Život a dielo holandského maliara, žijúceho v druhej polovici 19. storočia, Vincenta van Gogha patrí medzi obľúbené témy popredných svetových režisérov už niekoľko desaťročí. Azda najznámejším životopisným filmom, venujúcim sa najmä jeho tvorivej činnosti a vzťahu s ďalším velikánom maliarskeho plátna Paulom Gauginom, je Smäd po živote režiséra Vincenta Minnelliho z roku 1956.

V hlavnej úlohe sa objavil umelcovi nesmierne podobný Kirk Douglas, ale možno ešte viac pozornosti a zaslúženého Oscara si získal Anthony Quinn ako jeho umelecký idol, ale inak pravý opak Gaugin, s ktorým sa neskôr dostal do konfliktu. Minnelli sa inšpiroval maliarovými dielami a jeho film  miestami pôsobí ako rozpohybovaná van Goghova tvorba.

Začiatkom deväťdesiatych rokov nakrútil legendárny Akira Kurosawa poviedkový film Sny Akiru Kurosawu, kde venoval jednu poviedku práve slávnemu tvorcovi. Stvárnil ho tu na nepoznanie namaskovaný Martin Scorsese a jeho väčšie cameo je dodnes asi najkultovejším van Goghovým stvárnením na filmovom plátne. Hlavná postava príbehu v galérii umenia vchádza do obrazu, a tam sa stretáva s maliarom, pracujúcim práve na obraze Obilné pole s havranmi.

Tretím najznámejším príspevkom k tematike je dielo Roberta Altmana Vincent a Theo taktiež z roku 1990. V hlavnej úlohe sa predstavil Tim Roth. Altman sa, ako názov napovedá, venuje najmä jeho vzťahu s bratom Theom. Ten svojho nadaného brata po celý život podporoval. Snímka je zo spomínanej trojice najkomornejšia, takpovediac najakademickejšia a asi aj najmenej vizuálne spriaznená s Goghovými obrazmi.

Začiatkom  90. rokov boli režiséri Van Goghom zrejme hromadne posadnutí, pretože rok po Kurosawovi a Altmanovi nakrútil svoju verziu života umelca Francúz Maurice Pialat so strohým názvom Van Gogh s Jacquesom Dutroncom v hlavnej úlohe. Pialat sa sústredil na záverečnú fázu maliarovho života a pri dva a polhodinovej dĺžke sa mu darí pomerne podrobne psychologicky vykresliť túto kontroverznú postavu, nevyhýbajúcu sa ani návštevám nevestincov.

Netradične dlhý úvod, vyhýbajúci sa zmienke o novinke s názvom S láskou Vincent je motivovaný snahou tvorcu recenzie o zoznámenie sa návštevníka kina aj s dielami, o ktorých možno nikdy nepočul, alebo počul, ale niektoré z nich nevidel. Ich porovnanie s vyhraneným experimentom dvojice režisérov Doroty Kobiely a Hugha Welchmana stojí rozhodne za to rovnakým spôsobom, ako spoznávanie jednotlivých van Goghových diel v scénach filmu S láskou Vincent. Netradičná forma snímky je tým, s čím sa spája aj jej propagačná kampaň a niet sa čomu čudovať. Dielo je vytvorené iba z olejomalieb umelca. Dvojica v ňom kombinuje hraný film a animáciu, čím pripomenie napríklad tvorbu amerického nezávislého režiséra Richarda Linklatera, ako Temný obraz a Bdelý život.  

125 maliarov z celého sveta namaľovalo podľa 94 umelcových predlôh desiatky tisíc olejomalieb. Tie boli skombinované so scénami so skutočnými hercami, z ktorých asi jediným skutočne známym menom je v súčasnosti nesmierne úspešná írska herečka Saoirse Ronan. Scenár bol napísaný oboma režisérmi na základe obsahu 800 van Goghových listov pre jeho brata Thea. Vynára sa tak otázka, či môže takýmto spôsobom vzniknúť niečo skutočne filmovo príťažlivé, alebo či sa tvorcovia vo zvolenej forme „neutopili“ a neponúkajú divákovi iba nezrozumiteľný miš-maš. Pravda je niekde uprostred, s miernym príklonom k pozitívnejšiemu hodnoteniu.

Scenár využíva naratívny predobraz filmu Občan Kane, čiže scenáristickej formulky histórie jedného prípadu. Armand Roulin, syn Vincentovho priateľa Josepha, sa vydáva do mestečka Auvers-sur-Oise doručiť jeho posledný list Theovi, ten je však už mŕtvy. Roulin a divák prostredníctvom rozhovorov s miestnymi obyvateľmi, pomocou ich subjektívnych čiernobielych retrospektív, spoznáva Vincentovu minulosť, jeho charakter a snaží sa dopátrať príčin jeho rozhodnutia spáchať samovraždu. Na rozdiel od Wellesovho super-filmu však toto vyšetrovanie nie je príliš napínavé už len na základe faktu, že okolnosti jeho smrti nie sú stále úplne vyjasnené, a tak ani nemáme dôvod očakávať nejaké veľké prekvapivé rozuzlenie, ako v prípade osvetlenia legendárneho pojmu „rosebud“.

Znalec umenia bude fetišisticky spoznávať v jednotlivých scénach konkrétnu maľbu, „radový“ divák bude čakať na moment, keď sa príbeh skutočne rozbehne, lenže spomienky známych nie sú až tak dejotvorné, ako tvorcovia zamýšľali. S láskou Vincent je tak vo výsledku rozhodne obdivuhodným experimentom, ktorý však nemá potenciál stať sa všeobecne uznávanou klasikou, pretože až príliš spolieha na svoju formálnu stránku a pôsobí tak aj napriek striedmej stopáži mierne ťažkopádne. Napriek výhradám ak film niekde vidieť, tak jedine na veľkom plátne. Pozerať ho v televízii je ako prezerať si van Goghove obrazy namiesto v galérii na tablete.

S láskou Vincent (Loving Vincent), Veľká Británia, Poľsko, 2017
Dĺžka: 88 minút
Scenár a réžia: Dorota Kobiela, Hugh Welchman
Kamera: Tristan Oliver, Lukasz Zal
Strih: Dorota Kobiela, Justyna Wieszynska
Hudba: Clint Mansell
Hrajú: Robert Gulaczyk, Douglas Booth, Saoirse Ronan, Aidan Turner, Helen McCrory, Eleanor Tomlinson, Chris O´Dowd, Jerome Flynn, John Sessions, Shaun Newnham, Richard Banks a ďalší
Distribúcia: Continental film
Premiéra v SR: 25. januára 2018
Foto: Continental film