Všetko sa to začalo intrigánskym plánom imperátora Shaddama IV. (Christopher Walken) využiť po stáročia trvajúcu rivalitu dvoch rodov na to, aby sa vzájomne zlikvidovali v deštruktívnej galaktickej vojne. Demokraticky zmýšľajúci vojvoda Leto Atreides (Oscar Isaac v prvej časti), pochádzajúci z oceánmi zaplnenej planéty Caladan, by mal dostať pod svoju správu púštnu planétu Arrakis, zvanú tiež Duna. Planéta, ktorú doposiaľ spravoval rod Harkonnenovcov na čele s tyranským barónom Vladimirom (holohlavý Stellan Skarsgård s XXXL mohutnou postavou a putinovsky tvarovanými perami), je jediným zdrojom tzv. korenia – psychotropnej látky otvárajúcej myseľ pri duchovnom sebapoznaní, pomáhajúcej tiež pre účely bezpečnejšej navigácie v medzihviezdnom cestovaní ohýbať priestor. Harkonnenovci, pôvodom z planéty Giedi Prime, dlhoročnou ťažbou korenia až nechutne zbohatli. K pôvodným obyvateľom Arrakisu sa vždy správali ako k zvieratám a v podstate „len“ hľadali zámienku na ich definitívne vyhladenie. Správu rodu Atreidov nad ich niekdajším zdrojom príjmov a to, že si vôbec pripúšťajú mierovú spoluprácu s miestnymi, preto Harkonnenovci nesmú dopustiť. Nastal čas na vojenskú inváziu...

Keď sme Paula Atreida (Timothée Chalamet), mladého syna caladanského vojvodu, videli naposledy, unikal spoločne so svojou matkou Jessicou (Rebecca Ferguson) z hlavného mesta Arrakisu na lietajúcom stroji podoby veľkej vážky do púšte. Celá delegácia z ich planéty bola útokom protivníka, buď vyvraždená alebo zajatá. Dokonca aj ich samých majú teraz všetci za mŕtvych. Jediná šanca, ako prežiť v nehostinnej púšti, je pokúsiť sa spojiť s Fremenmi – nápadne modrookými bojovníkmi, dlhé roky sabotujúcimi neraz aj samovražednými teroristickými útokmi ťažbu korenia – na čele s duchovným vodcom Stilgarom (Javier Bardem). Ich znalosti prežitia v púšti sú mimoriadne. Pár lekcií na danú tému Paulovi dodá bojovníčka Chani (Zendaya), už dávnejšie vystupujúca v jeho mätúcich snoch ako potencionálny budúci milostný záujem. Vzácne zásoby vody majú pre Fremenov až duchovnú hodnotu a úzko súvisia s nespočetným množstvom rituálov pre bežného pozemšťana predstavujúcich kombináciu charakteristických prvkov všetkých známych monoteistických náboženstiev, no v najväčšej miere sú akousi kozmickou obdobou islamu. Po tom, čo Paul nedobrovoľne absolvuje vstupný súboj na život a na smrť, musí čeliť faktu, že je pre časť Fremenov celé generácie očakávaným prorokom, ktorý by ich mohol viezť vo Svätej vojne. Pre iných sú znamenia zo známeho proroctva nejasné a vnímajú ho aj s matkou za nepriateľských špiónov. Paul sám bol Jessicou, členkou sekty Bene Gesseritu, pripravovaný na možný mesiášsky osud, avšak vzpiera sa mu. Radšej by pokorne bojoval bok po boku s miestnymi. Obáva sa totiž, žeby v momente, keď sa duchovne „prebudí“ do mesiášskeho stavu, mohol stratiť podstatnú časť vlastnej ľudskosti a nadobudnutá ilúzia moci by ho mohla korumpovať...

Rozsiahly epický sci-fi román Duna z pera Franka Herberta z roku 1965 dráždil ambície mnohých autorsky vyhranených filmárov už v čase svojho prvého vydania. Pri pokuse o jeho prevedenie na strieborné plátno si „vylámali zuby“ ako niekdajší producent Planéty opíc (1968) a prvý vlastník práv na sfilmovanie Arthur P. Jacobs, ktorý zomrel skôr, ako popri mnohých iných rozpracovaných projektoch vôbec začal s realizáciou... Tak režisér Alejandro Jodorowsky od roku 1975 plánujúci až 14 hodinový epos s prispením tvorivých mien ako Salvador Dalí, Orson Welles a zapojením výtvarníkov Jeana "Moebia" Girauda, H. R. Gigera, prípadne s hudbou Pink Floydu. Či Ridley Scott zvažujúci Dunu ako svoj ďalší projekt približne v čase realizácie Votrelca (1979). Predprodukčný proces však trval pridlho, čo ho nakoniec donútilo venovať pozornosť iným filmovým titulom – v prvom rade jeho legendárnemu Blade Runnerovi (1982). Nakoniec to bol až postmodernista, čo sa rád „stráca“ vo svojich surrealisticky snových víziách, David Lynch, kto predlohu pretlmočil do dejovo podstatne zredukovanej a myšlienkovo zjednodušenej podoby v prvej oficiálne dokončenej adaptácií z roku 1984. Svojou voľbou nakrútiť sci-fi v štýle „space opera“ prekvapil nejedného fanúšika vlastných interpretačne náročných diel – aj keď už v tej dobe bolo známe, že bol tiež favoritom Georgea Lucasa na réžiu záverečnej epizódy jeho trilógie Star Wars – Návrat Jedyho a ponuku odmietol.

