Pusanský festival trvá od roku 1996 a jeho ambície prerástli všetkých potenciálnych súperov, Hongkong, Šanghaj i Tokio. Dnes je najväčším ázijským festivalom a jeho program nie je ľahostajný žiadnemu filmovému „aziafilovi“. 101 svetových premiér je tak obrazom toho najnovšieho a vlastne aj najlepšieho, čo za rok v Ázii vzniklo. Počet 301 filmov zo 67 krajín vyvoláva po niekoľkých dňoch krízu, lebo zostavovanie „ denného plánu“ je výberom medzi lepším a ešte lepším, filmom z Thajska, Vietnamu, Singapúru, či Malajzii konkuruje množstvo najnovších domácich filmov, nehovoriac o tituloch z filmových veľmocí – Japonska, Číny, ale aj perličiek z Iránu, či Turecka.

Aj keď je obľuba juhokórejských filmov na filmových festivaloch vysoká, sledovať ich priamo v krajine vzniku je zážitok s pridanou hodnotou. Ich dramatický emocionálny tlak je v priamom rozpore s automatizovanou a digitalizovanou modernitou , žiariacou disciplínou a zodpovedne načasovanými a spoľahlivými výkonmi. Premietanie v jednom z mnohých kín prebieha na siedmom poschodí najväčšieho obchodného domu na svete Shinsegae, hneď vedľa hotela, v ktorom bývame. Je nabitý tovarmi a mládežou, zvyknutou tráviť v tomto umelom prostredí všetok voľný čas. Aspoň to tak pri dlhej ceste eskalátormi späť na zem, vyzerá.

Festival má niekoľko súťaží : pre hrané filmy Nové prúdy (New Currents) a Záblesk budúcnosti (Flash Forward), pre dokumentárne Široký uhol (Wide Angle). Ďalej tu pracovali poroty FIPRESCI a NETPAC. Osobitú cenu udeľovalo aj festivalové publikum. Cenu ázijského filmára roku si odniesol taiwanský režisér Caj Min Liang a Cenu korejského filmu za šírenie domácej produkcie vo svete patrí Brunovi Bardemu, riaditeľovi hneď niekoľkých filmových festivalov.

Prvá porota na čele so slávnou kostýmovou výtvarníčkou, Japonkou Emi Wada, prisúdila ceny dvom korejským filmom Denníky z Musanu (The Journals of Musan) režiséra Park Jung – Buma, ku ktorej sa pripojili i filmoví kritici z poroty FIPRESCI a Pusté noci (Bleak Nights) režiséra Yoon Sung-Hyuna. Druhá porota udelila hlavnú cenu filmu Čistý (Pure) Švédke Lise Langsethovej a osobitnú cenu poľskému filmu Erratum Marka Lechkého. Víťaznými boli dokumenty Zázrak na ulici Jongno (Miracle of Jongno Street ) Lee Hyuk-sanga a Nový hrad (New Castle) Kuo Cheng-čchia (Guo Hengqi) z Číny. Divákom sa najviac páčil film Moje divácke divadlo (My Spectacular Theatre) Číňana Lu Janga (Lu Yang).

Výber č. 1 : slávne mená

Návštevník festivalu stojí vždy pred otázkou, akú stratégiu zvoliť pri výbere filmov. Pre začiatok som si zostavila zoznam známych režisérskych mien. Prvým z nich bol film Pod hlohovým kríkom (Under the Hawthorn Tree) režisérskej hviezdy Čang Imoua ( Zhang Yimou, Hrdina, Klan lietajúcich dýk, Prekliatie zlatého kvetu), ktorý otváral celý festival. Príbeh z obdobia kultúrnej revolúcie bol príležitosťou pre dva mladí herecké talenty, Čou Tung-jü (Zhou Dongyu) a Shawn Dou (Tou). Zosobnili dvojicu mladých ľudí, pokúšajúcich sa o milostný vzťah v dobe perzekúcie a prísnych noriem pre všetky triedy, označené za nepriateľov vlasti. Láska Ťing Čchiou (Jing Qiu) a Lao Šan (Lao Shan), dcéry a syna “pravicových živlov”, je tak aj napriek svojej nevinnosti a vzájomnej oddanosti, odsúdená na tragický koniec. Čang Imou pokračuje vo svojej línii „malých filmov“ a snaží sa o krehkú kresbu citu, vystaveného nedôvere zo strany rodiny dievčiny. Matka do nej vkladá svoje nenaplnené šance žiť lepší a ľahší život. Majster tu však aj napriek svojmu svetovému renomé predkladá nenáročnú divácku melodrámu, ktorá stojí hlboko pod všetkým, čo doteraz oslnilo divákov na celom svete.

