Obraz dediny zaberá v poľskom filme rozsiahle teritórium s vlastným vývojom, zodpovedajúcim do značnej miery potrebám doby ako ideologickým, tak estetickým. Kolíše medzi zobrazením negatívnym a pozitívnym, posunom od komunistických doktrín o zaostalosti dediny a potrebe jej radikálnej zmeny, až k hľadaniu poetiky, zodpovedajúcej charakteru roľníckeho života, spätého s prírodou a tvrdým étosom práce, ktorému sa podriaďovala aj existenčná, morálna a hodnotová hierarchia života dediny.

Výrazné a dôležité miesto v rurálnom diskurze poľskej literatúry patrí románu Wladyslawa Reymonta Sedliaci, napísanom v rokoch 1902-1908, za ktorý dostal v roku 1924 Nobelovú cenu. Inšpiroval vznik televízneho seriálu Sedliaci (1972) a následne i rovnomenného filmu, oba v réžii Jana Rybkowského. Po takmer 50. rokoch po ňom siahla takisto pod názvom Sedliaci režisérka dvojica DK a Hugh Welchman v osobitom estetickom kľúči animovanej maľby, odkazujúcom najmä na tvorbu popredného maliara druhej polovice 19. storočia Jozefa Chelmońského (1849-1914), reprezentanta realizmu, s odkazom na romantické a poetické presahy, naplnené dynamikou a atmosférou prírody a dedinského života.

Z rozsiahleho románu sa tvorcovia sústredili na postavu Jagny, výnimočne krásnej dedinčanky, vnášajúcej do mužského okolia erotický nepokoj. Pozerá za ňou ženatý Antek, syn najbohatšieho sedliaka Borynu. Ten je čerstvý vdovec a tak sa dohadzovačky činia. Žena starostu príde s návrhom, aby upriamil svoju pozornosť na Jagnu. Rodine sa to nepáči, ale Jagnina matka Dominkowna s ním hneď uzavrie obojstranne výhodnú majetkovú dohodu. Koná sa svadba a Jagna sa sťahuje k manželovi. Medzitým sa Boryna rozháda so synom Antekom a vyženie ho s deťmi i manželkou Hankou z domu. Má ešte dcéru a jej muž sa nehodlá s nevýhodnou situáciou zmieriť. Keď dôjde k zabratiu lesných území a dreva, dedina sa vyzbrojí a žiada späť svoj majetok násilím. Antek chce využiť chaos k tomu, aby otca zastrelil, ale vojaci, ktorí do vzbury zasahujú Borynu zrania. Doma umiera a postavenie Jagny sa skomplikuje. Obviňujú ju z promiskuity a keď starosta spreneverí zverené peniaze dedinčanov, jeho žena sa postará, aby za hlavnú vinníčku označili Jagnu. Antek sa zbabelo vzdáva jej ochrany. Vytiahnu k jej chalupe, zbijú ju a nahú naložia na voz. Z poníženia a špiny sa stavia na nohy a hrdo vztyčuje hlavu.

Je zrejmé, že v prenose z literatúry do filmu, došlo k zmene optiky a tvorcovia sa rozhodli interpretovať príbeh v rámci dnešných náhľadov na postavenie ženy, kriticky akcentovať jej submisívnu rolu vo výbere partnerov a urobiť z nej obeť patriarchálneho a kolektívneho tlaku. Dedina sa krásnej a príťažlivej, slobodne mysliacej deve mstí, trestá ju, ale z vôle tvorcov sa oslobodzuje, nepoddáva a zhodí zo seba neúnosné jarmo. Označiť takto formulovaný zámer, naplnený tézami, pulzujúcimi kdesi medzi modernistickou kritikou zaostalej dediny a súčasnými feministickými postulátmi pri hodnotení filmu, vyžarujúceho hypnotickú vizualitu a emocionálnu silu za nepodstatné, by asi nebolo celkom na mieste. V čase meniacej sa civilizačnej paradigmy, ktorá nás núti zbaviť sa zjednodušujúceho modernistického kréda, preferujúceho progres pred tradíciami, označovanými za archaické a nepoužiteľné, je dôležitejšia a konštruktívnejšia snaha pochopiť logiku a význam odlišnej kultúry, založenej sa vzťahoch určených inými existenčnými, historickými a spoločenskými podmienkami.

