Vo veku 100 rokov zomrel vo štvrtok (28.2.1911 - 5.9.2011) český režisér Otakar Vávra.  Tento rok oslávil svoje sté narodeniny. Za svoju kariéru, čiže cez viac ako pol storočie, a to od roku 1936 do roku 1989, nakrútil vyše päťdesiat filmov a napísal viac ako osemdesiat scenárov.
Oslava stých narodenín sa na konci februára premenila na štátnu udalosť, ktorej sa zúčastnili najvyšší politici. V pražskom Mánese Vávra pokrstil doplnené a rozšírené vydanie svojich pamätí z roku 1994. V úlohe krstných otcov knihy nazvanej Paměti aneb Moje filmové 100letí mu blahoželali okrem iných prezident Václav Klaus či český minister kultúry Jiří Besser.  Od prezidenta Klausa dostal Vávra už predtým najvyššie štátne vyznamenanie.

Niektorí ho vidia ako jedného z najlepších filmových tvorcov, ktorý nakrútil filmy ako Cech panen kutnohorských, Krakatit, Romance pro křídlovku či Kladivo na čarodejnice a niektorí ako najkontroverznejšieho režiséra.  Jeho veľkým režisérskym debutom bola v roku 1936 dodnes obľúbená komédia Velbloud uchem jehly, ktorú nakrútil spoločne s Hugom Haasom. Kritici Vávrovi vyčítali najmä, že je karierista a oportunista a bezohľadne ničil kolegov ako napríklad Alfréda Radoka. K jeho menu sa viaže aj veľa filmov poplatných komunistickým ideológiám ako Nemá barikáda, Nástup, husitská trilógia Jan Hus, Jan Žižka a Proti všem, Občan Brych, normalizačná trilógia oslavujúca po augustovej okupácii Sovietsky zväz (Dny zrady, Sokolovo, Osvobození Prahy). Po páde komunistického režimu v roku 1989  sa začal prezentovať ako prvorepublikový demokrat a obdivovateľ Miloša Havla či Jána Masaryka.

Bol rovnako vynikajúcim a váženým pedagógom na FAMU, ktorú pomáhal založiť a kde v 60. rokoch vychoval predstaviteľov novej vlny - Jiřího Menzela, Věru Chytilovou či Evalda Schorma. Na škole vyučoval až do svojich deväťdesiatich siedmich rokov.