Zaujímavejšie sa do filmových itinerárov zapísali ďalšie dva filmy známych čínskych režisérov. Čang Jang ( jeho film Čínske kúpele sa u nás uvádzal v distribúcii a film Cestu domov (Getting Home) uviedol televízny kanál Cinemax), sa predstavil novým filmom Pešiaci (Driveless), mozaikou osudov motorizovaných obyvateľov Pekingu. Ich pohyb je spätý s autami, hoci v kritických okamžikoch svojich osudov im neostáva nič iné, len sa spoľahnúť na vlastné sily.

Do tretice sa novým filmom predstavil Ťia Čang-kche, jeden z najzaujímavejších tvorcov “šiestej generácie”. Keby som to bol vedel (I Wish I Knew) je dokumentárnym plátnom , z ktorého vystupuje osud Šanghaja a jeho obyvateľov. Ich osudy dokresľujú dramatickú minulosť i súčasnosť megamesta na brehu rieky Huangpo.

Z domácich tvorcov všetkých svojich ctiteľov potešil Hong Sang-soo vtipným filmom Hahaha. Vychádza z banálnej situácie, rozhovoru dvoch kamarátov, nezáväznej výmeny názorov na ženy a všetko, čo s nimi súvisí.

K oslavovanému režisérskemu orbitu patrí aj Japonec Takeši Kitano s Krutosťami (Outrage). Keď sa odvážia majitelia akéhosi nevestinca vydierať muža, ničím nepripomínajceho príslušnosť k silnému klanu jakuzy, dramaticky nato doplatia. Muž nemá dosť peňazí na zaplatenie slečny, a tak ho jeden z vydieračov doprevádza do úradu, kde čakajú jeho ľudia a vystrašeného vydierača vyplašia na smrť. Jeho šéf si potom už zbytočne pred zrakmi krutých mafiánov odreže prst , jeho osud je spečatený. Začína sa tak roztáčať šialené kolo násilia, kde silný požierajú slabších aby vzápatí padli sami za obeť silnejším. Majster Kitano opäť dokazuje svoju schopnosť zaujať originalitou púhych zabíjačiek, naháňačiek a absurdným krvavým humorom.

Výber č.2 : obľúbené filmové destinácie

Domáci film bol oproti všetkým hosťujúcim krajinám v miernej nevýhode, pretože organizátori predložili divákom takmer všetko, čo stálo za reč. Plošný pohľad na filmovú produkciu s celým kvalitatívnym diapazónom je vždy náročnejší na správny výber, než ostatné kolekcie, starostlivo pretriedené vkusom pozorných programerov. V obrovskej ponuke tak zaujal film Na ceste s býkom (Rolling Home with a Bull) režisérky Yim Soonrye. Originálny príbeh, nakrútený podľa románu korejského spisovateĺa Kim Dongmyeonga, sa točí okolo predaja mohutného býka. Na otcov pokyn ho syn naloží na malý nákladiak a vydá sa za najlepšou cenou. Nedarí sa mu však, až si nakoniec na býka zvykne, obľúbi si ho a predaj na jatky je jednoducho nemysliteľný.

Téma vzťahov so Severnou Kóreou je i tento rok v kurze, venovalo sa jej hneď niekoľko filmov v rôznych žánrových formách. Prvá časť z poviedkového filmu Keby si bol na mojom mieste ( If You Were Me), nazvaná Dva zuby (réžia Kang Yikan) sa odohráva v školskom prostredí. Naháňačka spolužiakov skončí dvoma vylomenými zubami, jeden z nich sa nešťastne potkne o kriketovú palicu spolužiačky. Jej rodina je zo Severnej Kórei a musí sa vyrovnať s nepríjemným incidentom. Rodičia postihnutého žiadajú kompenzáciu, príliš vysokú na skromné príjmy rodiny. Osudy ženy zo severu a jej útek na juh, zápas o dôveru a strach o manžela, ktorý útek nestihol, popisuje film Mestský tanec (Dance Town) Jeon Kyu-hwana. V akčnom štýle sa odohráva aj Tajné spojenie (Secret Reunion) Jang Huna, sledujúci úsilie polície zadržať dvoch severokórejských špiónov. Tejto téme sa venoval aj víťazný film Denníky z Musanu, ktorý je pohľadom na proces prispôsobovania sa utečencov zo severu zákonom kapitalizmu a jeho vlády peňazí.

