ISSN 1339-4762

2percenta

Reklamný prúžok

Tanečnica (La danseuse)

Hodnotenie filmu podľa čitateľov

tanecnica8V titulkoch francúzsko-belgicko-českého filmu Tanečnica stojí, že bol nakrútený podľa skutočnosti. Predstavuje jednu zo zakladateliek moderného výrazového tanca, americkú tanečnicu a choreografku Loïe Fuller (1862-1928), ktorá používala umelecké meno Loie alebo Lo-Lo. Široká verejnosť vníma v tejto pozícii skôr jej mladšiu krajanku, slávnu Isadoru Duncan (1877-1927). O to zaujímavejší je hraný filmový debut francúzskej fotografky a režisérky Stéphanie Di Giusto, ktorú k nemu inšpiroval rovnomenný román Giovanniho Lista a uviedla ho vlani v Cannes. V týchto dňoch prichádza do našich kín. Mimochodom, na udeľovaní francúzskej národnej filmovej ceny Cézar získal až trinásť nominácii. Nakoniec však premenil na sošku iba jednu – za kostýmy pre Anaïs Romand

Vo filme spoznávame protagonistku Loïe ako dvadsaťpäťročnú, neveľmi pôvabnú a plachú farmársku dcéru. Pomáha tanecnica2svojmu večne pripitému otcovi Rubenovi, mužovi francúzskeho pôvodu so zlatokopeckými túžbami, v drsných podmienkach amerického Stredozápadu a sníva o tom, že raz bude herečkou. Využíva každú voľnú chvíľu buď na učenie sa textov hier, alebo si do zošita kreslí zaujímavé rastliny, snaží sa zachytiť pohyb motýľa, svetelné efekty v prírode a podobne. Po smrti otca v roku 1892 sa ako tridsaťročná dostáva do New Yorku, kde hľadá útočisko u matky. Tá žije vo farskom spoločenstve, ktoré jej pomohlo dostať sa z alkoholizmu. Dcéru drží nakrátko a tá medzitým, napriek jej protestom, hľadá uplatnenie v divadle.

Zdá sa, že sa blýska na lepšie časy, keď si vytvorí tanečné číslo, takzvaný serpentínový tanec. tanecnica1Ruky si predĺži bambusovými tyčami a pohybuje sa celá zahalená v metroch látky, na ktorú sa premietajú elektrické farebné svetlá. Je to fyzicky mimoriadne náročné, ale viac ako pôsobivé. Keď jej tanečnú kreáciu ukradne kolegyňa, protestuje však márne. Tanečné nápady možno koncom 19. storočia patentovať iba ak vo Francúzsku. Preto neváha ukradnúť peniaze svojmu priaznivcovi, aby sa mohla vybrať za more. Nakoniec sa jej podarí presadiť sa v kabarete Folie Bergere. Paríž jej leží pri nohách a tam dostane ponuku vystúpiť v parížskej Opere, po čom vždy túžila (niektoré scény sa nakrúcali v Prahe v secesnom Obecnom dome a v hoteli Evropa). Lenže do cesty jej vstúpi ambiciózna Isadora. Loïe ju všemožne ju podporuje a nechce uveriť, že tá príťažlivá mladá žena, ktorá v tom narozdiel od nej „vie chodiť“, nemá žiadne zábrany, manipuluje okolím bez ohľadu na následky a je schopná rozbiť celý svet žene, ktorú označuje za svoju učiteľku...

Zaujímavé je herecké obsadenie. Pre hlavnú úlohu Loïe Fuller si režisérka vybrala francúzsku speváčku, tanecnica3hudobníčku, herečku a tanečnicu Stéphanie Sokolinski, známu pod umeleckým menom Soko. Je skvelá nielen v tanečných číslach, ale i v psychologicky ladených scénach, keď vidíme jej zraniteľnosť, sebapodceňovanie, neschopnosť postaviť sa zoči-voči novinárom na tlačovke či publiku alebo prijať nežné priateľstvo na étere závislého šľachtica Louisa d'Orsay. Sledujeme jej tvrdý tréning, aby sa udržala v kondícii, ale i to, ako sa námaha a stres podpisujú na jej zdraví, boj so stupňujúcimi sa bolesťami chrbta a rúk, na ktoré už nepomáhajú ľadové kúpele, i s chronickým zápalom očí, ktoré poškodzuje ostré svetlo.

