Žánrové a tematické súradnice životnej odysey siroty Andreasa Eggerta, situovanej do horského prostredia Álp, s najväčšou pravdepodobnosťou určuje rámec tvz. heimatfilmu, žánru ktorý zaznamenal boom najmä po druhej svetovej vojne ako v Rakúsku, tak aj v Nemecku. Preklad tohto termínu je zložitejší, lebo výraz „vlasť“, ktorý je v názve, nemá presne určené hranice, týka sa predovšetkým Álp s presahmi ako národnými, tak jazykovými. Predchodcami heitmatfilmu sú volksfilm, populárny najmä začiatkom 20. storočia. Postupne sa formuje bergsfilm, spojený s medzivojnovým obdobím. V bližšom popise tematickej orientácie týchto žánrových odkazov, nájdeme niekoré línie, s ktorými pracuje i režisér Hans Steinbichler vo filme Celý život. Vychádza z rovnomenného románu Roberta Seethalera. V češtine vyšiel jeho Trafikant (2014).

V centre rozprávania heitmafilmu stoja predovšetkým mužskí hrdinovia, bezmocne čeliaci osudu a prechádzajúci skúškami odolnosti a viery, cnosťami skutočných mužov. Voči ním stojí nielen príroda, ale i společenská tradícia a doba. V tejto súvislosti sa, ako najvýraznejší reprezentant cituje film Bergkristall (Horský krištáľ) z roku 1949, režiséra Haralda Reinla známého najmä z cyklu o červenom náčelníkovi Vinnetuovi.

Malý Andreas je v rodine strýka outsider, ďalší hladný krk, prijímaný s nevôľou a hnevom. Nedovolí mu sedieť pri stole s jeho deťmi, patrí do kúta a jediný, kto mu prejavuje aký-taký súcit, je starenka, bližšie neurčená členka domácnosti. Strýko je bezohľadný surovec, nič mu neodpustí a bitka palicou je na dennom poriadku. Chlapec ťažko pracuje, keď tlačí fúrik s hnojom po úzkej doske, pokĺzne sa a spadne. Zlomí si nohu a doživotne kríva. Dospieva, v istom momente sa strýkovi vzoprie a odchádza. Stáva sa nájomnou pracovnou silou, nájde si opustenú chalupu a po chvíli i Marie s podobným osudom slúžky v miestnej krčme. Zblížia sa, vezmú, ale šťastný okamžik netrvá dlho. V údolí sa stavia lanovka a výbuchy zrejme spustia v zime lavínu. Marie v nej zmizne a Andreas sotva prežije.

Popis človeka, gniaveného najprv prísnym rodinným patriarchalizmom, potom existenčnou núdzou a nakoniec i osudom, zodpovedá modelu nevolníka odsúdeného na prácu, bez vôle a reálnej možnosti niečo na tomto postavení zmeniť. Príbeh podáva súhrn vlastností predmoderného človeka. Zmeny mu prinášajú nový náklad podmienok, ktorým nielen nevie, ale vlastne ani nemôže čeliť. Počas druhej svetovej vojny ho povolávajú do nemeckej armády a odvelia kamsi na Kaukaz, kde má bojovať a trpieť za čosi, čomu nerozumie. Vracia sa domov, ale stále je len bezdomovcom, odsúdeným na prácu. Pri živote ho drží spomienka na Marie, píše jej listy a zasúva do truhličky na hrobe. Keď ho pochovávajú, vysypú sa na jeho rakvu.

