Všetko, čím začína i končí charakteristika hlavného hrdinu tohto príbehu sa sústreďuje do jediného slova – násilie. Vyrastá v jeho tieni, stáva sa mu profesiou, sprevádza ho na každom kroku komplikovaného a nebezpečného života. Joe však nie je nájomným vrahom, ani členom mafie, alebo akejkoľvek  inštitúcie, stojacej mimo zákon. Vražedný inštinkt slúži spravodlivosti a do istej miery i právu. Jeho existencia i škála služieb, ktoré plní by mala byť neviditeľná, nepriznateľná a nejestvujúca. Nikdy by tu nemal byť. Ale je stále po ruke.

Svet málovravného a temného Joea (Joaquin Phoenix) stojí na niekoľkých  hranách. Pohybuje sa v kruhu zlomkových spomienok na krutosť, brutalitu i bezmocnosť, žije v kontrastnej realite systematického vraždenia a zároveň sa dojímavo stará o starú matku. Preňu stále ostáva „chrobáčikom“. Hrdina s takto naprogramovaným životom sa podľa logiky rozprávania musí z obvyklých problémov dostať do ešte väčších problémov. Začínajú žiadosťou guvernérovho spolukandidáta o pomoc. Stratila sa jeho dospievajúca dcéra, on nechce pred voľbami miešať do celého prípadu políciu a Joe ju má čo najskôr nájsť. Má s podobnými prípadmi skúsenosti a ovláda ako miesta, tak organizačné siete obchodu s „bielym mäsom“. Koná okamžite.

Film podáva psychologický portrét človeka predátora, šelmy a lovca v jednej osobe, zabijaka, vojaka vyškoleného k obrane a ochrane pre prácu v FBI a armáde. Jedna z jeho ubíjajúcich spomienok sa viaže na Afghanistan. Do podozrivej budovy sa dostane úskokom. Zistí, že tam chodí poslíček. Ten mu prezradí vstupný kód a Joe dievča hneď nájde. Podrobný popis výkonu služby relativizuje hranicu medzi záchranou a únosom, o dievča zápasí niekoľko subjektov a je otázne, čo chce a potrebuje ona sama. Jej otec, senátor Votto, krátko po záchrane dcéry skočí z vrchného poschodia hotela a podľa všetkého spáchal samovraždu. Začína nové kolo útokov a únikov, v ktorom Joe netuší, kto proti nemu stojí. Dozvie sa to zakrátko. Skrížil cestu gangu, obchodujúceho s neplnoletými dievčatami. Kým sa stihne zorientovať povraždia všetkých jeho blízkych a známych. Matku nájde v posteli s prestrelenou hlavou.Naratívnu skladbu príbehu tvoria okrem akčných vektorov a krátkych spomienok i zaujímavé  spektakulárne scény, dopĺňajúce premyslenú a dokonale koncepčnú formálnu stránku filmu. Matku pochováva v rieke v akomsi primitívnom rituále, keď ho opúšťa posledný zbytok ľudskosti. Do sveta ľudí sa vracia s porážkou zla, ukončením oslobodzovacej misie.

Typ hrdinu samotára, vykonávajúceho spravodlivosť na vlastnú päsť nadvazuje na tradíciu westernu a praktický výklad všetkého čo s právom na odplatu  súvisí. Vysoká frekvencia príbuzných tém a hrdinov odkazuje na neustále prítomný imperatív samostatnej praktickej iniciatívy pri riešení všetkého, čo sa stavia do cesty potomkom odvážnych pionierov, dobývajúcich nehostinnú divočinu. Fakt, že takúto divočinu dnes pripomína súčasnosť vysoko rozvinutej post-modernej spoločnosti, pri vysokej spotrebe akčných „self made manov“, alebo „superheroes“ je kultúrnym signálom s jasne rozlíšiteľnými orientačnými značkam. Správny hrdina, dokonalý bojovník so zlomenou dušou, likviduje dekadentných, bohatých a skazených pedofilov. Oslobodí krásne dievča a spolu smerujú do krásneho dňa. Bez cieľa, slobodní a samostatní. On i ona. Dievčatko s anjelskou tvárou, ktoré zasadilo degenerovanému chlapovi osudný úder. Submisívne, trpiace a slúžiace, nahradzuje dominantné, doplnené vražedným ornamentom.

Filmu dominuje sústredený, hypnotický pohľad Joaquina Phoenixa, ktorý si za svoj herecký výkon odniesol z MFF v Cannes cenu. Škótska režisérka Lynn Ramsay (Musíme si pohovoriť o Kevinovi, 2011) má zmysel pre zobrazenie telesnosti. Do značnej miery sa vyhýba detailnému popisu drastických scén, ale nahradzuje ich sugestívnym pohľadom na doráňané telo hlavného hrdinu. Preukazuje zároveň zmysel pre mrazivú absurditu a grotesknosť. Vrah i umierajúca obeť si spolu pospevujú pieseň z rádia v paradoxnom, obojstrannom  zmierení a prijatí toho, čím sú, čo museli vykonať a všetkým, čo bude nasledovať.

Ovládame už zabíjanie na všetky spôsoby, veselé i strašné, krásne i plné hnusu. Čím viac sa realita, kde je tento druh skúsenosti k dispozícii „live“ vzdiaľuje, tým sú tieto obrazy intenzívnejšie, sugestívnejšie a populárnejšie. Ak sú realizované so sofistikovaným vkusom a citom pre posobivú vizualitu, stačí im jednoduchý príbeh a je na čo sa pozerať. Akčný rádius úspechu tohto filmu tvorí Európa, z Cannes si minulý rok odniesol okrem Ceny za najlepší mužský herecký výkon i Cenu za najlepší scenár, ktorý vznikol dramatizáciou románu amerického autora Jonathana Amesa. Na oscarové nominácie nedosiahol.

Nikdy si tu nebol (You Were Never Really  Here), Veľká Británia, Francúzsko, USA, 2017
Dĺžka:  95 minút
Scenár a réžia: Lynne Ramsay.
Kamera: Thomas Townend
Strih: Joe Bini
Hudba: Jonny Greenwood
Hrajú: Joaquin Phoenix, Alessandro Nivola, Ekaterina Samsonov, Alex Manette, John Doman, Judith Roberts, Frank Pando, Madison Arnold, Ronan Summers a ďalší.
Distribúcia: Film Europe
Premiéra v SR: 1. marca 2018
Foto: Film Europe