Americký zabijak. Film s absolútne generickým názvom, ktorý evokuje skôr klasickú americkú béčkovú produkciu osemdesiatych rokov, v hlavných úlohách s Dolphom Lundgrenom, Jean-Claude Van Dammom či Michaelom Dudikoffom. Skutočnosť je však trochu komplikovanejšia.

Zvíťaziť minimálne dvakrát v priebehu niekoľkých rokov v kategórii najlepší zahraničný film na udeľovaní cien americkej akadémie je úctyhodný výkon. Zdalo sa, že doba silných autorských osobností európskeho a svetového filmu je dávno preč. Medzi pravidelných „neanglicky hovoriacich zberačov“ sošky Oscara patrili v minulosti Vittorio De Sicca, Akira Kurosawa, Federico Fellini a Ingmar Bergmann. Posledným menovaným sa dostalo tejto cti hneď dva ročníky po sebe. Tento rok sa k nim pridal originálny iránsky tvorca Asghar Fahradi.

„Nikdy nie je neskoro na nový začiatok,“ tvrdí propagačný slogan americkej romantickej komédie Ktorý je ten pravý?  Jeho protagonistka Alica (Reese Witherspoon), matka dvoch detí, sa preň rozhoduje totiž v štyridsiatke. Autorka scenára a debutujúca filmová režisérka Hallie Meyers-Shyer je tridsiatnička, ale prakticky tiež začína.

Zvedavosť jezákladná ľudská vlastnosť. Svojím spôsobom inšpirovala aj svetoznámeho amerického režiséra, scenáristu a producenta Terenca Mallicka (1943) k nakrúteniu dokumentárnej filmovej eseje Cesta času (2016). V týchto dňoch ju môžu naši diváci vidieť s reklamným sloganom „fantastická výprava k počiatku všetkého“ hneď v dvoch verziach.  Dlhšiu 90- minútovú s poetickým komentárom, v podaní  austrálskej herečky Cate Blanchett, uvádza spoločnosť Film Europe. Kratšiu 45-minútovú verziu, pod názvom Voyage of Time: The IMAX Experience, komentuje herec Brad Pitt a uvádza Cinemax vo formáte IMAX. Slovenskú premiéru  v polovici septembra však zorganizovali spoločne.

Stephen King. Meno, ktoré netreba predstavovať žiadnemu hororovému fanúšikovi, no poznajú ho i ľudia, ktorí tomuto žánru až tak neholdujú. K jeho najslávnejším knihám patrí nepochybne aj román To, ktorého spracovanie sa práve dostáva na plátna našich kín.

Ak organizátori canneského festivalu vyberajú do sekcie Un certain regard filmy, ktoré rozprávajú príbehy istým netradičným spôsobom, potom dlhometrážny debut slovenského režiséra Györgya Kristófa Out, ktorý ako prvý film v dejinách reprezentoval tohto roku slovenskú kinematografiu na tejto prestížnej medzinárodnej prehliadke, tam svojou originalitou právom patrí.

Zoznam hriechov je dlhý: absencia základnej myšlienky i humoru, nenápaditosť, zlý scenár, neschopná réžia, čudesné výtvarné návrhy, nízkorozpočtová digitálna animácia, samoúčelný 3D obraz, necitlivé narábanie s rodinným striebrom českej kultúry, zbytočný slovenský dabing. Nie, nový český rodinný digitálne animovaný 3D film Hurvínek a kúzelné múzeum si nezaslúži rozhrešenie. Trestom mu je nezáujem publika a mlčanie detí počas predstavenia.

Čo je lepšie? Keď lokálni nadšenci digitálnej animácie kdekoľvek po celom svete s tými najlepšími predsavzatiami nakrúcajú z neznalosti a nedostatku prostriedkov treťotriedne digitálne animované filmy, alebo keď hollywoodsky kapitál v spolupráci s kanadskými a najmä juhokórejskými animátormi zámerne robia filmy, v ktorých nie je pôvodné vôbec nič – ani len názov? Veľká oriešková lúpež 2 je ten druhý prípad.

Terminátor 2: Deň zúčtovania sa prvýkrát objavil na plátnach kín pred dvadsiatimi šiestimi rokmi a nezmazateľným písmom sa zapísal do filmovej histórie. Či už ste jeho fanúšikom alebo nie, najúspešnejší film roka 1991 rozhodne nie je iba hollywoodskym reliktom predchádzajúceho milénia, ale zážitkom, ktorý sa v kinách nestratí ani dnes.

Je všeobecne známe, že krásu tulipánov objavila Európa v 16. storočí a dodnes sú symbolom Holandska. Menej sa už vie o tom, že v tridsiatych rokoch 17. storočia obchodovanie s tulipánovými cibuľkami, ktoré mali zrazu cenu zlata,  vyvolalo v Holandsku finančnú krízu tzv. tulipánovú horúčku. Mnohí ľudia v nej zbohatli, ale ešte viac ich zbankrotovalo.