Časť poľskej kritiky porovnáva Reymontov román s jeho filmovou redukciou a pripomína, že kľúčovou hodnotou bolo na dedine pred 120 rokmi vlastníctvo pôdy, určujúce jej spoločenskú hierarchiu. Nedominovali tu patriarchálne vzťahy, ale objem vlastníctva, bez ohľadu na to, či šlo o ženu alebo muža. Majetok rozhodoval o spoločenských väzbách a alianciách. Preto sa neľútostný zápas rozpúta medzi otcom Borynom a synom Antkom. Ide o kľúčovú existenčnú a sociálnu pozíciu a prenáša sa následne i do boja o telo Jagny. Je dedičkou a potenciálnou vlastníčkou pozemkov. Nie je obyčajnou sedliačkou, nevidíme ju tvrdo pracovať na poli a vo svojej podstate je prvkom asociálnym. Vyhýba sa dodržiavaniu morálnych pravidiel dediny a narúša fungovanie jej spoločenského mechanizmu. Preto je z uzavretého mikrokozmu vylúčená. Nepatrí do tohto sveta a je nositeľkou súčasnej konštelácie individuálnych slobôd. Táto „implantácia“ podľa niektorých názorov demoluje Reymontov román.

Sedliaci, ako znie názov filmu v originále, majú v porovnaní so súčasnými poľskými filmami z dedinského, či provincionálneho prostredia rozmer historický a je evidentné, že dnes je rurálny naratív odlišný. Stačí si pripomenúť filmy ako Corpus Christi (2019) Jana Komasu, Tvár (2018) Malgorzaty Szumowskej, alebo Veža.Tichý deň (2017) Jagody Szelc. Reflektujú okrem iného spoločenské zmeny, ktoré zrušili uzavretý vesmír dedinského spoločenstva, intenzívne sa vyrovnávajúceho s hľadaním hodnotovej i názorovej rovnováhy.

Napriek sérii výhrad je krása filmu nepominuteľná a obdivuhodná. Príbeh môžeme sledovať ako tragickú love story, drámu lásky a zrady, zasadenú do romantizujúcich prírodných kulís, zobrazených s poetizujúcou a dynamickou energiou, ktorá preniká celým filmom. Mobilizuje široké emocionálne a vizuálne spektrum vnímania fascinujúcou estetizáciou obrazov a výjavov, realizovaných s nevšednou virtuozitou. V tomto ohľade nemajú Sedliaci asi žiadnu konkurenciu.

Sedliaci (Jagna/The Peasants), Poľsko, Srbsko, Litva, 2023
Dĺžka: 114 minút
Réžia: DK Welchman, Hugh Welchman
Predloha: Władysław Reymont (kniha)
Scenár: DK Welchman, Hugh Welchman
Kamera: Kamil Polak, Radosław Ładczuk, Szymon Kuriata
Hudba: Łukasz Rostkowski
Scénografia: Elwira Pluta
Masky: Waldemar Pokromski
Kostýmy: Katarzyna Lewińska
Produkcia: Hugh Welchman, Sean Bobbitt
Hrajú: Kamila Urzędowska, Robert Gulaczyk, Mirosław Baka, Sonia Mietielica, Ewa Kasprzyk, Andrzej Konopka, Małgorzata Kożuchowska, Julia Wieniawa-Narkiewicz, Cyprian Grabowski, Mateusz Rusin, Cezary Łukaszewicz, Dorota Stalińska, Helena Korczycka, Andrzej Mastalerz, Sonia Bohosiewicz, Maciej Musiał, Anna Grzeszczak-Hutek, Mateusz Malecki, Lech Dyblik, Klara Bielawka, Piotr Srebrowski, Mariusz Kiljan, Jarosław Gruda, Małgorzata Maślanka, Mariusz Urbaniec, Szymon Kukla, Andrzej Luter, Jadwiga Wianecka, Marek Pyś
Distribúcia: Vertigo Distribution
Premiéra v SR: 21. decembra 2023
Foto: ČSFD cz.