Dobrý námet možno nie je polovicou úspechu, no ak sa môžu tvorcovia opierať o pozitívne prijatú knižnú predlohu, potom sa šance na kvalitný výsledok určite násobia. To bol i prípad filmu Dcéra divočiny, ktorého sa chopil známy režisér Neil Burger a hlavnú rolu v ňom stvárnila britská herečka Daisy Ridley, známa z poslednej trilógie Hviezdnych vojen. Očakávania však v tomto prípade neboli naplnené a celé to dopadlo trochu inak.

V centre diania je Helena, ktorá trávila svoje detstvo s rodičmi v odľahlom prostredí močiarov a prakticky izolovaná od okolitého sveta. S večne zamĺknutou matkou si až tak nerozumela, no o to väčší bol vplyv jej otca, ktorému sa neustále túžila zavďačiť i napriek mimoriadne tvrdej výchove. Náhoda však chcela, aby to nevydržalo a že to bola viac než šťastná náhoda. Jej otec totiž bol totiž hľadaným únoscom a ona iba nedobrovoľným dieťaťom z matkinej strany. A hoci ho polícia vzala do väzby, z tej sa mu po rokoch podarilo utiecť, čo však Helenu, v tej dobe už matku a šťastne vydatú ženu, dokázalo vykoľajiť iba nakrátko. Pre ochranu svojho poctivo vybudovaného života a najbližších je totiž ochotná urobiť čokoľvek a ani na okamih neverí, že by jej otec mohol byť mŕtvy...

Rovnomennú predlohu má na svedomí americká autorka Karen Dionne a hoci toho až tak veľa nenapísala, mimo debutového Bodu mrazu sa asi najvýraznejšie zviditeľnila práve spomínanou Dcérou divočiny. Tá patrila k bestsellerom roka 2017 a dočkala sa zaradenia medzi najlepšie thrillery vydané v danom období. Samotní čitatelia na nej oceňovali ako pútavý literárny štýl, tak šikovné striedanie minulosti a prítomnosti, čo nie je v podobných prípadoch až tak netradičný postup a jeho vhodné použitie napomáha budovaniu celkovej atmosféry. O to je pre mňa nepochopiteľnejšie, že filmová verzia na niečo podobné rezignovala a miesto toho sa vydala tou najjednoduchšou možnou cestou. I napriek tomu by pritom mohla fungovať, no v priebehu realizácie sa zjavne čosi pokazilo.

Helenina minulosť, zaberajúca iba úvod snímky, totiž pôsobí skratkovitejšie (zaberá pritom viac než 20 minút), nepríliš dramaticky a jej najväčším highlightom je oduševnený výkon mladučkej Brooklynn Prince ako Heleny. Ihneď po ňom sa dianie posúva do prítomnosti a divák v nej môže sledovať zdanlivo idylický život už o niečo staršej protagonistky. No skutočne len zdanlivo a jej snaha čosi tajiť pred svojim okolím sa nedá ani vonkoncom prehliadať. Snaha o psychologickejšie kontúry však mimo iné naráža na monotónne spracovanú zápletku, čo asi najviac zamrzí s ohľadom na uveriteľné herectvo Daisy Ridley. Tá za svojim mladším „ja“ nijak nezaostáva a z papierovo vďačne načrtnutého charakteru s potláčanou traumou dokáže napriek limitom scenára ťažiť maximum. Z logických dôvodov to však samo osebe nestačí.

Za zmienku pritom stojí aj tradične spoľahlivý Ben Mendelsohn ako otec hlavnej hrdinky a dá sa sa bez problémov napísať, že ich vzájomné scény patria k tomu najlepšiemu. S ohľadom na lajdácky vyrozprávaný príbeh, kde sa obzvlášť v strede nedeje takmer nič zaujímavé, však určite nie sú spásonosné. Dôležitú úlohu stvárňuje i Garrett Hedlund (Helenin manžel Stephen), no ten pre zmenu ani nemá čo hrať. Pomaly plynúca dráma tak pomaly a bez väčšieho vzrušenia plynie až do úplného záveru...kde sa síce mení na vyššie spomínaný thriller, no hádam by asi bolo lepšie skonštatovať, že pokus o thriller je presnejšie pomenovanie.

V týchto chvíľach už možno viniť aj samotného Neila Burgera, ktorému sa to trochu rozpadáva pod rukami a hoci svojho času predviedol, že nemá problém nakrútiť ani pôsobivú akciu (spomeňme si len na Vyvoleného s Bradleym Cooperom okoreneného o vynachádzavé kamerové nájazdy), tu sa nijak zvlášť nepredviedol. I jeho slabším pričinením tak Dcéra divočiny poriadne nefunguje ani v jednej zo svojich rovín a možno ju tým pádom označiť za mrhanie talentom viacerých zúčastnených. Obzvlášť Daisy Ridley by pritom úspech potrebovala ako soľ, no v snímkach ako tento sa ďalšieho prielomu skutočne nedočká. Priemerne až podpriemerne spracovaná dráma síce dokáže zaujať v jednotlivostiach, no reálne sa na ňu s určitosťou zabudne do niekoľkých mesiacov. Bohužiaľ.

Dcéra divočiny (The Marsh King's Daughter), USA, 2023
Dĺžka: 108 minút
Réžia: Neil Burger
Predloha: Karen Dionne (kniha)
Scenár: Mark L. Smith
Kamera: Alwin H. Küchler
Hudba: Adam Janota Bzowski
Strih: Naomi Geraghty
Zvuk: Robert Hein
Scénografia: Tim Grimes, Patricia Cuccia
Masky: Jordan Samuel
Kostýmy: Anne Dixon
Produkcia: Keith Redmon, Teddy Schwarzman, Mark L. Smith
Hrajú: Ben Mendelsohn, Daisy Ridley, Garrett Hedlund, Gil Birmingham, Brooklynn Prince, Caren Pistorius, Chris Violette, Joshua Peace, Imali Perera, Joey Carson, Ash Catherwood
Distribúcia: CinemArt SK
Premiéra v SR: 7. decembra 2023
Foto: CinemArt SK