Ak uveríte reklame a vyberiete sa do kina na nový film Darrena Aronofského s názvom matka! ako na horor, nevyhnete sa sklamaniu. Aronofského umelecká metafora je žánrovo vzťahovou psychologickou drámou s prvkami romance i melodrámy, ba dokonca nesie aj kus čiernočierneho humoru, ale horor to je iba ak pre nepripravených zmätených divákov.

Plechový bubienok – filmový prepis rovnomenného románu nemeckého držiteľa Nobelovej ceny za literatúru Güntera Grassa (1939 - 2015) - získal, popri iných oceneniach, v roku 1979 na MFF v Cannes Zlatú palmu ex aequo s filmom Apokalypsa režiséra Francisa Coppolu a o rok neskôr Oscara za najlepší cudzojazyčný film. Pre slovenského diváka sú tieto fakty o to vzácnejšie, že za kamerou výborne obstál náš krajan, kameraman Igor Luther.  Ale o tom sme sa mali možnosť presvedčiť na vlastné oči až na slovenskej premiére Plechového bubienka v roku 1994.

Keď na tohtoročnom Art Film Feste v Košiciach získala Modrého anjela za réžiu nemecká filmárka Valeska Grisebach, porota ocenila na jej Westerne kolektívny portrét skrývajúci osobný príbeh, citlivú sociálnu a psychologickú analýzu medziľudských vzťahov a podnecovanie k zamysleniu o našom mieste v Európe. Film súťažil aj v Cannes v sekcii Un certain regard a premietli ho aj v rámci prehliadky Be2Can.

Socialistický realizmus. Estetická a ideologická doktrína, striktne presadzovaná v krajinách strednej, juhovýchodnej a východnej Európy pred aj po druhej svetovej vojne. Umenie má slúžiť ľudu a oficiálnej ideológii. Má ilustrovať kladné stránky socializmu. Jeho úlohou je vychovávať spoločnosť s cieľom získať nadšených stúpencov aj napriek tomu, že miesto skutočnosti zobrazovalo realitu takú, aká by mala byť. Kriticky môže zobrazovať iba triednych nepriateľov. A tak ďalej, a tak ďalej.

Snehuliak od, aj na Slovensku veľmi populárneho, nórskeho spisovateľa Jo Nesbøa patrí k najznámejším kriminálnym románom a podľa niektorých sa radí k tomu najlepšiemu, čo sa urodilo v rámci toho žánru za posledné roky. Nie je teda žiadnym prekvapením, že po tejto látke siahli aj filmoví tvorcovia. Prekvapením je skôr to, že im to trvalo pomerne dlho.

Málokedy sa na malom slovenskom kinematografickom trhu stane, že by si jeden autor mohol dovoliť konkurovať v kinách hneď dvoma snímkami. Tento rok sa to podarilo mladej ambicióznej slovenskej herečke, scenáristke a režisérke Tereze Nvotovej. Začiatkom leta mala premiéru v našich a českých kinách autorkina zaujímavá dráma o mladistvých Špina, tento mesiac zase dokument Mečiar.

Je neraz veľmi osožné vidieť film s časovým odstupom. Osožné bolo teda, pol roka po uvedení v Cannes, znovu si pozrieť najnovší film Sergeja Loznicu Krotká. Na festivale som ho vnímala menej kriticky, i keď výsledný dojem zo 143 minútovej snímky sa v podstate, až na malé korekcie, nezmenil. Film zaradila Film Europe Media Company aj do prehliadky Be2Can 4.

Štyridsaťtri ročný švédsky režisér Ruben Östlund sa predstavil slovenskému klubovému publiku v tunajších kinách pred takmer tromi rokmi vydarenou rodinnou drámou Vyššia moc (2014). Ukázal sa ako sústredený pozorovateľ života pomerne mladého manželského páru bežnej vyššej strednej vrstvy v modernej Európe s dvoma menšími deťmi.

Ako nám prednedávnom dokázal aj americký digitálne animovaný rodinný film Baby šéf, princíp hry v hre či rozprávania v rozprávaní je veľmi vďačný a do značnej miery spasiteľný. Ak filmový príbeh rozpráva dieťa – alebo ak je film záznamom či rekonštrukciou detskej hry – je dovolené všetko. Nečakané zvraty, nezmyselné riešenia, šialené nápady, voľné prelínanie žánrov, infantilné popkultúrne hračky, dadaistické skratky, miešanie animácie s hranými obrazmi, porušovanie zásad dramaturgie, prírodných zákonov i samotnej logiky. Lego Ninjago to využíva naplno.

Priznám sa, že filmy Mareka Šulíka, kde pracoval ako režisér nepoznám a nemám ich napozerané. Ale ak sú aspoň spolovice také, aká je jeho najnovšia snímka Ťažká duša, určite svoju nevedomosť v najbližšej dobe napravím. Poeticky krásna, emocionálne naliehavá, trpko radostná Ťažká duša reflektuje rómske etnikum úplne inak, než doposiaľ.