Lynchova vizuálne fascinujúca verzia preberá kľúčové okamihy väčšinou prvej polovice románu, pričom sa ich nesnaží prerozprávať štandardným spôsobom, ale skôr sa zaoberá myšlienkami, pocitmi, dojmami, ktoré si režisér interpretuje po svojom, akoby „medzi riadkami“ navonok sa v predlohe zrozumiteľne javiacich udalostí. Výprava, dekorácie a masky neraz pripomínajú pohlavné orgány. Korenie ako určitá obdoba drog má zdôraznenú úlohu v príbehu pre navodenie snových, vizionárskych epizód presne v duchu režisérovej neskoršej tvorby a proti konvenčnému negativistickému spoločenskému očakávaniu je paradoxne oceňované za pozitívny prostriedok medzihviezdnych ciest. Obludnosť a znepokojivé deviácie antagonistických Harkonnenovcov lákajú hľadáčiky kamier o niečo viac, než Paulov mesiášsky údel. A asi najpamätnejšou scénou, hoci známou skôr pre vzbudenie nejedného nechceného smiechu, je tá, kde Linchov zrejme najmilovanejší neskorší predstaviteľ nevedomo sebadeštruktívnych voyerov, snažiacich sa spravidla nahliadnuť pod idylický povrch amerických predmestí (napríklad v jeho kultovom Modrom zamate z roku 1986, či legendárnom seriáli Mestečko Twin Peaks) herec Kyle MacLachlan jazdí na červíkovi.

K zbaveniu románu prívlastku nesfilmovateľný, sa veľmi nepodarilo ani dvom trojdielnym televíznym minisériam od Johna Harrisona Duna (2000) a Deti duny (2003) s relatívne prijateľnými ohlasmi zo strany fanúšikov. Pozitívnu zmenu predstavoval až prvý diel plánovanej rozsiahlejšej ságy od režiséra Denisa Villeneuvea (Prvý kontakt, Blade Runner 2049) z roku 2021. Adaptácia prvej polovice pôvodného Herbertovho románu si vyslúžila všeobecné uznanie a z celkového počtu desiatich nominácií na Oscara (vrátane najlepšieho filmu roka a adaptovaného scenára), získala ocenenie v kategóriách najlepší zvuk, vizuálne efekty, výprava, hudba, strih a kamera. Vznikol tak konečne pútavý film nevyhýbajúci sa zložitosti fantastickej zápletky, v duchu mainstreamového remesla v najlepšej možnej podobe predstavujúci známy príbeh dostatočne prehľadne a zrozumiteľne, ktorý sa v ostrom významovom kontraste k aktuálnej žánrovej scéne nebál ani dôkladného predstavenia postáv, či premisy predpokladajúcej ich zásadné charakterové zmeny v reakcií na kľúčové zvraty príbehu. Mal však smolu v tom, že bol v kinám premietaný vo vzácnych pauzách uvoľnenia bezpečnostných opatrení medzi jednotlivými striedajúcimi sa vlnami pandémie Covid-19.

Snímka Duna: Časť druhá opäť v réžií Denisa Villeneuvea majstrovsky nadväzuje na prvú polovicu príbehu, pútavo dramatizuje osudovo prisľúbené udalosti a priam magicky mapuje doposiaľ v iných verziách neprebádané – aj tematické – zákutia Herbertom navrhnutého fiktívneho sveta. Scenár, na ktorom režisér spolupracoval s Jonom Spaihtsom, necháva milovníkov výpravných dobrodružstiev vychutnať si scény, keď fremenská bojovníčka Chani učí Paula zákonitostiam púšte.Učí ho chodiť, aby na seba neprivolal púštnych červov, spôsobom hľadania vody aj v najsuchších podmienkach. Bojovať s nepriateľom obrábajúcim mohutnými technológiami nerastné zdroje planéty. A čoraz viac sa k nemu približuje v opojnej milostnej línií. Kamera Greiga Frasera vtedy robí z púšte fascinujúce miesto, osobitý svet, v ktorom divák ani na moment nepomyslí na všednú každodennosť vlastného života. Plní tajné divácke sny s pôsobivou hmatateľnosťou, s akou sa to doposiaľ podarilo len veľmi málo žánrovým filmom. Výprava Patrice Vermette, ani dekorácie Zsuzsanny Sipos a Shanea Vieaua, či kostýmy Jacqueline West v ničom nezaostávajú za prvou časťou, priam ešte zdôrazňujú jej kvality. A o tom, že hudba Hansa Zimmera emocionálne zasiahne publikum až pod kožu, netreba vôbec pochybovať.

