň zostavený zo scén, ktoré sa už v minulosti v rámci žánru osvedčili. Je príjemné si ich čas od času pripomenúť, ak divák má podobné východiskové situácie a zvraty vo filmoch rád. Snímka osloví najmä nostalgikov, obzvlášť keď sú už vyčerpaní z všadeprítomných, neúnavne pribúdajúcich komiksových adaptácií. Dej slúži predovšetkým na rozohratie akčných scén, ktoré sú choreograficky veľmi pekne prepracované a pripomenú najmä tie hmatateľnejšie kontaktné súboje z režijných príspevkov bratov Russoovcov do Captain America: Winter Soldier (2014) alebo Občianskej vojny (2016). Kamera Stephena F. Windona si vyslovene užíva hru s farebným neónovým nasvietením, a keď jej zábery práve povinne „nezdokonaľuje“ nejaké to CGI vylepšenie, dodáva rovnakú dramatickú váhu ako najjemnejšiemu hereckému gestu, tak tej najtvrdšej súperovi uštedrenej rane. K elegancií nasnímaného výraznou mierou dopomáha tiež pocitovo zameraný strih Jeffa Grotha a Pietra Scaliu, pričom hudba Henryho Jackmana pôsobivo duní na pozadí.

The Gray Man nie je žiadnym umeleckým dielom pre artového diváka. Skôr slušne stvárnená popcornová zábava s mimoriadne sympatickým hereckým obsadením a, čo je tiež príjemné, bez superhrdinskej účasti. Hoci to, čo postavy v niektorých scénach predvádzajú, by si tiež s bežnými schopnosťami „ľudí“ z mäsa a kostí asi nik veľmi nespájal... Snímka uháňa vpred slušným tempom, nedáva priestor na vydýchnutie ani premýšľanie nad logikou medzi jednotlivými zvratmi. Pár replík si svojím vtipom a nápaditosťou nejeden divák určite zapamätá. A tých, ktorí očakávajú od filmu aj nejaké prípadné posolstvo, či myšlienku od označenia The Gray Man za kryštalicky bezduchý produkt podľa osvedčeného netflixovského „návodu na použitie“ vytrhne snáď len to nahlas vyslovené ponaučenie, že s nabitou zbraňou sa rozhodne nehádže.

The Gray Man, USA, 2022
Dĺžka: 122 minút
Réžia: Anthony Russo, Joe Russo
Predloha: Mark Greaney (kniha)
Scenár: Joe Russo, Christopher Markus, Stephen McFeely
Kamera: Stephen F. Windon
Hudba: Henry Jackman
Strih: Jeff Groth, Pietro Scalia
Scénografia: Dennis Gassner, Nancy Haigh
Kostýmy: Judianna Makovsky
Producenti: Joe Russo, Anthony Russo, Joe Roth, Jeff Kirschenbaum, Mike Larocca
Hrajú: Ryan Gosling, Chris Evans, Ana de Armas, Billy Bob Thornton, Jessica Henwick, Julia Butters, Dhanush, Alfre Woodard, Regé-Jean Page, Wagner Moura, Deobia Oparei, Robert Kazinsky, Shea Whigham, Daz Crawford, Callan Mulvey, Cameron Crovetti, Jeremy Tichý, Marián Mitaš, Petr Semerád, Dana Aliya Levinson, Jimmy Jean-Louis, Nadiv Molcho, Eme Ikwuakor, Patrick Newall, Alexandr Minajev, Angela Russo-Otstot, Becky Wu, Maria Darkina, Kaipo Schwab, Oleg Kim, Irina Aylyarova, Martin Harris, Michel Carliez, Faouzi Brahimi, Swen Gillberg, Matthew Bellows, Marc Forget, Boone Platt
Distribúcia: Netflix
Foto: ČSFD cz.