ISSN 1339-4762

2percenta

Reklamný prúžok

Na okraj Art Film Festu

Art Film Fest logoFestival sa skončil, ceny sú rozdané a možno už sú v rukách vďačných majiteľov. Hlavnú cenu – Modrého anjela v medzinárodnej súťaži hraných filmov za najlepší film si odniesla guatemalská snímka Sopka Ixcanul režiséra Jayra Bustamanteho. Porota ocenila jednoduchý, ale esteticky bohatý prístup k domorodej komunite a k prírode. Aj to je pravda. Isté je však, že bol iný ako ostatné.

Iný poetikou, snímaním a prístupom k životu. Rozprávanie pomalé, miestami dramatické, ale najmä všetko sa odohrávalo pod závojom magického realizmu. Nie však v pravom slova zmysle, ale vychádzalo to z celkového poňatia príbehu. Sopka Ixcanul sa síce nevyhla exotike (dané už prostredím), ale veľmi sugestívne vpašovala do guatemala resizetohto príbehu krutú sociálnu realitu. Nečudo, že si aj, vraj a ochotnícka herečka, Mária Telón, ktorej sugestívny výkon je v popredí diania, odniesla navyše cenu za najlepší ženský herecký výkon. Prosto film, vymykajúci sa z rámca priemernosti, dominoval na celej čiare. No a nebolo ťažké uhádnuť, že z tohto festivalu bez ceny neodíde.

O hlavnej súťaži sme už podrobne písali, výber filmov bol na dobrej profesionálnej úrovni, ale aj program vo všetkých sekciách bol bohatý a podnetný. Trochu mi však predsa len prekážalo, že kvalita všetkých filmov bola vlastne už overená, buď medzinárodnými porotami na iných festivaloch alebo na domácej pôde. Ani víťaz – Bustamanteho film nie je výnimkou. Získal na Berlinale Cenu Alfreda Bauera za originálny prínos k filmovému umeniu. Možno by stálo za úvahu uviesť na festivale ešte snímky, ktoré sa neuviedli nikde. V tom prípade by sa mohlo stať, že by úroveň súťaže trochu klesla alebo by sa stal opak - Art Film Fest by sa stal objaviteľom talentov. Myslím si, že by to stálo za to.

PeterHladik resizeVopred sme vedeli, že cenou hercova misia budú poctení Anna Geislerova a Juraj Kukura a tiež, že si Zlatú kameru prevezme Ján Ďuriš. Prekvapením bolo, že ju na záver dostal aj viceprezident festivalu a riaditeľ Hercovej misie Peter Hledík. Prekvapilo to všetkých, ale najmä jeho samého. Nestačil sa čudovať, že sa to neprezradilo a skutočne to vedelo len málo ľudí a tí mlčali. Na Slovensku – nevídané. Splnil sa mu však sen, že na tomto festivale raz dostane nejakú cenu. Stalo sa.

Vlastne prečo ešte píšem o festivale, ktorý je už minulosťou. Pôvodne som si túto poznámku chcela odpustiť, ale nedá mi to. Mám Art Film Fest príliš rada, aby som si to dokázala. Totiž ešte nikdy som tak necítila, ako tohto roku, nedostatok peňazí. Program bol výborný, kinosály plné, divákov je z roka na rok viac, organizácia nemala chýb, všetko klapalo a predsa na každom kroku bolo cítiť, že sa šetrilo (čert, aby vzal tých Féničanov). Nevedela by som presne vymenovať, kde a prečo to bolo cítiť, len to viselo v atmosfére aj tak ospalého kúpeľného mesta. Odhliadnuc od festivalu naše krásne Trenčianske Teplice by mali žiariť, žiť čulým životom a nie zívať nudou. Za to však už usporiadatelia nemôžu. Nad tým by sa mal zamyslieť niekto iný. Že sa zrejme nemýlim, čo sa týka nedostatku financií na tohtoročnom festivale, naznačil vtipne vo svojom otváracom príhovore aj prezident festivalu Milan Lasica. Teda vážení sponzori a ostatní kompetentní, otvorte na budúci rok trochu viac svoj mešec. Art Film Fest si to zaslúži.

Share/Save/Bookmark