Príťažlivou kolekciou sa predstavila Čína, ovládaná problémami s vnútornou migráciou, príbehmi ľudí z vidieka, smerujúcich do veľkomiest za prácou a ľahším životom. V Hruške (Pear) režiséra Čang Cch'-jü (Zhanga Ciyu) sa manželská dvojica rozdelí, žena sa predáva v mestskom bordeli a muž je s deťmi na dedine. Stavajú dom a potrebujú peniaze. Túžba po lepšom živote mladej ženy rozvráti spoločný život dvojice, on zarába na jatkách, ona študuje a odmieta sexuálny život v mene svojej svetlej budúcnosti. Bojí sa, že otehotnie. Film Wangliangov ideál (Wangliang´s Ideal) postihuje javy, známe i z postkomunistických spoločností. Je to predovšetkým snaha zbohatnúť za každú cenu a žiť vysnený život v dostatku a bez finančných problémov. Táto prirodzená ambícia mladej ženy končí pri absencii akýchkoľvek morálnych zábran tragicky.

S vyššími estetickými ambíciami pristúpil k príbehu o starom mužovi zachraňujúcom hroby svojich predkov pred zavalením púštnym pieskom, režisér filmu Starý osol (Old Donkey). Sizfovské úsilie splniť svoje synovské povinnosti voči predkom poukazuje na udržiavanie tradičných konfuciánskch hodnôt, pôsobiacich v novej spoločnosti akosi nepatrične . Starec sa nechce vzdať pôdy, kde sú pochovaní jeho predkovia a ktorá ho živí. Štátny kapitalizmus má však svoje osobité pravidlá a núti roľníkov k zúfalým činom. Keď sa dostane do nemocnice, jeho dcéra zháňa peniaze na zaplatenie poplatkov. Režisér Li Žuej-ťün (Li Ruijun) dáva vyniknúť plastickému obrazu púštneho prostredia. Zobrazenie životných podmienok v rozľahlej púšti v kontraste s malými hrobmi, nad ktorými ťažko pracuje starec s malým oslíkom má kvalitu, ako dokumentárnu, tak estetickú.

Sociologicko-historický akcent čínskych filmov, ktorým nechýba oveľa vyšší dôraz na formálnu stránku než je to napríklad u korejských filmov, rozširuje i film Stoka Wang Pinga (Wang Bing) . Takmer pravidelný návrat do obdobia maoizmu, najmä kultúrnej revolúcie, za ktorej prebiehali nútené odsuny na vidiek, je na rozdiel od udalostí z roku 1989 ( napríklad za film Letný palác z roku 2006 režiséra Lou Tiea (Lou Ye) čakal zákaz činnosti na 5 rokov nielen za zobrazenie študentských protestov, ale i premietaním filmu v zahraničí bez povolenia čínskych úradov) všeobecne prípustná forma kritiky tohto obdobia. Desivé podmienky v pracovnom tábore, kde väzni, odsúdení za svoju “ pravicovú minulosť” postupne umierajú od hladu a ťažkej práce na posteliach v zaprášenej zemľanke, vytvárajú obraz pekla, kde zdanlivo niet vinníka. Manželka jedného z mŕtvych márne hľadá hrob svojho muža, jeho spoloubývajúci sa jej ho neodvážia prezradiť, lebo mŕtvola padla za obeť väzňom, kanibalom.

Žánrové rozpätie čínskej vzorky doplnila komédia Vitajte v meste Shama ( Welcome in Shama Town) režiséra Li Wej-žan (Li Weirana), inšpirovaná dobrodržnými začiatkami podnikania na čínskom vidieku. Malé mesto čelí snahám falošných podnikateľov, ktorí sa snažia využiť archeologický nález pre vlastné vrecko. Film je zároveň ukážkou “sino-westernu”, nového žánrového východo-západného mixu.

Do tretice sa o svoje významné miesto medzi ázijskými filmovými tigrami prihlásilo i Japonsko niekoľkými zaujímavými projektami. Prvým je nesporne film Toaleta (Toilet) režisérky Ogigami Naoko. Po smrti matky, čelia jej deti problémom s japonskou babičkou. Nehovorí anglicky a jej mlčanlivá prítomnosť všetkým trom robí starosti. Postupne však nachádzajú spoločnú reč. Rozohrávanie kultúrnych rozdielov je zdrojom mnohých humorných situácií a má zaujímavý medzikultúrny rozmer. S detektívnou zápletkou pracuje i ďalší film Chladná ryba (Cold Fish) Sono Siona. Dcéra majiteľa predajne s rybami je prichytená pri krádeži v obchode. Prihovorí sa zaňu vplyvný podnikateľ a jej rodičia sú mu veľmi vďační. Služba však nie je zadarmo, podnikateľ postupne rodinu zrujnuje.

