ISSN 1339-4762

2percenta

Reklamný prúžok

Brazil

Hodnotenie filmu podľa čitateľov

Brazil resizeKdesi som počula, že na filmoch je stále niečo, čo sa nám páči, nepáči alebo niečo, čo nás na irituje, ba dokonca znepokojuje a podobne. V prípade tejto snímky platí posledné. Nie a podobne, ale znepokojujúce. Túto utopickú grotesku formálne i obsahovo prelína niekoľko najrôznejších inšpiračných zdrojov, no najmä intenzívna všadeprítomnosť totalitného režimu a kontroly vysoko postaveného despotu.

Vplyv jedných z najčítanejších románov svetovej sci-fi literatúry je neprehliadnuteľný. V hyperzbyrokratizovanej Brazil2 resizespoločnosti, kde má každý presne určené miesto a postavenie, sa pohybuje solitér z kruhov systematických úradníkov Sam Lowry. V potrubiami prevŕtanom futuristickom svete, sledovanom Veľkým Bratom a ministerstvom kadečoho, sa necíti dobre. Vie, že takto by svet fungovať nemal, ale bojí sa vzbury a zmeny. Preto sa utieka do sveta snov a ilúzií, kde stretáva aj osudovú ženu a lásku. Napriek dobre známym tvrdeniam zo strany režiséra, sme si nemohli nevšimnúť podobnosť a voľnú inšpiráciu románom Georgea Orwella 1984. Keď tak zalovím v pamäti stredoškolského študenta, nachádzam paralelu s ďalším dielom svetovej literatúry. Aj príbeh Jozefa K., zatknutého v deň jeho tridsiatich narodenín a dlhým súdnym procesom mučeného pre zločin nevedno aký, sa nápadne ponáša filmu Terryho Gilliama. Pod vplyvom absurdnej náhody a obrovského pochybenia zo strany Brazil12 resizeministerstva je identita radového občana zamenená s menom hľadaného (akože) teroristu. Tak sa z otca jednej obyčajnej rodiny stáva človek prinútený okúsiť trpkosť kafkovského procesu.


Brazil nie je len zmesou literárnych zdrojov. Nachádzame tu bohatú spleť postupov charakteristických pre niekoľko filmových žánrov klasickej hollywoodskej éry 30. a 40. rokov. Úradníci predstavujú robotnícku sociálnu vrstvu obyvateľstva tohto apokalyptického sveta. Všetci nosia obleky bledo sivej farby, kufríky s kompromitujúcimi informáciami a s hlavami ozdobenými elegantnými širákmi. Atmosféru filmu noir, či americkej gangsterky, podporujú aj nočné zahmlené ulice, svietenie síce nie cez žalúzie, ale skrz rôzne otvory v stene, Brazil4 resizeokná aj prítomnosť pseudokriminálnika doplnená o občasné prestrelky. Samozrejme, všetko v nie klasickom žánrovom ponímaní, ale v prapodivnej zmixovanej štylistike. Úradníci sa po dlhých chodbách a open space kanceláriách pohybujú akoby v presne nacvičených choreografických pohyboch. Za sprievodu latinskoamerických rytmov spevavo recitujú požiadavky na svojich kolegov, podriadených a nadriadených. Druhým filmovým impulzom pre snímku bol, pravdepodobne, muzikál? Výraznou žánrovou líniou je aj melodramaticky ladený príbeh nedosiahnuteľnej lásky. Navzdory nepriazni totalitného režimu končí relatívnym, slovami ťažko opísateľným, happy endom. Romantická dejová línia ide takmer výlučne ruka v ruke so snovými sekvenciami superhrdinu Sama a pôvabnej Jill. Preto Brazil7 resizeťažko opísateľným.

