V ďalekom Nórsku sa odohráva dej celovečerného slovenského dokumentárneho filmu Nový život, ktorý tri roky nakrúcal filmársky team režisérky a producentky Tiny Diosi v Nórsku aj na Slovensku. Aktuálnu tému odchodu Slovákov za prácou do zahraničia zobrazujú s dôslednou vernosťou prostredníctvom početnej komunity Slovákov v Nórsku vo fjordoch, kde Slováci tvoria až 1/2 zamestnancov v druhom najväčšom mäsokombináte v krajine. Film odvysiela RTVS v premiére 21.12.2017 o 21:00 na Dvojke.

"Kedysi sme počúvali od našich dedov, ako chodili za prácou do Ameriky. Nikdy by ma nenapadlo, že raz ja sám pôjdem za prácou do zahraničia." hovorí jeden z protagonistov filmu, ktorý je už v Nórsku zamestnaný 14 rokov a chystá sa dôchodok stráviť na Slovensku. Problematika migrácie v Európe je v posledných rokoch široko pertraktovaná v médiách. Menej sa už ale hovorí o migrácii našich slovenských občanov, ktorí po tisícoch opúšťajú Slovensko - najmä regióny na Orave a na východe Slovenska, aby prežili a vyhli sa chudobe. Hľadajú šťastie v zahraničí, kde sa vďaka svojej pracovitosti dokážu dobre uplatniť. A tak, po novej skúsenosti z inej kultúry zamestnávania v Európe, často po mnohých rokoch vnútorného odriekania zažívajú pocit dôstojnosti, hrdosti a rešpektu k ich práci, ktorý im na

Slovensku chýba. Húževnatosť a pracovitosť Slovákov sa premietla do rastu ziskov závodu na spracovanie mäsa Slováci tu našli stabilnú prácu a úplne nový život.

Strata istôt, dôvery v svoju budúcnosť na Slovensku, vyrovnávanie sa s pocitom izolácie v cudzine, ale aj objavovanie nových príležitostí - to všetko je témou filmu Nový život. Film zachytáva generácie Slovákov- od 20 ročných až po pracovníkov pred dôchodkom, zároveň akési slovenské ghetto - uzavretú komunitu Slovákov, akési malé Slovensko v Nórsku, kde zostávajú Slováci verní svojmu spôsobu života. oslavujú najväčšie sviatky v roku spoločne tak, ako boli zvyknutí doma, na Slovensku. Malebná, fascinujúca krajina na severe Nórska, majestátne hory, ľadovce a pod nimi fjordy - prostredie, ktoré mnohí Slováci poznajú len z fotografií sa stalo pre početnú komunitu Slovákov druhým domovom. Museli si zvyknúť na drsné podmienky, dlhú zimu, polárne dni a noci, a na to, že ich domov je pre nich vzdialený tisícky kilometrov. Mnohí zanechali doma svoje rodiny a odišli do Nórska za zárobkom, stabilnými pracovnými podmienkami, kde žijú a pracujú dlhé roky, pretože neveria, že by si doma našli prácu na podobnej úrovni.

Odhady analytikov potvrdzujú, že migrácia stotisícov Slovákov za prácou do zahraničia je realitou, ktorá poukazuje na dlhodobé rozdiely životnej úrovne v regiónoch Slovenska a na nepriaznivé ukazovatele v smerovaní Slovenska. Z aktuálneho Prieskumu národných hodnôt zrealizovanom Centrom pre spoluprácu – neziskovou organizáciou Dialóg vyplýva, že Slovensko je vnímané ako krajina, ktorá je v postihnutých regiónoch definovaná nezamestnanosťou a neistotou ohľadom budúcnosti. Výsledky prieskumu tiež prezentujú 59% entropie spoločenského prostredia - miery neusporiadanosti či neporiadku v spoločnosti. Občania Slovenska túžia po sociálnej spravodlivosti, po vyššej kvalite živote, znižovaní korupcie, chudoby a po vyššej dôvere v spravovanie vecí verejných. Rezort financií odhadoval počet pracujúcich v zahraničí pomocou databáz poistencov zdravotného poistenia. "Za posledných 15 rokov Slovensko opustilo až 300.000 Slovákov, najčastejšie odchádzajú vysokoškolsky vzdelaní mladí ľudia do 30 rokov. Najvyššiu mieru odchodu do zahraničia vykazujú okresy na východe Slovenska." V súčasnosti migruje do cudziny 15.000 až 30.000 Slovákov ročne. "Počet Slovákov pracujúcich v cudzine môže prevyšovať počet cudzincov zamestnaných na Slovensku aj 10-násobne," tvrdia analytici. 

Film Nový život odkrýva pálčivú tému slovenskej migrácie do rozvinutých krajín Európy, motivuje k hľadaní odpovedí na príčiny tohto rozšíreného javu, ktorému v spoločnosti nie je venovaná náležitá pozornosť pri hľadaní a odstraňovaní dôvodov migrácie občanov a odlivu pracovných síl zo Slovenska.  Snímka je koprodukciou filmovej spoločnosti Furia Film PLus s.r.o. a RTVS v spolupráci s Kontrafilm Praha a  projekt podporil Audiovizuálny fond /AVF/.