Po roku je na svete prvá verzia scenára, ktorá nesie pracovný názov Tisíc rokov samoty, ten sa však bude ešte meniť. „Je to príbeh, ktorý sa dotýka prakticky všetkých slovanských národov, ale aj mnohých národov neslovanských, napríklad Turkov či Mongolov. Veľkú rolu tu hrá pohanská viera. Úsvit slovanského veku by som rád nakrúcal v nejakej prírodnej scenérii, ktorá má sama o sebe charizmu. Jedno také zázračné miesto som teraz objavil na obyčajných fotkách z dovolenky našich známych, v lete sa tam chcem ísť pozrieť,“ poznamenáva Juraj Jakubisko. Spomínané miesto a krajinu, kde sa nachádza, však odmieta prezradiť.

Obrovský kus práce teraz čaká Jakubiskovu manželku a jeho producentku Deanu Horváthovú-Jakubiskovú. „Šírke záberu toho príbehu zodpovedá aj šírka medzinárodnej koprodukcie, ktorú musím pre nový projekt zaistiť, v tejto fáze jednáme s veľkými štúdiami, ako v Amerike, tak aj v Európe. Aj herecké obsadenie bude ešte viac multinárodné než u Bathory,“ hovorí k svojej producentskej úlohe Jakubisková. Okrem toho sa však musí venovať tiež premiéram Bathory po celom svete, ktoré ju čakajú na jeseň.

S medzinárodným uvedením Bathory som sa neponáhľala, dala som si striktnú podmienku, že vo všetkých krajinách, kam ju predám, musí najskôr prejsť kinodistribúciou, než bude uvedená v televízii či na videu. Okolo filmu sa viedli a vedú vášnivé diskusie, ale v jednom sa jeho priaznivci a odporcovia zhodujú, je to film, ktorý patrí na veľké plátna kín.“