Prostriedkom pre vytvorenie takéhoto futuristického mestského prostredia, plného strachu a prevrátenosti, bola výtvarná štylizácia. Inšpirácia expresionistickým Mertopolisom Fritza Langa z roku 1927 je nespochybniteľná. Vysoké štíhle mrakodrapy sú v rámci scénografie umiestňované v horizontálach a vertikálach. S prichádzajúcim koncom a stupňovaním deja sa niektoré zvislé i vodorovné osi posúvajú do dlhých diagonál. Snímanie z dovtedy bežných uhlov pohľadu sa postupne mení na snímanie z ostrých podhľadov, nadhľadov, vtáčích a žabích perspektív. Scénografia sa v rámci expresionistickej štylizácie neobmedzuje iba na monumentálne Brazil11 resizearchitektonické stavby. Výrazná je aj práca so svietením, s tieňmi či s motívom schodov. Podobne ako v Metropolise, alebo inom expresionistickom filme, majú svoju funkciu v deji. V tomto ustráchanom svete budúcnosti sú tiene nástrojom pre zvýšenie intenzity strachu, hrôzy z despotu a totalitného režimu. V prípade Brazil sú pridanou hodnotou scénografie zrkadlá. Podobne ako je svet Sama delený na realitu a sen, zrkadlá trieštia jeho predstavy reálna na realitu a predstavu, ilúziu.

Gilliam čerpá aj z jeho Monty Pythonovskej tradície. Aj v tejto Brazil10 resizemaxi utopistickej filmovej realite je stále priestor pre satiru a paródiu. Avšak, opäť je to za hranicou bizarnosti. Situačný humor je v prvom pláne vtipný, možno bezúčelný a nepochopený. O niečo neskôr si však uvedomíme skrytý význam i mieru závažnosti tejto irónie. Takto pracuje s duom oficiálnych údržbárov potrubí číhajúcich na každom kroku a pri každej chybe technického rázu, či dievčinou od pol pása hore ako opičky spievajúcej pozvánku na oslavu, no sporo odetej opačným smerom.

Pri sledovaní tohto Gilliamovho filmu som si však uvedomila jeho univerzálnosť, nadčasovosť. Je zaujímavé, že aj po vyše Brazil8 resizetridsiatich rokoch od premiéry tohto filmu je stále (a v dnešnej dobe o to viac) aktuálny. Motívy dlhoročných teroristických útokov po celom svete v spojení so životom v permanentnom strachu z týchto útokov, či živelných katastrof, témy dehumanizácie a vrstvenia ľudstva na vyšších/nižších, bedárov/bohatých, despotov/poskokov, krásnych/škaredých, in/out či dejové línie satirizujúce až parodizujúce posadnutosť fyzickou krásou, fóbiu zo starnutia, udržanie si večnej mladosti, to všetko robí snímku živou a naliehavou hlavne dnes. Dnes už vyše tridsať rokov…

Brazil5 resizeBrazil, Veľká Británia, 1985
Dĺžka: 132 minút
Réžia: Terry Gilliam
Scenár: Terry Gilliam, Tom Stoppard, Charles McKeown
Kamera: Roger Pratt
Strih: Julian Doyle
Hudba: Michael Kamen
Hrajú: Jonathan Pryce, Robert De Niro, Katherine Helmond, Ian Holm, Bob Hoskins, Michael Palin, Ian Richardson, Peter Vaughan, Kim Greist, Jim Broadbent, Terence Bayler, Gorden Kaye, Howard Lew Lewis, Nigel Planer, David Gant, Roger Ashton-Griffiths, Sue Hodge, Patrick Connor, Derrick O'Connor, Sheila Reid, Simon Jones, Don Henderson, Brian Miller, Bill Wallis, Derek Deadman, Antony Brown, Ann Way, Barbara Hicks, John Grillo, Sergio Kato, Harold Innocent, Terry Gilliam a ďalší
Distribúcia: ASFK
Premiéra v SR: 5. októbra 2017
Foto: ASFK

Share/Save/Bookmark