Moderná doba sa v horskom prostredí hlási najprv zavedením elektriny, potom budovaním lanovky a údolie sa mení na turistickú oblasť. Režisér akcentuje prírodnú krásu Álp a v niektorých recenziách sa v tomto ohľade pripomína i tradícia heimatfilmu. V istom zmysle ju režisér rozvíja, obohacuje o kontrast s nastupujúcimi modernými zmenami. Teórie modernity sa najmä v sociológii zaoberajú tragickým postavením jedinca, unášeného silami, vymykajúcimi sa jeho kontrole. Pierre Bourdieu hovorí o „sous-prolétaires“, podproletariáte, najviac vykrisťovanej sociálnej skupine, roľníkoch, zbavených spoluúčasti na novej historickej situácii. Ocitli sa bez prostriedkov k tomu, aby sa mohli adaptovať, nemajú nič isté ani trvalé. Sú uväzenení v zvláštnom „exile“ odtrhnutého, nemenného sveta, odsúdení k magickému úteku do snov a predstáv, nemajú žiadnu perspektivu budúcnosti a nadokážu si ju ani vytvoriť. Je pre nich len temným obrazom bezprostredných hrozieb. Zmena prináša napätie medzi tradičními normami, starými povinnosťami solidarity a novými pragmatickými požiadavkami.

Andreas Egger v mnohom zodpovedá tejto diagnóze. Jeho jedinou naplnenou šancou k odporu a kroku, vedúcemu k samostatnému vytváraniu vlastného života a šťastia, je odchod od tyrana, zrušenie vzťahu pán a sluha. Stretáva ho po nejakom čase. Je bezmocným starcom, počítajúcim s pomstou. Vyzýva ho, aby jeho márny život ukončil. Andreas však necíti nenávisť, vlastne okrem akejsi metafyzickej lásky k mŕtvej manželke necíti vôbec nič. Nesťažuje si, tvrdí, že má všetko, čo potrebuje. Umiera náhle, v samote na chate, ktorú mu akýsi dedinčan poskytol bez ďalších nárokov.

Asi je namieste otázka, prečo sa tvorcovia rozhodli pre takúto tragickú konšteláciu osudu, na pozadí v podstate optimistického a progresívneho modernistického procesu. Je to možno hold všetkým bezmenným postavám minulosti, prácou zotročených chudákov bez šancí a bez nárokov na akékoľvek sociálne úľavy. Stali sa obeťami modernity, ktorá ich dostatočne ignorovala a v podstate odsúdila do zabudnutia. Nie náhodou sa do optiky príbehu dostáva nacistická kapitola a jej potreby, postaviť do frontového šíku aj týchto malých, bezmocných ľudí.

Vo východnej časti Európy, ovládanej ďalšou totalitnou ideológiou 20. storočia, sa do historického naratívu dostali len ako inštrumentálni figuranti v politickom boji o moc. Ich biedne životy sa stali obžalobou zvôle a vykorisťovania, ale rýchle sa na nich zabudlo v mene svetlej budúcnosti. V histórii zohrali rolu obete. V našej literatúre by sme možno našli paralelu v postave Jozefa Maka, hlavnej postavy J.C. Hronského.

Iným smerom úvah o príčinách voľby takto tematicky i žánrovo orientovaného filmu je snaha rakúskych tvorcov o návrat do nejakého druhu histórie mentalít, určujúcich základnú kultúrnu topografiu krajiny. Ako je zrejmé, patrí do nej nielen horská príroda, v mnohom určujúca súradnice kultúrnej identity, ale i návrat k jednoduchému človeku, do ktorého sa projektovali jej obrysy.

Celý život (Ein ganzes Leben /A Whole Life), Rakúsko, Nemecko, 2023
Dĺžka: 108 minút
Réžia: Hans Steinbichler
Peedloha: Robert Seethaler (kniha)
Scenár: Ulrich Limmer
Kamera: Armin Franzen
Hudba: Matthias Weber
Strih: Ueli Christen
Zvuk: Christian Bischoff, Max Vornehm, Christof Ebhardt
Scénografia: Jurek Kuttner, Marcel Beranek, Hanna Bowe
Produkcia: Theodor Gringel, Skady Lis, Timm Oberwelland, Dieter Pochlatko, Jakob Pochlatko
Hrajú: Robert Stadlober, Thomas Schubert, Julia Franz Richter, Andreas Lust, August Zirner, Stefan Gorski, Hannes Perkmann, Ivan Gustafik, Maria Hofstätter, Marianne Sägebrecht, Lukas Walcher, Gerhard Kasal, Wolfgang Oliver, Robert Reinagl, Mathias Saffert
Distribúcia: CinemArt SK
Premiéra v SR: 14. decembra 2023
Foto: CinemArt SK