ISSN 1339-4762

2percenta

Reklamný prúžok

Odhalený prístav (Vuosaari)

Hodnotenie filmu podľa čitateľov

Odhalený prístav. jpg resizeAku Louhimies (nar. 1968 v Helsinkách) je medzinárodne oceňovaný fínsky režisér. Debutoval roku 2000 erotickou drámou Automat na lásku, o päť rokov neskôr nakrútil podľa Tolstého poviedky Falošná bankovka najdiskutovanejší severský film roku Zamrznutá zem a roku 2006 Mrazivé mesto, príbeh muža, ktorého rozpad manželstva a neustále spory so susedom privedú k zúfalstvu s tragickými následkami. Odhalený prístav (Fínsko, 2012) je teda Louhimiesov štvrtý film, v tomto roku vznikla pod jeho režijným vedením kriminálna dráma 8 – Pallo.

Hoci sa slávne Psie dni Ulricha Seidla spomínali v súvislosti so Zamrznutou zemou, isté styčné body s filmom rakúskeho režiséra by sme našli aj v Odhalenom prístave, napríklad v „dokumentárnom“ štýle snímania či v mozaike ľudských osudov. Miestom deja je tiež neútulné betónové sídlisko, avšak nie počas letných horúčav, ale v mrazivom predvianočnom čase. Aku Louhimies, ktorý spolupracoval aj na scenári Mikka Koukiho a Niiny Repo, vo svojom filme vkročil „in medias res“ do ôsmich paralelných príbehov, ktoré spája iba miesto a čas. Jeho hlavné postavy sú Odhalený prístav 11 resizenasledovné: Sedemročný chlapec, ktorého jediným, aj to len dočasným spoločníkom v prázdnom byte je pes. Drasticky šikanovaný žiak, ktorého samota a opustenosť dovedú takmer k zločinu. Teenagerka, ktorá túži byť celebritou a je odhodlaná pre to urobiť naozaj všetko. Mladá žena, ktorá sa musí vyrovnať s fatálnou chorobou. Osamotený otec, ktorý sa snaží schudnúť a súčasne vychovať zo syna tvrdého chlapa, aký by obstál v dnešnom krutom svete. To je päť príbehov z neúplných rodín, v ktorých najviac trpia deti – buď nezáujmom, alebo prílišnou starostlivosťou osamoteného rodiča, v každom prípade však nedostatkom lásky a porozumenia. A potom sú tu ešte tri nefunkčné, resp. problematické rodiny. Dobre situovaní Odhalený prístav 2 resizemanželia z hypermoderného bytu, ktorí sa vzájomne odcudzili do takej miery, že nie sú schopní spolu žiť, ani zistiť, kedy sa im to vlastne stalo. Černoch – gambler a jeho manželka – narkomanka sú príkladom nerovného vzťahu, v ktorom za kratší koniec ťahá ten, čo viac miluje. A napokon je tu distingvovaný Američan s rodinou v zámorí, ktorý chcel zažiť pravú fínsku zimu, no nerozumie spoločnosti, uprostred ktorej sa ocitol, čo vedie k drastickému omylu.

Keďže paralelné príbehy nie sú navzájom poprepájané (iba letmo sa dotknú v dvoch prípadoch), mohlo by ich byť viac, ale aj menej. Pri tej druhej možnosti by bolo viac času na načrtnutie prehistórie jednotlivých postáv (ktorú si musí divák kompletne domyslieť, či skôr vymyslieť, lebo niet žiadnych záchytných bodov), Odhalený prístav 4 resizena motiváciu ich konania a podrobnejšiu psychokresbu. Keďže však času – napriek vyše dvojhodinovej minutáži – pri ôsmich „minipoviedkach“ niet, vidíme iba ich javovú stránku, viac-menej modelové situácie, ktoré sa občas približujú ku klišé. Pred tým, aby sme film nevnímali ako povrchnú mozaiku televíznych „pravdivých príbehov“, ho zachraňuje úroveň úsporných dialógov, využívanie charakteristických detailov, kvalita hereckých výkonov vrátane detských, realistická kamera a napätie vytvárajúci strih. V každom byte je napríklad zapnutý televízor, ktorému dospelí venujú viac pozornosti ako Odhalený prístav 10 resizesvojim blízkym, najmä deťom. Na obrazovkách sa najčastejšie odohráva reality show, čo presne charakterizuje nielen súčasnú dobu, ale aj filmové postavy. Kamera Tuoma Hutriho nezakrýva škaredosť prostredia, v ktorom hrdinovia žijú a ktoré dôverne poznáme aj z našich miest. Biely sneh ako predzvesť Vianoc nie je romantickým prvkom obrazu, ale v neodprataných haldách skôr prekážkou voľného pohybu a symbolom izolácie sídliska i jeho obyvateľov. Strihač Benjamin Merceer dynamizuje rýchlo sa striedajúce úryvky príbehov, prerušujúc ich – podobne, ako to Odhalený prístav 7 resizebýva v televíznych sitcomoch – v najdramatickejších momentoch, čím dodáva filmu napätie. Typovo presne zvolení herci nemajú dosť času na vypracovanie psychologicky prekreslenej postavy, preto sa snažia charakterizovať svojich hrdinov výraznými detailmi. Veľmi prirodzene pôsobia deti, ktorých úloha je o to ťažšia, že sa takmer nemôžu oprieť o slovnú výpoveď, ktorá je minimalizovaná na niekoľko replík, a tak svoje súženie musia vyjadriť neverbálne, čo sa im skvele darí.

Odhalený prístav, ktorého cieľom bolo ukázať túžbu človeka po láske, vytvoril na profesionálne vysokej úrovni neradostný až krutý obraz (nielen) fínskej súčasnosti. Väčšmi než o láske je to film o ľudskej samote. V snahe vykompenzovať ťarchu svojej výpovede iskierkou nádeje, Aku Louhimies zakončil svoj film rýchlym zostrihom napodiv optimistických poínt všetkých ôsmich príbehov. A čo nevyjadril obrazom, to dopovedal Robbie Williams záverečným hitom Feel. Aspoň si niektorí diváci pozrú aj titulky...

Odhalený prístav 12 resizeOdhalený prístav (Vuosaari), Fínsko 2012
Scenár: Mikko Kouki, Niina Repo, Aku Louhimies
Réžia: Aku Louhimies
Kamera: Tuomo Hutri
Strih: Benjamin Merceer
Hudba: Markus Koskinen
Hrajú: Sean Pertwee, Amanda Pilke, Jasper Pääkkönen, Laura Birn, Deogracias Masomi, Alma Pöysti, Aino Louhimies a ďalší
Premiéra v SR: 18. októbra 2013
Foto: Film Europe

Share/Save/Bookmark