ISSN 1339-4762

2percenta

Reklamný prúžok

Belgica

Hodnotenie filmu podľa čitateľov

Belgica resizeAj vo svojom piatom celovečernom hranom filme zostáva belgický režisér mladšej strednej generácie Felix van Groeningen pri téme medziľudských vzťahov. Kým vo svojom štvrtom, zatiaľ najúspešnejšom filme Prerušený kruh, nominovanom pred piatimi rokmi na Oscara a odmenenom Cenou Európskeho parlamentu Lux, sa venoval osudovej láske v trochu melodramatickom tóne, v najnovšom diele Belgica zobrazil príbeh dvoch bratov drsným, priam naturalistickým spôsobom.

Krehký jednooký Jo (Stef Aerts), ktorý prišiel o oko ako dieťa v dôsledku nevyliečiteľnej choroby, je majiteľom malého baru v Gente, jeho tvrdý starší brat Frank (Tom Vermier) sa viac-menej potĺka a napriek tomu, že má ženu a dieťa, dokonca druhé na ceste, stále iba hľadá, čo by ho bavilo robiť. Obaja majú komplikovaný vzťah k nezodpovednému Belgica2 resizeotcovi, ktorý leží na smrteľnej posteli, ale vzájomne sa majú radi, rozumejú si a zdá sa, že to tak bude aj pri realizácii ďalšieho nápadu – vybudovať namiesto malého baru veľký hudobný klub, v ktorom by sa predstavovali alternatívne hudobné skupiny a návštevníci nachádzali oddych od každodenných problémov. Film zobrazuje veľké nadšenie, s akým bratia a ich kamaráti premieňajú zanedbaný priestor na útulné relaxačné zariadenie, postupne naplnené nielen početnými hosťami, ale aj dobrou hudbou, alkoholom, drogami a sexom. Kým budovanie klubu a jeho spustenie bolo relatívne bezproblémové, ťažkosti začnú vznikať pri jeho prevádzke. Mladší brat Jo sa prejaví ako zodpovedný šéf, kým starší Frank si pomýli svoje pracovné zaradenie s pozíciou návštevníka a s vervou sa zapája do neviazaného spôsobu zábavy, Belgica3 resizepričom ho sklony k požívaniu alkoholu a najmä drog stále väčšmi pohlcujú, takže zanedbáva nielen prácu, ale aj nespokojnú rodinu. Jo musí sám riešiť každodenné problémy s prevádzkou klubu, s jeho personálom i návštevníkmi, s ochrankou i políciou, pričom sa snaží skonsolidovať aj rozkokošeného brata, ktorý stráca všetky zábrany, pričom čoraz väčšmi sa prejavuje aj jeho násilnícka, agresívna povaha, akoby kópia mŕtveho otca. Konflikty medzi súrodencami sa stupňujú a keď Frankovo nezodpovedné správanie spôsobí takmer krach zariadenia, vyústia do otvorenej slovnej roztržky sprevádzanej bitkou. Po veľkom vzostupe nasleduje strmý pád. Po dlhej alkoholovo-drogovej jazde príde nielen opica, ale aj Belgica4 resizevytriezvenie. Zdá sa, že Frank si uvedomil, čo všetko má na rováši a ako ubližoval svojim najbližším, no jeho zásadný prerod nie je veľmi presvedčivý. Žeby sa stal z narkomana vzorný otec rodiny? Nie je Joova výhra Pyrrhovým víťazstvom?

