Režisérka Zuzana Piussi je bezpochyby prvou dámou slovenského investigatívneho dokumentu. Jej filmy sa vždy dotýkajú pálčivých problémov svojej doby, zároveň však prinášajú výpovede aj o našej slovenskej mentalite, takže sa nemusí báť, že by sa časom stali nepotrebné. Častokrát sú centrom Piussinej pozornosti slovenská justícia, spomeňme Nemoc tretej moci alebo nedávny Ukradnutý štát o vražde Jána Kuciaka a jeho snúbenice a najnovšie aj Očista, ďalej politika (čo je v podstate to isté), ako napríklad Od Fica do Fica a, samozrejme, ďalšie zložky podliehajúce financovaniu zo štátneho rozpočtu, ako napríklad školstvo v Univerzity a sloboda, či české poľnohospodárstvo v českej snímke Selský rozum.

Piussi je však všestrannejší tvorca, ak sa pozriete na jej filmografiu bližšie, narazíte aj na pozitívne ladený portrét Pavla Branka s názvom Hrdina našich čias alebo odľahčenú cestu za najlepšími kuracími krídelkami v dokumente Kuracia láska. Vo vymenovávaní jej obľúbených tém by sme mohli pokračovať ďalej. Každopádne je vhodné poznamenať, že tvorkyňa častokrát spolupracuje aj s českými dokumentaristami a reflektuje aj tamojšie symptomatické problémy doby. Je to iste dané aj tým, že v spoločnom štáte žila vyše dvadsať rokov a tie rozdiely medzi našimi bratskými národmi sú aj takmer tridsať rokov po rozdelení veľmi podobné.

Očista sa, ako sme už spomenuli, dotýka problematického fungovania súdneho systému v Slovenskej republike a kontroverznej akcie, ktorú spustila nová vláda Igora Matoviča. Piussi sa v jadre zameriava na dva konkrétne prípady, keď, ľudovo povedané, nebolo spravodlivosti učinené za dosť. Prípad ženy žalovanej za údajné poškodenie dobrého mena privatizéra papierenskej fabriky v Ružomberku, kde by postihnutá mala vyplatiť bývalému zamestnávateľovi 300 000 eur, pripomína mýtický súboj Dávida s Goliášom. V druhom prípade zase sledujeme osudy neprávom obvineného syna najvyššie postaveného Slováka v NATO v príbehu, aký by snáď nevymysleli ani majstri tých najabsurdnejších situácií v Monthy Python.

Očista v názve nakoniec znamená viac pomenovanie procesu, akým by mala bezpodmienečne prejsť naša justícia než tým, čím nazýva súčasná vláda plošné akcie voči sudcom. Piussi je tak jednou z mála osobností, ktorá sa na tomto procese podieľa „aspoň“ tak, že o ňom dáva vedieť prostredníctvom už viacerých svojich filmov. Jej úsiliu veríme rozhodne viac, ako prázdnym rečiam politikov akejkoľvek garnitúry o dlho očakávanom ozdravnom procese. Piussi síce vo filme vystupuje iba málokedy, ale sebakriticky sa ukazuje na kamere práve v momentoch radosti víťazstva opozície a neskôr symbolicky zase pri šiestom pokuse poškodenej pani z Ružomberka zúčastniť sa súdneho procesu. Ale to už v dobe, kedy už malo byť všetko v našom súdnictve konečne raz a navždy v poriadku.

Režisérka sa tak odvážne vzpiera ako sympatiám priaznivcov bývalej garnitúry, tak aj tej súčasnej, pričom sa v prvom rade snaží divákovi sprostredkovať všetky dostupné fakty. Priestor dostáva každý, kto chce na kameru prehovoriť, čo je u Piussi dlhodobým a dobrým zvykom. Nie je prekvapením, že mnohí príležitosť ponúknuť publiku vlastnú perspektívu na vec odmietli. Autorka ponúka vlastný voiceover, ten však obsahuje iba spomínané údaje a fakty, divák si dotvára názor predovšetkým na základe prehovorov viacerých účinkujúcich.

Možno najviac otázok ohľadom dramaturgie diela sa bude týkať snahy na jednej strane venovať sa akcii Očista ako celku a na tej druhej sa venovať konkrétnym prípadom začínajúcim v minulosti a pretrvávajúcim do súčasnosti. Bola by Očista lepším filmom, ak by sa venovala iba jednej téme (i keď stále ide de facto o tú istú tému) podrobnejšie? Na to otázku už nikdy nedostaneme odpoveď, každopádne film ako celok funguje a v každej obsahovej zložke je venovaný dostatočný časový priestor na to, aby sa v informáciách divák nestratil a neodchádzal z kina zmätený. Že bude odchádzať s pesimistickými pocitmi z fungovania nášho štátu, to už akosi predpokladá každý ešte pred kúpou vstupenky.

Očista (Ordeal), Slovensko, Česko, 2021
Dĺžka: 75 minút
Réžia: Zuzana Piussi
Scenár: Zuzana Piussi
Kamera: Miro Remo
Hudba: Lucia Piussi
Strih: Šimon Špidla
Zvuk: Adam Matej, Jan Richtr
Produkcia: Vít Janeček
Distribúcia: Filmtopia
Premiéra v SR: 18. novembra 2021
Foto: ČSFD cz.