V zaujímavej postave obetavej asistentky a priateľky Gabrielle sa stretávame s kultivovanou Mélanie Thierry, tanecnica9kým postavu Isadory Duncan stvárnila Lily-Rose Depp, dcéra známych francúzsko-amerických rodičov Vanessy Paradis a Johna Deppa. Režisérka Stéphanie Di Giusto, ktorá sa výrazne podieľala aj na scenári, sa snažila zužitkovať svoju prax fotografky a tvorkyne speváckych videoklipov. Podarilo sa jej to hlavne pri pôsobivom vizuálnom stvárnení tanca protagonistky i jej protežantky a neskoršej rivalky. Horšie to bolo pri samotnom „skladačkovom“ rozprávaní príbehu, ktoré občas viazne a miestami, hlavne v prvej časti, kým sa Loïe dostane do Paríža, pôsobí až „ťažkopádne“.

Lenže aj druhá časť má napriek práci viacerých scenáristov svoje limity. Ešte šťastie, že motívy sexu,tanecnica4 lesbickej príťažlivosti či závislosti na omamných látkach, podáva režisérka decentne a skôr v náznakoch. Rovnako ako tému rozporu umenia ako krásy a umenia ako príležitosti baviť sa. Napríklad japonský tanec, ktorý Loïe fascinoval, bol pre Parížanov ušľachtilou nudou. Zdržanlivá, až cudne zahalená, Loïe kládla dôraz na umenie tanca, techniku, vyjadrenie nezachytiteľného a nevedela odhadnúť premenlivosť nálad publika. Krásna Isadora, ochotná sa odhaľovať v kratučkej antickej tunike, naopak provokovala a poburovala, ale väčšinu divákov bavila a nechala si za to dobre zaplatiť. Nuž a pre každú istotu sa postarala, aby vo svojej oblasti nemala konkurenciu.

V úvodnej scéne filmu vidíme zrútenú tanečnicu, Loïe, ktorú vyčerpanú odnášajú z javiska a žiadajú, aby sa jej niktotanecnica7 nedotýkal. Je možné, že všetko, čo vidíme potom, sa odohráva iba v jej mysli. Rovnako ako v závere v scéne, keď sa pri tanci zrúti z konštrukcie, spustia oponu a ona sa napriek tomu dotacká medzi burácajúci dav. Prvý raz im ďakuje osobne, alebo je to iba jej utkvelá predstava? Sú snovou vidinou aj okamihy, keď sa s Gabrielle tešia nad patentami tanečných nápadov? Divák si môže iba domýšľať. Lebo Loïe zomrela v skutočnosti až v roku 1928 ako šesťdesiatpäť ročná na zápal pľúc. Omnoho mladšej Isadore zlomil väzy hodvábny šál , čo sa zaplietol do kolesa auta v roku 1927. Ale o tom sa vo filme vôbec nehovorí. Dôraz sa kladie na konflikt týchto dvoch tanečníc, ale aj dvoch svetonázorov.

O Loïe sa písalo ako o tajomnej krehkej kvetine, ktorá rozkvitla tanecnica5na javisku. Rokmi sa to tajomstvo akoby prehĺbilo. Široká verejnosť na jej meno zabudla, Isadoru si naopak zapamätala. Príbehy oboch však vypovedajú veľa o človeku ako takom. Film Tanečnica je teda, napriek niektorým výhradám k scenáru, zaujímavým príspevkom k poznávaniu umeleckých osobností a môže poslúžiť aj k zamysleniu sa nad tým, akí vlastne sme. Dátumy sa totiž menia, ale ľudské povahy sotva.


tanecnica6Tanečnica (La danseuse), Francúzsko, Belgicko, Česko, 2016
Dĺžka: 108 minút
Scenár: Thomas Bidegain
Stéphanie Di Giusto, Giovanni Lista, Sarah Thibau
Réžia: Stéphanie Di Giusto
Kamera: Benoît Debie
Strih: Géraldine Mangenot
Hrajú: Soko, Gaspard Ulliel, Mélanie Thierry, Lily-Rose Depp, François Damiens, Louis-Do de Lencquesaing, Amanda Plummer, Denis Ménochet, Marek Smejkal, Petra Bučková a ďalší
Distribúcia: ASFK
Slovenská premiéra 25. mája 2017
Foto: ASFK

Share/Save/Bookmark