Šestnásť titulov, vrátane dokumentov a koprodukcií, si neodniesli žiadnu z cien festivalu možno aj z toho dôvodu, že čelili filmom z búrlivo sa rozvíjajúcich teritórií, bohatších na dramatické obrazy meniacej sa reality.

Výber č. 3: nové kinematografie

Malajzia,Vietnam,Thajsko či Filipíny sú novými filmovými teritóriami a priniesli do festivalovej vzorky zaujímavé pohľady. V porote Ceny Sonjae, ktorá udeľuje cenu krátkymi filmom zo sekcie Široký pohľad (Wide Angle) zasadol malajzijský režisér Woo Ming Jin, ktorý patrí k nádejným ázijským tvorcom. Predstavil sa filmom Továreň na tigre (Tiger Factory), príbehom devätnásťročnej Indonézanky Ping, pracujúcej vo výkrmni prasiat v Malajzii. Privyrába si rodením detí na objednávku a jej život je alarmujcim obrazom zneužívania bezprávnych gastarbeitrov. Pozornosť vzbudil i film Plávajúce životy (Floating Lives) Vietnamca Nguyen Phan Binha, nakrúteného podľa románovej predlohy Nguyen Thi Ngoc Tua, nositeľa Ázijskej literárnej ceny za rok 2007. Záchrana prostitútky Suong, je pre dve deti, žijúce v člne na rieke Mekong, náhradou za ich stratenú matku. Režisér tento príbeh natočil so zmyslom pre lyrické tóny tragického osudu hrdinov. Kúzlo a strata (Magic and Loss) je ďalším zo spoločných malajsko-japonsko-korejských projektov. Životopisné pozadie režiséra Li Khawaia má podobné “geografické” rozpätie, narodil sa v Kuala Lumpur, ale filmové vzdelanie dostal ako v Japonsku, tak v Číne. Osudový príbeh dvoch maldých žien, Japonky a Kórejčanky, ktoré sa s výhernými kupónmi v rukách stretnú v malajskom prímorskom rekreačnom stredisku, je naplnený snahou vyrozprávať priebeh ich vzájomného poznávania a zbližovania v metafyzickom rámci, ozvláštnenom exotickým prostredím.

Na záverečnom ceremoniáli sa predstavil poviedkový film Kamélia (Camelia) troch režisérov z Thajska, Japonska a Kórei, Všetky tri boli nakrútené v Pusane , známych kulisách tohto prímorského mesta. Prvým zo zúčastnených bol režisér známy i u nás filmom Občan pes Wisit Sasanatieng, druhým Japonec Yukisada Isao tretím Kóreječan Jang Joonhwan. Štýl poviedok čerpal predovšetkým z populárnej kultúry a jej excentrických hrdinov, známych i z iných žánrov.

Výber č. 4: Európa

Aj keď európska tvorba nie je pre našinca na ázijských festivaloch prioritou, je potrebné zaznamenať, že Česká republika sa tu predstavila špeciálnym programom šiestich nových filmov – Kawaskiho ruža, Šesť sezón v pekle, Zemský ráj to na pohled, Katka, Zúfalci a Putá, čo je výsledkom aktívnej filmovej diplomacie a spolupráce Českého veľvyslanectva v Južnej Kórei s Českým filmovým centrom. Slovensko sa v zozname krajín objavilo v súvislosti s koprodukčným filmom Tri sezóny v pekle a na filmovom trhu sa premietal film Laury Sivákovej Nebo, peklo... zem. Rozsiahlejšou filmovou “zbierkou” ( 6 filmov) sa predstavili i Poliaci. Zo západnej Európy však jednoznačný prím hrali Francúzi s 38 filmami, zahŕňajúcimi i koprodukčné ázijské projekty. Šanca európskych filmov v ázijskej distribúcii je malá a tento nezáujem je v podstate z oboch strán rovnaký . Aj z tohto dôvodu majú filmové festivaly pre vzájomnú kultúrnu výmenu nezastupiteľný význam.