ISSN 1339-4762

2percenta

Reklamný prúžok

Organ a Spišský Jeruzalem

Kaplnka resizeKeď Štefan Uher vo svojom režijnom scenári filmu Organ spomína mestečko, kam príde postava zbeha alias brata Felixa a kde sa odohráva príbeh filmu, ako „hriešne mesto Jeruzalem“, nejde celkom len o metaforické pomenovanie miesta.

Pri Spišskej kapitule bola totiž kedysi funkčná lokalita kresťanskej Kalvárie, a to v topograficky presnej podobe Jeruzalema (v mierke 1:1), kde bola historická a náboženská postava Ježiša odsúdená a verejne popravená. Tieto udalosti sa v období baroka zvykli názorne pripomínať vytvorením analogického priestoru historického Jeruzalema aj s umiestnením sakrálnych stavebných či výtvarných objektov. Takáto lokalita spolu s kaplnkami a s tematickými maľbami Sucasnystav resizevznikla v druhej polovici sedemnásteho storočia aj na Spiši, v rámci dnešného Slovenska jediná a počas jeho komunistickej periódy z vedomia krajiny vytlačená.

Mestskú časť súdobého Jeruzalema tu prestavovala Spišská kapitula pri Spišskom Podhradí. Situácie a trasy posledných dvoch dní Ježišovho života, vrátane noci v Getsemanskej záhrade a krížovej cesty od odsúdenia k ukrižovaniu za mestom na kopci Golgota, sa rozprestierali juhozápadne od kapituly - na území planiny s lesom pod názvom Pažica, na kopci Sivej Brady a v oblasti už zaniknutej záhrady z dnes južného cípu katastra Jablonova. Tu sa pred vyše troma storočiami odohrávali odohrávali veľké predveľkonočné Dnesnypohlad resizedivadelné mystériá, viacdňové pašiové hry s témou posledných Ježišových dní.

A práve toto miesto sa stalo úvodným exteriérovým priestorom Organa. Táto „jeruzalemská“ krajina prepožičala Uhrovmu filmu svoj mysteriózny ráz a stala sa príčinlivou súčasťou jeho alegorickej filmovej skladby. Postava zbeha alias brata Felixa vo filme totiž predstavuje aj Ježišov historický osud s jeho náboženským poslaním, ktorej domáci variant katolicizmu film Organ žánrovo, kompozične i ideovo vstrebal. Podľa svojho režijného scenára chcel Uher ešte rozzáberovať výjavy krížovej MapkaSpiskehohradu resizecesty do prestrihov zostupu postavy zbeha do mestečka. Vo výslednom filme sa to však neobjavilo. Ťažko určiť, či v tom režisérovi zabránila autocenzúra či iné okolnosti - príliš explicitná religióznosť pre dobový režim alebo zlý stav objektov.Zaujímavým, iste nezámerným, faktom je, že koncept tohto religiózneho krajinného zoskupenia priniesli na Spiš pravdepodobne poľskí rehoľníci, ktorí vtedy pobývali v Spišskom Podhradí, pričom hlavný alegorický hrdina Organa, ktorý sa tu na tomto mieste Spišského Jeruzalema zjaví, je práve Poliak.

Každopádne, Kalvária spišského Jeruzalema, objavovaná u nás začiatkom nového tisícročia, nebola zrejme tak zabudnutá, keď sa napriek zašifrovanej symbolike, ale konkrétnym slovným pomenovaním i geografickým umiestnením, v Uhrovom filme z roku 1964 objavila.  

Text k foto:
l. Kaplnka z Pažice v úvodných záberoch z filmu Organ, keď postava zbeha vychádza z lesa.
2. Kaplnka sv. Františka Xaverského z Pažice v dnešnom stave.

3. Dnešný pohľad na kaplnku sv. Kríža na „golgotskom“ kopci Sivej brady, ktorý sa objaví aj v Organe v optike zbeha po jeho východe z lesa. Názov kaplnky Štefan Uher šifroval detailným záberom na totožný názov obnoveného prameňa sv. Kríža.
4. Mapka Spišského Jeruzalema. Štefan Uher použil v Organe les na Pažici a výhľad na Sivú bradu.

Share/Save/Bookmark