Vari dnes nietuznávaného filmového festivalu, kde by chýbali medzi ocenenými čínski tvorcovia. Čínsky film a čínski režiséri sú vo svete pojmom. O ich dielach sa píše, diskutuje, učí. U nás však o tom vedia možno iba filmoví odborníci a kluboví nadšenci. O to záslužnejšia je kniha filmovej publicistky Viery Langerovej, ktorá sa roky zaoberá ázijskou kinematografiou. Pod titulom Filmový zemepis – kontinentálna Čína, Hongkong, Tchajwan ju v edícii Studium vydal Slovenský filmový ústav v spolupráci s Asociáciou slovenských filmových klubov.

Autorka predstavuje Čínu ako civilizáciu s osobitou minulosťou i budúcnosťou a zároveň križovatku filmových kontextov. Mapuje ju v troch častiach - Kontinentálna Čína, Hongkong a Tchajwan . Dodržiava rovnaký postup: Najprv načrtne Krátky úvod do dejín filmu, kde sa usiluje o zachytenie historických súvislostí. Potom prináša Profily najvýznamnejších režisérov a nakoniec zaradí Zápisník – recenzie , rozbory, poznámky na margo rozhodujúcich či najznámejších filmov.

Nechýba ani Prehľad generácií čínskych filmárov, v ktorom ich charakterizuje od tej prvej 1905-1937, cez druhú 1937-1949, tretiu 1949-1978, štvrtú 1978-1986, piatu 1986 –1989 až k šiestej najmladšej, ktorá začína v roku 1989. Treba zdôrazniť, že v prípade štrnástich filmárskych profilov nejde o žiadne strohé encyklopedické heslá, ale obsiahle až esejisticky ladené predstavenia tvorcov.Mimochodom, už samotné tituly jednotlivých profilov pomáhajú čitateľovi v orientácii tým ako autorka charakterizuje režisérov. Napríklad: Čang I-mou –fascinovaný rozprávač príbehov, Čchen Kchaj-ke – majster štýlu, Wang Čchao – básnik biednych, Wang Siao-šuaj –mestský pozorovateľ, Čang Jang – nový hlas novej doby, Ťia Čang-kche – fénix z undergroundu, Li Jü - v spoločenskom zverokruhu. Bruce Lee – drak prvý, Stephen Chow –hviezda všestrannosti, Wong Kar-wai – film je melódia, Wayne Wang –Honglywood Man, Chou Siao-sien – filozof priestoru a času, Ang Lee – tchajwanský drak, Caj Ming-liang –smutne veselý samotár. Prehľadnosti publikácie napomáha aj menný a názvový register.

Krásny papier, zaujímavá grafická úprava, žiaľ, iba malé čiernobiele fotografie s výnimkou titulnej. Ale aj keď film hovorí rečou obrazu, jadrom knihy o čínskom filme je slovo. Teda kultivovaný text, ktorý znesie náročné kritéria odborníka, ale je dostatočne pútavý aj pre laika – obdivovateľa ázijskej kinematografie.

Kniha vyšla v náklade 500 kusov a poskytuje množstvo informácií, seriózny rozbor jednotlivých filmov i snahu o ich zaradenie do historických súvislostí, ale navyše aj zaujímavé postrehy z osobných stretnutí autorky s tvorcami. Podobné práce sa neraz spoliehajú viac na kompiláciu, ale v knihe Viery Langerovej cítiť nielen jej autorský vklad , ale i bohatú žurnalistickú , diplomatickú a hlavne osobnú skúsenosť z napozeraného, prečítaného a hlavne zažitého materiálu. .

Autorka venovala publikáciu našej poprednej sinologičke – pani Maríne Čarnogurskej, ktorá sa podieľala na odbornej redakcii textu a prispela aj zaujímavou transkripčnou poznámkou.

Viere Langerovej sa podarilo priblížiť pre našinca predsa len exotické ázijské kinematografie a vytvoriť výborný „orientačný materiál pre všetkých profesionálnych i neprofesionálnych záujemcov nielen o čínsky film, ale aj čínsku kultúru.“

Foto:

1.Viera Lngerová

2.Z krstu knihy na Febiofeste. Na obrázku (zľava) Ladislav Volko, Viera Langerová, Marina Čarnogurská