Rodinná komédia Hop, kombinujúca živých hercov s digitálne animovanými postavičkami, je ukážkou veľmi bizarného spojenia skvelých výtvarných návrhov (výtvarník Charles Daboub Jr.), špičkovej animácie, tvorivej impotencie scenáristov (Cinco Paul, Ken Daurio) a rutinérskej réžie (Tim Hill). Zaujímavý nápad preniesť typický vianočný príbeh do Veľkej noci narazil na neschopnosť vyrozprávať ho aj nejako inak, po novom.

Reklamy na Hop, spomínajúce tvorcov filmu Ja, zloduch, síce môžu nezorientovaného diváka presvedčiť, no ten skúsenejší vie svoje: scenáristi Cinco Paul a Ken Daurio v minulosti spolupracovali na adaptácii americkej veršovanej klasiky pre deti Horton podľa autora Grincha dr. Seussa. Je síce pravda, že sú podpísaní aj pod vydareným komediálnym dobrodružným animovaným filmom pre celú rodinu Ja, zloduch, ale autorom jeho príbehu bol disneyovský animátor Sergio Pablos. Paul a Daurio však boli členmi sedemčlenného tímu scenáristov hraného vianočného filmu Santa Clause 2. A Hop – to je vlastne typický santaclauseovský príbeh, presunutý o štyri mesiace. Neponúka v podstate nič, čo by sme dosiaľ nevideli v niektorom z premnohých vianočných rodinných filmov o bradatom anglosaskom brucháčovi, ktorý obdarúva dobré americké deti. Akurát, že hrdina Hop nebýva na Severnom póle, ale na Veľkonočnom ostrove a neslúžia mu škriatkovia ale kurence.

Značne opotrebovaný vianočný motív neposunuli ani scenáristi ani režisér nikam ďalej, takže sa nedá povedať, že by ho tvorivo rozvinuli alebo povýšili na novú úroveň. Len ho využili. A pridali k nemu aj zápletku z Predvianočnej nočnej mory Tima Burtona, z Kto obvinil králika Rogera?, z Willieho Wonku a továrne na čokoládu, z Garfielda a z ďalších známych filmov, Ako si vycvičiť draka nevynímajúc.

Napokon, režisér Tim Hill v roku 2006 nakrútil kombinovaného hrano-animovaného Garfielda 2 (Rottentomatoes udáva len 27 % pozitívnych kritík) a o rok v podobnom duchu aj snímku Alvin a Chipmunkovia (Rottentomatoes: 11 % pozitívnych kritík). Obe síce vzalo publikum na milosť, ale recenzie boli nemilosrdné. Vyčítali im v podstate rovnaké chyby: neobratnosť, ťarbavosť, neobjavnosť, schematizmus, rutinu, vykrádanie známejších diel, obstojnú animáciu, no o to tragickejšie výkony živých hercov.

Ak sa do kina na Hop vyberiete vyzbrojení týmito faktami, jednoducho nemôžete byť sklamaní. Ba čo viac – môžete sa dočkať príjemného prekvapenia. Príbeh, ako sme už uviedli, neponúka nič nové a svoju otrepanosť nemaskuje ani paródiou či postmodernistickou kolážou. Mladý Zajo, syn úradujúceho Veľkonočného zajaca, nechce prevziať otcov podnik. Bridí sa mu práca roznášača čokolád. Sníva o kariére hráča na bicie.

Tak, ako Garfield má svojho Jona, Zajo si nájde svojho Freda (James Marsden), presne tak isto beznádejne nepraktického. A vysvitne, že Fredovi by sa zasa práca distributéra veľkonočnej výslužky páčila. Zajo aj Fred majú rovnaký, v rodinných filmoch už taký otrepaný problém, až je to otravné: konflikty s otcami.

Po erotike, sexe ba čo i len celkom normálnej náklonnosti k opačnému pohlaviu tu ostala len jediná stopa – keď Zajo, stratený v Los Angeles, zvoní pri bráne Playboy Mansion (a v pôvodnom znení sa cez domový telefón skutočne rozpráva so zakladateľom a majiteľom časopisu s králičou hlavou v logu Hughom Hefnerom). Garfieldov Jon mal aspoň svoju Liz... Fred má len dve nepríjemné sestry, ale o dievčatá záujem nejaví. Vlastne nejaví záujem o nič, čo sa jeho predstaviteľovi Jamesovi Marsdenovi asi hodilo, lebo nemusel robiť to, čo mu vôbec nejde: hrať. Rovnako rozpačitý a nevyužitý zostal David Hasselhoff v role Davida Hasselhoffa.

Scenáristi nedokázali vymyslieť nový príbeh ani ozvláštniť a obohatiť ten starý, „vypožičaný‟. Vyžívajú sa v scénkach, situáciách (no bez situačného humoru), v bláznivých figúrkach a akože smiešnych dialektoch. Každý, kto videl Ja, zloduch, však musí uznať, že v Hop nie sú ani také očarujúce postavičky, ani také vtipné dialógy. Hill do nového filmu vniesol všetko to, čo mu kritika vyčítala už v minulosti. A pridal popisnosť, nevtipnosť. Je až zarážajúce, že tvorcovia nedokázali z takej vďačnej témy vyťažiť viac. Nápadov, humoru, poézie. Najvtipnejší je úvod s dvojicou „jazloduchovských‟ postavičiek – Mimoňov.

To, čo zostalo, je vynikajúca práca výtvarníkov aj animátorov. Digitálne animované postavičky sú originálne, zaujímavé, nápadité, sympatické, milé i vtipné. Hoci i tu platí, že armáda žltučkých zradných kurčiat má veľmi ďaleko k žltým bláznivým Mimoňom z Ja, zloduch, aj v tomto Hillovom filme sú digitálne vytvorení herci zaujímavejší a presvedčivejší, ako tí živí.

Pochváliť treba i vydarený slovenský dabing, ktorý ide do takých detailov, že ak Zajovho veľkonočného otca narozprával Hugh Laurie, v slovenskom znení počujeme hlas doktora Housea – Vladimíra Jedľovského.

Aj Hop, tak ako mnoho iných digitálne animovaných rodinných komédií, pravdepodobne mal oslovovať celú rodinu. Vinou nenápaditého scenára a rutinérskej réžie však skončil ako film, ideálny pre deti od 5 do 10 rokov. Tie slovenské si však Veľkú noc spájajú s letečkami, šibákmi a s oblievačkou, nie s hľadaním poskrývaných čokoládok v predzáhradke, takže nie je isté, či filmu budú – i napriek nemalej investícii do dabingu – rozumieť. Dospelí diváci, ktorí ich sprevádzajú do kina, sa môžu venovať pukancom, limonáde či esemeskovaniu. Ak nezaspia. No aj ak zaspia, nevadí – o nič neprídu.

Scenár: Cinco Paul, Ken Daurio, Brian Lynch. Réžia: Tim Hill. Kamera: Peter Lyons Collister. Strih: Peter S. Elliot, Gregory Perler. Výtvarník: Charles Daboub Jr. Hudba: Christopher Lennertz. Účinkujú: James Marsden, Kaley Cuoco, Gary Cole, Elizabeth Perkins, David Hasselhoff a ďalší. V slovenskom znení: Ernest Loureiro, Vladimír Jedľovský, Peter Sklár, Rastislav Sokol, Boris Al- Khalagi, Jana Majská, Ján Galovič, Tatiana Kulíšková a ďalší.

Foto: Tatrafilm