Sympatické sú tiež dejové motívy v zmysle akejsi reprízy pripomínajúce Paulove skúsenosti s rôznymi duchovnými rituálmi, ktoré tento raz absolvujú na vlastnej koži jeho matka, prípadne psychotická harkonnenovská verzia anti-Paula Feyd-Rautha (Austin Butler), novopredstavený protivník neštítiaci sa zabíjať vo futuristickej verzií rímskeho Kolosea len, aby si užil súkromnú oslavu. Unikátnym prvkom snímky sú však práve tie menej dobrodružné, z premyslenej práce s charaktermi postáv vychádzajúce momenty, motivujúce k premýšľaniu – tie, na ktoré doposiaľ žiadny z tvorcov filmovej adaptácie nemal odvahu: Je Paul sľubovaným mesiášom z proroctiev hlásajúcich jeho príchod? Alebo je „len“ nedobrovoľne stavaný do ponúkanej roly, pretože vinou vlastnej viery v spomínané proroctvá si Fremeni od niekoho takého, ako je Paul, sľubujú určitú formu spásy? Sú vôbec skutočné? A ak áno, čo preňho samého znamená byť mesiášom? Nie je to preňho väčšia obeť než dokáže podstúpiť? A keď ju podstúpi, bude ešte vôbec sám sebou? Nestane sa v postavení duchovného vodcu namiesto osloboditeľa skôr zotročovateľom všetkých, čo k nemu vzhliadajú?

Aj keď niektoré súčasné recenzie na základe určitých kľúčových zvratov nadšene prirovnávajú vrcholné momenty Duny:Časti druhej k asi kriticky najoceňovanejšej epizóde Star Wars – Impérium vracia úder (1980), treba si uvedomiť, že to bola práve filmová produkcia Georgea Lucasa, ktorá sa pri realizácií jeho slávnej space opery sama výrazne inšpirovala Herbertovým románom. Keď dôjde na Paulove náboženské dilemy, snímka sa stane skôr akousi popcornovou, pre dobrodružný vedecko-fantastický blockbuster ešte stále stráviteľnou „ozvenou“ Scorseseho Posledného pokušenia Krista (1988). A veľmi pútavo tiež pracuje s nejednoznačným, až paradoxným vyznením dôležitých zvratov, či prekvapivou ambivalenciou titulného „mesiášskeho“ charakteru, akým bolo svojho času napríklad problematicky obdivné ego Lawrencea z Arábie (1962) v ďalšej nemenej efektnej púštnej odysee režiséra Davida Leana. Villeneuveov film nie je umeleckým dielom, z ktorého budú „chrochtať“ blahom návštevníci klubových kín. Je to inteligentná, majstrovsky zrealizovaná žánrová zábava a vizuálna pastva pre oči. Spoločne s prvou časťou tvoria ako jednoliaty celok vyše päť hodín trvajúce, prvé skutočne dôstojné pretvorenie pôvodného románu do filmovej podoby. Už to je samo o sebe malý zázrak.

Duna: Časť druhá (Dune: Part Two), USA, Kanada, 2024
Dĺžka: 166 minút
Réžia: Denis Villeneuve
Predloha: Frank Herbert (kniha)
Scenár: Jon Spaihts, Denis Villeneuve
Kamera: Greig Fraser
Hudba: Hans Zimmer
Strih: Joe Walker
Zvuk: Ron Bartlett, Richard King, Dave Whitehead
Scénografia: Patrice Vermette, Shane Vieau, Andrew Ackland-Snow, Tom Brown, Tibor Lázár
Masky: Pamela Ip
Kostýmy: Jacqueline West
Produkcia: Cale Boyter, Mary Parent, Patrick McCormick, Denis Villeneuve, Tanya Lapointe
Hrajú: Timothée Chalamet, Zendaya, Rebecca Ferguson, Javier Bardem, Josh Brolin, Austin Butler, Florence Pugh, Dave Bautista, Stellan Skarsgård, Christopher Walken, Léa Seydoux, Anya Taylor-Joy, Souheila Yacoub, Charlotte Rampling, Roger Yuan, Babs Olusanmokun, Steve Wall, Giusi Merli, Imola Gáspár, Tara Breathnach, Cat Simmons, Nóra Pethő Kincső, Joseph Beddelem, Hassan Najib, Affif Ben Badra, Leon Herbert, Amer El-Erwadi, Dylan Baldwin, Jordan Long, Anton Valensi, Zdeněk Dvořáček, Italo Amerighi
Distribúcia: Continental film
Premiéra v SR: 29. februára 2024
Foto: Continental film