ISSN 1339-4762

2percenta

Reklamný prúžok

Lurdy (Lourdes)

Hodnotenie filmu podľa čitateľov

Lurdy 9 resizeV čase, keď  naše kiná i obrazovky „valcujú“ prevažne americké filmové projekty, plní spoločnosť Film Europe záslužnú úlohu tým, že programovo otvára dvere európskemu filmu a neobáva sa siahnuť ani po starších tituloch. Patrí medzi ne i film Lurdy z roku 2009, ocenený na festivale v Benátkach.

Nakrútila ho podľa vlastného scenára viedenská rodáčka Jessica Hausner (1972). Absolvovala štúdium na filmovej akadémii vo svojom rodnom mieste a zaujala už ako režisérka krátkych filmov Flora (1996 a Inter-View (1999), ktoré získali ocenenia na medzinárodných filmových festivalov v Locarne a v Cannes. V Cannes  uviedla aj svoj celovečerný Lurdy 2 resizedebut o dospievaní Lovely Rita (2001) a neskôr druhý film – nekonvenčný psychologický thriller Hotel (2004). Tretí film Lurdy (2009) jej priniesol úspech na festivale v Benátkach  - hneď  štyri ocenenia: Cenu za najlepší ženský herecký výkon, Cenu FIPRESCI, Cenu katolíckych filmových tvorcov, ale  prekvapivo aj Cenu ateistov a agnostikov.

Lurdy sú malé francúzske pútnické mestečko v Pyrenejách neďaleko španielskych hraníc. Preslávilo sa zázračným uzdravujúcim prameňom. Vytryskol  v roku 1858  v tunajšej  Massabielskej jaskyni, kde sa vtedy  štrnásťročnej školáčke Bernadete opakovane zjavila  Panna Mária. V roku 1940  sa počas Lurdy 1 resizesvojho úteku pred fašizmom do USA niekoľko týždňov ukrýval v mestečku rakúsky spisovateľ Franz Werfel. Rozhodol sa, že ak sa mu podarí  zachrániť, on – „židovský spisovateľ oslávi katolícku sväticu“. A stalo sa. Kniha Pieseň o Bernadete vyšla v roku 1941 v Los Angeles. Bol to jeho posledný román (zomrel v roku 1945). Ale  už v roku 1943 vznikla prvá filmová adaptácia a zdá sa, že kniha doteraz inšpiruje filmárov. Nie však Jessicu Hausner. Táto ambiciózna filmárka si históriu  pútnického mestečka nevšíma. Rozhodla sa totiž  stvárniť tému čakania na zázrak z úplne iného uhla pohľadu. Ukazuje dnešné Lurdy (ale mohlo by to byť vari aj iné pútnické miesto) a ich návštevníkov  -pútnikov a sústreďuje sa na psychológiu nášho súčasníka.

Lurdy 4 resizeProtagonistka príbehu Christine je takmer po celý svoj život pripútaná na invalidný vozík a odkázaná na pomoc druhých, musia ju aj kŕmiť. Jedinú možnosť cestovať má prostredníctvom organizovaných zájazdov, ktoré zabezpečujú i opatrovateľky. Tak sa ocitne v Lurdoch. Nemožno povedať, že by bola mimoriadne veriaca. Sama hovorí, že radšej chodí na zájazdy za kultúrnymi pamiatkami (spomína napríklad na Rím). Ale teraz sa ocitla tu a kdesi v kútiku duše dúfa v zázrak. V spovedi sa vyznáva, že ju prenasleduje otázka, prečo musela ťažká choroba  postihnúť práve ju? Závidí ľuďom, ktorí sa môžu hýbať a túži po normálnom živote, v ktorom by si našla prácu a  možno založila aj rodinu. S minimom Lurdy 8 resizemimických  prostriedkov ju skvelo stvárňuje medzinárodne uznávaná a oceňovaná  francúzska herečka a spisovateľka Sylvie Testud (1971), na ktorú si naši diváci možno spomenú ako predstaviteľku  mladej Europanky  pracujúcej v Japonsku vo filme Strach a chvenie  Za postavu. Christine vo filme Lurdy získala  niekoľko ocenení, včítane spomínanej Ceny za ženský herecký výkon v Benátkach.

Jedného rána sa Christine prebudí a sama vstane z postele. Vyzerá to, že je vyliečená. Lekári ju varujú – môže ísť len o dočasné zlepšenie stavu (hovorí sa  rôznych štádiách Lurdy 6 resizeroztrúsenej sklerózy). Ale ona je  šťastná. Konečne môže robiť to, čo je pre iných samozrejmosťou. Napríklad môže ísť sama do cukrárne, objednať si obľúbený zmrzlinový pohár so šľahačkou a vychutnávať si ho. Alebo ísť pešo na výlet. A na záverečnom večierku si dokonca  zatancovať s mužom, ktorý ju priťahuje. Okolie jej gratuluje, ale aj závidí, pochybuje. Prečo práve ona? A dokedy jej to vydrží? Čo bude ďalej? Christine i divák chcú uveriť, nádej predsa zomiera posledná. Lenže Božie cesty sú nevyspytateľné a zázraky  tak zriedkavé.

Lurdy sú krutá, filmársky kultivovaná skladačka  životných príbehov, ktoré kamera zachytáva akoby mimochodom, útržkovite. Či Lurdy 10 resizeje to  matka s dcérou Annou, ktorá sem chodí márne rok čo rok, osamelý ufrflaný  vozíčkar, dobrovoľní pomocníci s krížom maltézskych rytierov a vlastnými problémami. Alebo hlavná organizátorka sestra Cecilia, ktorá tají pred ostatnými svoj vážny zdravotný stav. Zaujímavo načrtnutá je postava starnúcej ženy, s ktorou býva  Christine v spoločnej izbe, a ktorá sa snaží  spojiť svoj osud s jej. Možno v nej vidí niečo ako dcéru, možno cestu k vlastnej spáse.
Všetko sa odohráva počas niekoľkých dňoch  pobytu v Lurdoch. Očami protagonistky spoznávame mestečko, ktoré je zaplavené  spomienkovými predmetmi (obchod je obchod), ale aj chorými z celého sveta – nekonečnými zástupmi pútnikov, čo túžia po uzdravení duše i tela. Môžeme si len domýšľať, čo sa deje v jej mysli, keď sleduje mladučkú  dobrovoľnú ošetrovateľku, ktorá by sa Lurdy 3 resizenamiesto opatery ochrnutej ženy radšej išla zabávať  so sprievodcami v uniforme a s jedným očividne flirtuje. Či počúva ženy, ktoré klebetia o zázračných uzdraveniach. A medzitým znejú modlitby, náboženské piesne a v závere i symbolicky taliansky hit o šťastí.

Režisérka nás necháva akoby nahliadnuť za oponu toho, čo sa deje v pútnickom mestečku i v ľudskej duši, ale nič nerieši. Otázky zostávajú bez odpovede, naopak, vzbudzujú ďalšie otázky. Ale práve tým film Lurdy dokáže osloviť diváka bez ohľadu na vierovyznanie. Kto z nás netúži po šťastí? Kto z nás nesníva o zázrakoch?


Lurdy 7 resizeLurdy (Lourdes), Francúzsko,Nemecko, Rakúsko, 2009
Réžia: Jessica Hausner
Scenár: Jessica Hausner
Kamera: Martin Geschlacht
Strih: Karina Ressler
Hrajú: Sylvie Testud, Léa Seyoux, Bruno Todeschini, Elina Löwensohn a ďalší
Slovenská premiéra 5.apríla 2012
Foto: Film Europe Media Company
Share/Save/Bookmark