V ostatnom čase sa toľko hovorí a píše o pedofílii, zneužívaní detí, spravodlivých i možno nespravodlivých odňatiach detí rodičom pre podozrenie o zlom zaobchádzaní, o spravodlivých i sporných adopciách, šumy sú aj okolo 12 kardinálov voliacich nového pápeža, lebo vraj kryli pedofilných kňazov, že dánsky režisér Thomas Vinterberg už vhodnejšie a aktuálnejšie nemohol prispieť do diskusie o tomto probléme ako s filmom Hon.

Zaužívalo sa konštatovanie, že najzaujímavejšie príbehy píše sám život. Platí to vlastne aj o francúzskom filme Renoir (2012), ktorý v marci do našich kín prináša ambiciózna spoločnosť Film Europe. Jeho tému vyjadrili distribútori sloganom: „Do života veľkého maliara Renoira a jeho syna Jeana nečakane vstúpi nekonvenčná mladá a krásna žena.“

Dokument o rodinných problémoch či rozpade rodiny nie je  v svetovej kinematografii nóvum. Ale ak ho nakrúti filmár, člen známej slovenskej umeleckej rodiny, ktorý je priamym účastníkom  udalostí a povýši bolestnú osobnú výpoveď na svedectvo s istou všeobecnou platnosťou, je to pozoruhodný čin. A za taký možno označiť  slovenský celovečerný dokumentárny film Adama Oľhu Nový život, ktorý Asociácia filmových klubov Slovenska uviedla 28. februára do našich kín. Bude aj súčasťou 20.ročníka Medzinárodného filmového festivalu Febiofest (15.3.- 14.4) . Premietať sa má spoločne s krátkym filmom Bublina, ktorého animátorkou je režisérova sestra Mária.