Film Belgica, čo je názov hudobného klubu, sa nesie v dvoch rovinách – zjednodušene povedané, v nočnej a dennej, ktoré sa asi do polovice snímky pravidelne striedajú, občas opakujúc rovnaké či podobné motívy. (Tu bol priestor na ráznejší strih, čo by skrátilo predimenzovaný rozsah viac ako dvojhodinového filmu.) Nočnú rovinu rozprávania tvoria priam videoklipové zábery zo života klubu, v ktorom je tak povediac všetko dovolené, dennú problémy s tým spojené, najmä  zásahy do súkromného života protagonistov. Kým Frank si stále menej rozumie so zanedbávanou, podvádzanou manželkou, Jo rieši Belgica5 resizekonflikt s tehotnou priateľkou, ktorá odmieta priviesť na svet ich dieťa, lebo jednak ešte túži po voľnosti a jednak sa jej nepáči klub ako miesto ich budúceho spoločného života. Pri postupnom narastaní konfliktov medzi bratmi sa súčasne zužuje priestor na zobrazovanie nočného klubového života, ktorý ustupuje do pozadia a na prvý plán sa dostáva riešenie bratského sporu i každodenných problémov, najmä nedostatku peňazí a hroziaceho zániku baru. Čoraz silnejšie sa potvrdzuje, že Jo a Frank sú protikladné postavy, pričom sa odlišujú charakterom, temperamentom, postojom k životu i názorom na poslanie klubu. Ich zrážka je teda nevyhnutná a záverečné víťazstvo bratskej lásky, plnej porozumenia a odpúšťania, nepresvedčivé.

Rovnocennou zložkou dramatického deja je hudba, o ktorú sa výnimočným spôsobom postarala miestna alternatívna eklektická hudobná skupina Soulwax, ktorá pôsobí v Gente už Belgica6 resizevyše dvadsať rokov pod vedením bratov Davida a Stephena Dewaeleovcov a patrí medzi dlhoročných priateľov režiséra. Pre potreby filmu Belgica vytvorili pätnásť fiktívnych hudobných skupín, ktoré hrajú rôzne žánre a štýly, napríklad rock, hardcore punk, indie elektroniku, reggae, blues, či turecký folk pop. (Pre zvýšenie dôveryhodnosti vymysleli členom dokonca fiktívne životopisy.) Hudba je vo filme hnacím motorom deja, budovateľom jedinečnej atmosféry a zosilňovačom emocionálneho účinku. Spôsobuje, že film, najmä jeho prvá polovica, je síce nadmieru hlučný, ale aj plný pozitívnej energie, živý až živelný, neobyčajne dynamický. Posledný prívlastok charakterizuje aj kameru režisérovho stáleho spolupracovníka Rubena Impensa, ktorý zachytil nočný život miestnej mládeže spomínaným klipovitým spôsobom, vytvárajúc neopakovateľnú, v rýchlom, nepoľavujúcom tempe bežiacu koláž hudby, spevu, tanca, popíjania, drogovania a sexu. Protikladom hlučnosti je niekoľko nemých scén, napríklad vianočná večera v Belgica8 resizematkinom dome, kde o vzájomnom vzťahu členov rodiny okolo štedrovečerného stola a o celkovej atmosfére výrečne hovorí obraz, ktorý nepotrebuje slovný sprievod. Film je postavený na hudbe a výkonoch hlavných postáv, pričom tie mužské majú väčší priestor, sú psychologicky lepšie prepracované a svojou civilnosťou vierohodnejšie, hoci ženy  tu majú na svoje hysterické výstupy nejeden dobrý dôvod...

Film Belgica, ktorý vznikol vlani v belgicko-francúzskej koprodukcii, má podobne ako jeho predchodca za sebou prvý medzinárodný úspech: Na filmovom festivale nezávislých tvorcov Sundance získal Felix van Groeningen Cenu za najlepšiu réžiu svetového hraného filmu. No to nie je jediný dôvod, prečo by snímka nemala ujsť pozornosti najmä mladého publika.

Belgica7 resizeBelgica, Belgicko,  Francúzsko, 2016
Dĺžka: 127 minút
Réžia: Felix van Groeningen
Scenár: Arne Sierens, Felix van Groeningen
Kamera: Ruben Impens
Strih: Nico Leunen
Zvuk: Jan Deca
Hudba: Soulwax
Hrajú: Stef Aerts, Tom Vermier, Dominique Van Malder, Charlotte Vandermeersch, Boris Van Severen, Ben Benaouisse, Jean-Michel Balthazar, Stean De Winter, Sam Louwych a ďalší
Distribúcia: ASFK
Premiéra v SR: 27. apríla 2017
Foto: ASFK

Share/Save/Bookmark